Nórsky spisovateľ Jon Fosse je v slovenskom kultúrnom prostredí veľmi známy. Prekladateľka jeho textov do slovenčiny je jeho manželka, Slovenka, Anna Fosse. Pred dvoma rokmi v rozhovore pre český Host povedal: „Ja sa totiž cítim byť Stredoeurópanom. Mám veľmi rád nemeckú literatúru a medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov patria Rakúšania, spomeniem aspoň troch: Georg Trakl, Thomas Bernhard alebo Peter Handke. A teraz som vlastne sám v strednej Európe skončil. A cítím sa tam dobre. Ja už som vlastne trochu Slovák, a tým pádom sa cítim byť i trochu Čech“. Nobelovu cenu získal za tvorbu, ktorá je literatúrou v pravom a najčistejšom zmysle slova, so všadeprítomnou hlavnou témou, bez ohľadu na žáner, o ľudskej podstate.
5. októbra 2023 sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Porota vyzdvihla jeho „inovatívne divadelné hry a prozaické diela, ktoré dávajú hlas nevysloviteľnému“. Hovorí sa o ňom ako o „Novom Ibsenovi“ či „Beckettovi 21. storočia“.
Vydavateľstvo Modrý Peter sa k menu Fosse dostalo pred niekoľkými rokmi náhodou, divadelné hry zaujali syna šéfa vydavateľstva Petra Milčáka, kde pracuje ako grafik, ešte v New Yorku. V Modrom Petrovi následne vyšli Fosseho prózy Trilógia (slovenská verzia knihy dokonca bola prvou na svete, až po pár dňoch vyšla v nórčine) a Lodenica, knihy pre deti Kant a Sestra, výber z básní Básne 1986 – 2013 a výber z esejistickej tvorby Eseje. Okrem toho je v ponuke ich knižného obchodu aj výber z Fosseho poézie v angličtine, ktorý vydal Shift Fox Press v roku 2014. Na budúci rok Modrý Peter pripravuje na vydanie novú Fosseho novelu, ktorá nedávno vyšla v anglickom preklade vo vydavateľstve Fitzcarraldo Editions pod názvom Shining.
Fosseho prózy majú jedinečný štýl, ktorý vo svojej reči spomenula aj porota ako „Fosseho minimalizmus“. Medzi jeho hlavné témy patrí kritický moment nerozhodnosti, každodenné situácie, ktoré sú okamžite rozpoznateľné v našich vlastných životoch.
Fosseho knihy vo vydavateľstve Modrý Peter
Výber Fosseho divadelných hier vydal Divadelný ústav. Fosse je najhranejším nórskym dramatikom po Henrikovi Ibsenovi a v súčasnosti najhranejším európskym dramatikom. V roku 2017 nórsky autor prišiel osobne na Slovensko ako hosť festivalu Nová dráma. Návštevníkom v Štúdiu 12 osobne priblížil svoj autorský pohľad na tvorbu dramatického textu, od hľadania témy, cez vytváranie postáv až po budovanie deja a štruktúry hry. „V jeho hrách zo skoršieho obdobia sa dramatický konflikt spravidla odohráva v rodine. Neskoršie texty sú situované do nešpecifikovaného priestoru, ktorý je alegorickou zónou medzi životom a smrťou. Tematizujú archetypálnu problematiku ťaživej ľudskej existencie a smrteľnosti. Bezčasovosť a náznakovosť v budovaní postáv či deja, fragmentarizácia, odkazy na absurdnú drámu, opakovanie a varírovanie, minimalistické dialógy bez interpunkcie pripomínajúce voľný verš tvoria nenapodobniteľnú, mrazivú a zároveň magickú 'polárnu žiaru' hier Jona Fosseho,“ uvádza Divadelný ústav.
Fosseho Hry v Divadelnom ústave
Získal napr. aj Severskú cenu dramatikov (2002) či Medzinárodnú Ibsenovu cenu (2010). Fosse bol minulý rok na shortliste Medzinárodnej Bookerovej ceny a v tomto roku bol finalistom National Book Critics Circle Award in Fiction.
„Som za ceny rád, nesú so sebou peniaze. A teda Ibsenova cena je dobre dotovaná. A tiež dostávám rôzne sošky a diplomy. Napríklad Ibsenova cena, to je veľmi pekná soška Ibsena. Ale už keď som vydal svoj prvý román, rozhodol som sa, že sa nebudem zaoberať tým, ako sú moje diela hodnotené. Na začiatku som mal veľmi zlé kritiky a to isté sa týkalo mojich prvých hier uvedených v Norsku. Na druhú stranu, že sa o nič z toho nezaujímam, je, že sa ma nedotýká ani úspech. Držím sa svojho a ostatní si môžu myslieť, čo chcú. Na moje písanie to nemá vplyv. Publiku se neprispôsobujem. Pre mňa je literatúra alebo vlastné písanie takmer sakrálny proces,“ vyjadril sa Jon Fosse pre Host.
Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901. Doposiaľ ju získalo 102 autorov a 16 autoriek. Sedemkrát nebola udelená vôbec (štyrikrát počas 2. svetovej vojny), štyrikrát ju rozdelili medzi dvoch spisovateľov. Dvakrát sa stalo, že laureáti cenu odmietli prevziať – boli nimi Boris Pasternak (1958) a Jean-Paul Sartre (1964). Najviac laureátov (16) pochádza z Francúzska, po trinástich majú USA a Veľká Británia. Najmladším držiteľom ceny sa stal Rudyard Kipling, ktorý ju získal vo veku 41 rokov, najstaršou je Doris Lessingová, ktorá ju dostala ako 88-ročná. V zozname je jediné meno z Československa – v roku 1984 sa stal laureátom básnik Jaroslav Seifert.
(Zdroj: štatistiky Denník N)
Za jednu z favoritiek tohtoročného udeľovania bola považovaná ruská spisovateľka a otvorená kritička Kremľa Ľudmila Ulická, ktorá žije v dobrovoľnom exile v Nemecku. Nobelova cena nesie meno švédskeho vedca a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia jeho smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.
