plan.art logo
  • PLAN.ART
    • info.mix.plan
    • film.plan
    • litera.plan
    • sound.plan
    • drama.plan
    • vis.plan
  • PODCAST
  • RUBRIKY EXTRA
    • Kultúrny zber
    • Čo si pozrieť počas Mesiaca fotografie?
      • Čo si pozrieť počas 36. Mesiaca fotografie? Pýtame sa osobností z umenia a kultúry. Nechajte sa inšpirovať.
    • Králičia nora
    • plan.art v prekladoch
  • KULTIVOVANÉ DETI & MLÁDEŽ
  • KALENDÁR
  • O nás

Predsa len zostane nesmrteľný

  • Úvod
  • PLAN.ART
  • litera.plan
12.07.2023 SIMONA FOCHLEROVÁ

Zomrel svetový románopisec a esejista Milan Kundera. Nie francúzsky, nie český a nie spisovateľ a už vôbec nie básnik.

Zomrel francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Jedna z prvých viet, ktoré dnes nájdete vo francúzskych denníkoch. V slovenských a českých médiách sa najčastejšie uvádza český spisovateľ, prípadne najznámejší spisovateľ českého pôvodu. Rád mal kontrolu nad svojím dielom a akiste rád by bol za označenie, ktoré na Slovensku málo používame – románopisec. Usmial by sa nad zaradením do svetovej literatúry, v dobrom. Takisto by nebol rád, keby sa hovorilo o jeho diele všeobecne a ani zo všeobecnosti. Rád na neho nazeral druhým spôsobom, a to nie ako na celok, respektíve na všetko, čo kedy napísal, ale len na to, čo on sám považoval za relevantné, resp. čo obstálo v jeho spätnej autorskej bilancii. Preto sa zriekol svojich mladíckych básnických i iných textov a za hodné šírenia a prekladu považoval vraj len šestnásť zo svojich diel. 

  1. 1965 – Žert
  2. 1969 – Ptákovina
  3. 1970 – Směšné lásky
  4. 1971 – Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi
  5. 1973 – Život je jinde
  6. 1976 – Valčík na rozloučenou 
  7. 1978 – Kniha smíchu a zapomnění
  8. 1983 – Unesený Západ
  9. 1984 – Nesnesitelná lehkost bytí
  10. 1990 – L’Immortalité (Nesmrtelnost)
  11. 2003 – L’Ignorance (Nevedomosť)
  12. 2004 – Můj Janáček
  13. 2005 – Zneuznávané dědictví Cervantesovo
  14. 2006 – Kastrující stín svatého Garty
  15. 2006 – Nechovejte se tu jako doma, příteli
  16. 2013 – La Fête de l’insignifiance (Sviatok bezvýznamnosti)

*túto šestnástku som zostavila podľa počtu prekladov, nakoľko to, že Kundera 'dovolil' dielo prekladať, som zvolila za kritérium obstátia v jeho vlastnom hodnotení.

Faktom však je, že jeho texty sú preložené do vyše osemdesiatich jazykov práve z jeho 'druhého materinského', v tomto prípade referenčného jazyka, francúzštiny, a že v slovenčine vyšiel len/až jeden, a to v roku 2020 vo vydavateľstve Artforum, Sviatok bezvýznamosti, ktorý preložila Elena Flašková. Takú 'hyperkontrolu' musel mať nad svojím dielom a prekladom, a to (aj) hlavne v češtine, ktorú po 94 rokoch, 11. júla 2023 nadobro stráca. Ale možno to predsa len nebola obsesia, ale len dômyselná stratégia globalizácie jeho literatúry...

Narodil sa 1. apríla v Brne v roku 1929, a je to príznačné, Le Monde ho označil okrem iného za 'vtipného génia' a po jeho 'krátkej filmovej idylke' ako aj za 'mladého oportunistu' najmä v súvislosti s jeho minulosťou, ktorú často nazývajú 'českou periódou'. Pre Francúzov začína byť ich Milan Kundera, pochopiteľne, v osemdesiatych rokoch, a to najmä kvôli jeho práci pre literatúru, teoretický prínos do umenia románu i prakticky, pre jeho literárne texty, ktoré aj kvôli filozofickým prvkom sú Francúzom blízke. Naopak, Kundera sa v Česku a jeho literárnej obci skloňoval pred tromi rokmi častejšie, a to ešte pred vydaním knihy Jana Nováka Kundera: český život a doba, v súvislosti so vzťahom osoby/autora a jeho morálneho zlyhania (aféra údajného udania Dvořáčka) a jeho literárneho diela ako takého, čo je príznačné pre naše vyrovnávanie sa s minulosťou, s ktorou, koniec-koncov sa vyrovnával aj sám Kundera, teda aspoň podľa Nováka šifrovaním samého seba do svojich textov. Do vnímania umenia pre umenie, nanajvýš vo filozofických i metaliterárnych kontextov, musia naše krajiny ešte dorásť, tiež v dobrom, teda aby sa o tom hovorilo nielen v štúdiách, na univerzitách, pri víne, ale aj v médiách.

Jedna z ocenených textov tohtotorčnej slovenskej literárnej súťaže Poviedka má názov O mŕtvych len takto, takže si túto aktualizovanú frazému prepožičiavam:

Milan Kundera bol talentovaný románopisec existencialista svetovej literatúry.

Románu prikladal nesmierny význam, považoval ho za úplný prostriedok poznania a citujem, za skutočné ‘volanie myslenia’. „Románopisec zbúra dom svojho života, aby z kameňov postavil dom svojho románu. Životopisci románopisca rúcajú to, čo románopisec postavil a nanovo stavajú to, čo on zrútil", uvádza sa v hesle „Románopisec (a jeho život)“ v knihe Umenie románu (1986).

Francúzsky denník Le Monde v súvislosti so smrťou Milana Kunderu okrem zhrňujúceho článku profesorky francúzskej literatúry Martine Boyer-Weinmann články, ktoré už o ňom publikoval, roztriedil do série šiestich, ktoré pod názvom 'román jedného života' sledujú cestu tohto 'tajomného muža'. 

Česť jeho pamiatke.

Späť na litera
plan.art logo plan.art logo

Aj Rudo číta plan.art ©Daniel Majling

Facebook
Instagram
Art.Filter
Kontakt
digitálna platforma o neprvoplánovom umení a kultúre

2026 © Všetky práva vyhradené | ISSN 2730-1044

Runs with MODx | Created by Max Media