21.03.2024 | MILA HAUGOVÁ
Mila Haugová (foto: Ľuba Lauffová, 1988)
Domestikácia myslenia
1
Tak ako vlci pomaly premenení na psov sa aj naše slová menia
Hoci stále zavýjame rovnako na mesiac : kravy a kone potrebujú svoje stajne takisto ako moje slová potrebujú akúsi gramatickú stajňu ktorá má skvelú akustiku prúdenie vzduchu a bude dýchanie v nej možno možné : som slobodná zajatkyňa slova : gramatiky a syntaxe : nenarúšam ich : nepokladám za odvahu ignoranciu podstaty jazyka v ktorom vládne na rozdiel
od iných vecí sveta poriadok : holá veta : milujem : ešte k tomu bez podmetu čo je v mojom otcovskom jazyku možné
je kompletná v jednoslovnosti : ako duša ktorá neznáša nánosy
Chce byť čistá a mladá ?
Neohraničujem si pre seba žiadny jazyk (ale predsa) zvuk zmyslu je predurčenosťou : som svojim jazykom nech hovorím ktorýmkoľvek z nich...
Je vôľa písať podriadená ešte niečomu inému?
Kto vládne nad mojim písaním : chýbanie lásky obava z rozplynutia a miznutia krásy básne mňa?
2
Keď kráčame
do chrámu lesa v hlbokom cudzom voňavom tieni :
mlčky ho prejdeme : na okraji v malinčí pomalý pohyb :
srny hovorí dcéra dcéry : zasvätená pohľadom do stáda ktoré vybehne na lúku : my sme tu len hostia : len prechádzame celým životom po zvieracom chodníku : krása a sloboda : sme také poctené stretnutím : prečo sa pozeráme na zvieratá : augustový chladný vánok : sú tak blízko : vidíme ako sa hýbu jemné chĺpky v nastražených ušiach :
potom vzdialené vetria čo my nikdy nevidíme :
všetci sme raz prešli jadrom hviezdy : niekto si to navždy uchoval : len chladný nočný vzduch je spoločný &pohľad ktorý srny vrhnú na nás ako súčasť Zjavenia : v čase keď strácame vieru v jazyk a reč : oproti múru severného vetra : písať je stať sa obeťou absolútna :
obnovenia krásy básne vyvolanej z dávnej ozveny...
Mila Haugová ku dňu poézie
Späť na litera.plan
