MILA HAUGOVÁ píše k Svetovému dňu poézie

Mila Haugová (foto: Ľuba Lauffová, 1988)

Domestikácia myslenia

1

Tak ako vlci pomaly premenení na psov sa aj naše slová menia

Hoci stále zavýjame rovnako na mesiac : kravy a kone potrebujú svoje stajne takisto ako moje slová potrebujú akúsi gramatickú stajňu ktorá má skvelú akustiku prúdenie vzduchu a bude dýchanie v nej možno možné : som slobodná zajatkyňa slova : gramatiky a syntaxe : nenarúšam ich : nepokladám za odvahu ignoranciu podstaty jazyka v ktorom vládne na rozdiel 

od iných vecí sveta poriadok : holá veta : milujem  : ešte k tomu bez podmetu čo je v mojom otcovskom jazyku možné

je kompletná v jednoslovnosti : ako duša ktorá neznáša nánosy 

Chce byť čistá a mladá ?

Neohraničujem si pre seba žiadny jazyk (ale predsa) zvuk zmyslu je predurčenosťou : som svojim jazykom nech hovorím ktorýmkoľvek z nich...

Je vôľa písať podriadená ešte niečomu inému? 

Kto vládne nad mojim písaním : chýbanie lásky obava z rozplynutia a miznutia krásy básne     mňa?

2

Keď kráčame

do chrámu lesa v hlbokom cudzom voňavom tieni :

mlčky ho prejdeme : na okraji v malinčí  pomalý pohyb :

srny hovorí dcéra dcéry : zasvätená  pohľadom do stáda ktoré vybehne na lúku : my sme tu len hostia : len prechádzame  celým životom po zvieracom chodníku : krása a sloboda : sme také poctené stretnutím : prečo sa pozeráme na zvieratá : augustový chladný vánok : sú tak blízko : vidíme ako sa hýbu jemné chĺpky v  nastražených ušiach :

potom vzdialené vetria čo my nikdy nevidíme :

všetci sme raz prešli jadrom hviezdy  : niekto si to navždy uchoval : len chladný nočný vzduch je spoločný &pohľad ktorý srny vrhnú na nás ako súčasť Zjavenia : v čase keď strácame vieru v jazyk a reč : oproti múru severného vetra : písať je stať sa obeťou absolútna : 

obnovenia krásy básne  vyvolanej z dávnej ozveny...

Mila Haugová ku dňu poézie

Tento obsah bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Platforma reprezentuje výlučne názor redakcie a fond nezodpovedá za jej obsah.