Zomrel svetový románopisec a esejista Milan Kundera. Nie francúzsky, nie český a nie spisovateľ a už vôbec nie básnik.
Zomrel francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Jedna z prvých viet, ktoré dnes nájdete vo francúzskych denníkoch. V slovenských a českých médiách sa najčastejšie uvádza český spisovateľ, prípadne najznámejší spisovateľ českého pôvodu. Rád mal kontrolu nad svojím dielom a akiste rád by bol za označenie, ktoré na Slovensku málo používame – románopisec. Usmial by sa nad zaradením do svetovej literatúry, v dobrom. Takisto by nebol rád, keby sa hovorilo o jeho diele všeobecne a ani zo všeobecnosti. Rád na neho nazeral druhým spôsobom, a to nie ako na celok, respektíve na všetko, čo kedy napísal, ale len na to, čo on sám považoval za relevantné, resp. čo obstálo v jeho spätnej autorskej bilancii. Preto sa zriekol svojich mladíckych básnických i iných textov a za hodné šírenia a prekladu považoval vraj len šestnásť zo svojich diel.
- 1965 – Žert
- 1969 – Ptákovina
- 1970 – Směšné lásky
- 1971 – Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi
- 1973 – Život je jinde
- 1976 – Valčík na rozloučenou
- 1978 – Kniha smíchu a zapomnění
- 1983 – Unesený Západ
- 1984 – Nesnesitelná lehkost bytí
- 1990 – L’Immortalité (Nesmrtelnost)
- 2003 – L’Ignorance (Nevedomosť)
- 2004 – Můj Janáček
- 2005 – Zneuznávané dědictví Cervantesovo
- 2006 – Kastrující stín svatého Garty
- 2006 – Nechovejte se tu jako doma, příteli
- 2013 – La Fête de l’insignifiance (Sviatok bezvýznamnosti)
*túto šestnástku som zostavila podľa počtu prekladov, nakoľko to, že Kundera 'dovolil' dielo prekladať, som zvolila za kritérium obstátia v jeho vlastnom hodnotení.
Faktom však je, že jeho texty sú preložené do vyše osemdesiatich jazykov práve z jeho 'druhého materinského', v tomto prípade referenčného jazyka, francúzštiny, a že v slovenčine vyšiel len/až jeden, a to v roku 2020 vo vydavateľstve Artforum, Sviatok bezvýznamosti, ktorý preložila Elena Flašková. Takú 'hyperkontrolu' musel mať nad svojím dielom a prekladom, a to (aj) hlavne v češtine, ktorú po 94 rokoch, 11. júla 2023 nadobro stráca. Ale možno to predsa len nebola obsesia, ale len dômyselná stratégia globalizácie jeho literatúry...
Narodil sa 1. apríla v Brne v roku 1929, a je to príznačné, Le Monde ho označil okrem iného za 'vtipného génia' a po jeho 'krátkej filmovej idylke' ako aj za 'mladého oportunistu' najmä v súvislosti s jeho minulosťou, ktorú často nazývajú 'českou periódou'. Pre Francúzov začína byť ich Milan Kundera, pochopiteľne, v osemdesiatych rokoch, a to najmä kvôli jeho práci pre literatúru, teoretický prínos do umenia románu i prakticky, pre jeho literárne texty, ktoré aj kvôli filozofickým prvkom sú Francúzom blízke. Naopak, Kundera sa v Česku a jeho literárnej obci skloňoval pred tromi rokmi častejšie, a to ešte pred vydaním knihy Jana Nováka Kundera: český život a doba, v súvislosti so vzťahom osoby/autora a jeho morálneho zlyhania (aféra údajného udania Dvořáčka) a jeho literárneho diela ako takého, čo je príznačné pre naše vyrovnávanie sa s minulosťou, s ktorou, koniec-koncov sa vyrovnával aj sám Kundera, teda aspoň podľa Nováka šifrovaním samého seba do svojich textov. Do vnímania umenia pre umenie, nanajvýš vo filozofických i metaliterárnych kontextov, musia naše krajiny ešte dorásť, tiež v dobrom, teda aby sa o tom hovorilo nielen v štúdiách, na univerzitách, pri víne, ale aj v médiách.
Jedna z ocenených textov tohtotorčnej slovenskej literárnej súťaže Poviedka má názov O mŕtvych len takto, takže si túto aktualizovanú frazému prepožičiavam:
Milan Kundera bol talentovaný románopisec existencialista svetovej literatúry.
Románu prikladal nesmierny význam, považoval ho za úplný prostriedok poznania a citujem, za skutočné ‘volanie myslenia’. „Románopisec zbúra dom svojho života, aby z kameňov postavil dom svojho románu. Životopisci románopisca rúcajú to, čo románopisec postavil a nanovo stavajú to, čo on zrútil", uvádza sa v hesle „Románopisec (a jeho život)“ v knihe Umenie románu (1986).
Francúzsky denník Le Monde v súvislosti so smrťou Milana Kunderu okrem zhrňujúceho článku profesorky francúzskej literatúry Martine Boyer-Weinmann články, ktoré už o ňom publikoval, roztriedil do série šiestich, ktoré pod názvom 'román jedného života' sledujú cestu tohto 'tajomného muža'.
Česť jeho pamiatke.
