16 miest, 16 hlasov, 16 spôsobov ako počúvať literatúru
Na tohtoročnú Noc literatúry máme iný plán. Plán počúvať inak.
Už 17. ročník Noci literatúry sa uskutoční v stredu 21. mája. Čítať sa bude v Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Štiavnici, Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Žiline, Nitre, Považskej Bystrici, Humennom, Košiciach, Modre, Leviciach, Levoči, Poprade, Piešťanoch, Prievidzi a v Topoľčanoch. Zo slovenských prekladov súčasných európskych autoriek a autorov sa začne čítať o 18.00.
V rukách – v každom meste – budete držať plán: mapu. Vyberiete si trasu, zastávky, hlasy.
My sme hľadali iný kľúč.
A tak vám ponúkame iný plán Noci literatúry:
nie podľa ulíc a mien, ale podľa nálad, vrstiev a spôsobov počúvania.
Z úryvkov, ktoré budú čítať známe osobnosti, sme sa pokúsili vyčítať to, čo sa do klasickej mapy nezmestí. To, čo robí tento medzinárodný literárny festival výnimočným.
Atmosféru.
Plán: počúvať cez sklo
Rakúske kultúrne fórum
Robert Seethaler: Kaviareň bez mena, Premedia, 2025, preklad: Zuzana Demjánová
Viedeň šesťdesiatych rokov. Všetko je ešte rozbité – ale to už nikto nehovorí nahlas.
Mesto vyzerá ako zlepený hrnček a životy v ňom tiež.
Simon opraví opustené pohostinstvo. Nevie, ako ho má nazvať.
A tak z neho vznikne kaviareň bez mena – priestor, v ktorom sa sedí, rozpráva, spomína aj mlčí.
V texte, ktorý nevyžaduje pozornosť – ale si ju zaslúži – sa obyčajné dni stávajú najcitlivejším záznamom toho, čo zostane, keď prejde krik dejín.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počúvali, ako sa ľudia zhovárajú o niečom, čo sami nevedia pomenovať.
…videli muža, ktorý utiera otcove sliny a pýta sa, kam sa podel jeho vlastný život.
…sedeli v kaviarni, kde si ešte nikto neobjednal – ale všetci čakajú...
Vyberáme jednu z najtichších viet úryvku: „Tak tak, tak tak.“
Plán: počúvať v sedle
Poľsko – Poľský inštitút
Zyta Rudzka: Smeje sa ten, kto má zuby, Premedia 2025, preklad: Samuel Marec
Wera je pánska kaderníčka. Jej manžel Karol bol džokej.
Žili spolu život plný pretekov, výhier, prehier a posledných šancí.
Teraz ho má učesať do truhly a zohnať mu topánky na poslednú jazdu.
Nie je to sentimentálne. Je to pravdivé.
A vtipné. A zdrvujúce. Presne také, aký bol ich vzťah.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…cítili, že smrť má presnú veľkosť topánok.
…počuli vetu, v ktorej je „pička“ a zároveň aj „večná pamiatka“ – a funguje to!
…chápali, že smrť nie je koniec, ale len poriadna logistická výzva.
Vyberáme jednu z najsuchších a zároveň najdojemnejších viet úryvku: „Topánky sa mu zídu, zajtra ide pod zem.“
Plán: počúvať cez soplík a bozk
Európa – Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Artem Čapaj: The Ukraine, N Pres, 2024, preklad: Anna Siedykh a Valéria Juríčková
Toto nie je vojnový román. Ani cestopis. Ani pamäť.
Je to láska s prímesou masochizmu. Láska cez prach, zápach vodky, kapustové pagáče a televízne šou, ktoré nechcete, ale musíte pozerať.
Je to Ukrajina pred vojnou – a možno aj navždy.
Krajina, kde môžete meškať do práce, lebo sa v januári vraciate stopom z východného okraja sveta.
Krajina, kde aj opitý muž v maršrutke povie vetu, ktorá rozsvieti celý autobus.
Krajina, ktorú milujete melancholicky, nervózne – a naveky.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…stopovali v hmle, mrzli, ale pritom by ste boli neskutočne zamilovaní.
…počúvali popový hit, pri ktorom by vám pukalo srdce – ale smiali by ste sa na tom.
…počúvali o Ukrajine a pochopili, že sa ňou myslí všetko, čo sa už nedá vrátiť.
Vyberáme vetu, ktorá by mohla byť tetovaním aj veršom: „Ľudia sú krásni, aj keď si to neuvedomujú.“
Plán: počúvať s vyplešteným okom
Taliansko – Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave
Sasha Naspini: Čo to trepeš, Nives?, Inaque 2025, preklad: Adriana Šulíková
Po manželovej smrti si Nives ťažko zvyká na samotu a ticho na vŕšku Poggio Corbello.
Až kým si k sebe nenasťahuje obľúbenú sliepku – Džakomínu. Domáce vtáctvo ako domáci duch.
Lenže keď Džakomína zrazu stŕpne pred práčkou a upadne do podozrivého tranzu, prichádza telefonát s veterinárom Lorianom.
A literatúra sa nečakane zmení na dialógovú jazdu, v ktorej sa rieši všetko od sfíng po sliepky, a kde sa minulosť mieša so súčasnosťou ako bielizeň v bubne práčky.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…na vlastné oči videli sliepku, ktorá pozerá reklamu na prací prostriedok.
…počuli v slúchadle rozospatý mužský hlas, a naozaj vás počúva.
…pochopili, že sliepka je vždy len zámienka.
Vyberáme jednu z najpresnejších viet úryvku: „Sliepka je v tranze?“
Plán: počúvať s handrou v ústach
Španielsko – Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva
Carmen Mola: Rok prasaťa, Lindeni 2024, preklad: Milan Kopecký
Je posledná noc čínskeho roka. Oslava sa radikálne zmení.
Chesca sa prebudí spútaná v miestnosti, ktorá páchne ako chliev.
Je nahá, pripútaná, bez odpovedí – ale myšlienky jej bežia rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Hľadá logiku. Potrebuje ju. Lebo bez nej by zostal len strach. A ten nesmie prísť.
Toto je triler, v ktorom sa telo stáva scénou zločinu – a rozum jedinou možnosťou úniku.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počítali všetky možnosti, ako zomrieť – a potom ich spätne odrátavali.
…šmátrali vo vlastnom rozkroku – a našli len otáznik.
…potrebovali zachovať chladnú hlavu, hoci všetko sa už rozpadlo.
Vyberáme jednu z najtrpkejších viet úryvku: „Keby chceli Chescu iba znásilniť, nepriviazali by ju nahú k posteli. O čo im ide?“
Plán: počúvať s rukami vo vreckách
Nemecko – Goetheho inštitút
Elena Fischer: Billie, E. J. Publishing 2024, preklad: Paulína Čuhová
Štrnásťročná Billie býva s mamou na sídlisku v malom byte, kde sníva o veľkých veciach.
Mama Marika je všetko: vtipná, fantazijná, silná. A potom – zrazu – nie je.
Do života vstupuje stará mama, starý jazyk, starý poriadok. Billie sa musí rozhodnúť, kam patrí.
A tak si balí ruksak a skúša to sama. Lebo vie, že inak by to už nešlo.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…stáli v cudzom byte a snažili sa zacítiť vôňu, ktorú tam už nikto nenecháva.
…rozprávali vtipy, aby ste sa nerozplakali.
…počúvali svoj vlastný vnútorný hlas, ktorý znie ako vaša mama – aspoň chvíľu.
Vyberáme jednu z najjemnejších viet úryvku: „Ale nikto, naozaj nikto na svete nemal takú mamu ako ja.“
Plán: počúvať, keď už nič iné nefunguje
Veľvyslanectvo Írska
Seán Hewitt: V hlbinách tma najhustejšia, Literárna bašta 2024, preklad: Michal Tallo
Keď sa Seán zamiluje do Eliasa, nečaká ho len vášeň, ale aj dotyk temnoty.
Láska, ktorá je neoddeliteľná od bolesti.
Vzťah, ktorý sa neskladá z dialógov, ale z mlčania, prepínania, ustupovania a návratov.
A depresia, ktorá nehovorí – ale pohlcuje.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počúvali niekoho, koho milujete, ako mlčí.
…prekladali poéziu, aby ste nemuseli hovoriť o tom, čo sa deje.
…zistili, že tma nie je priestor, ale stav.
…počúvali partnera v kúpeľni, či ešte dýcha.
Vyberáme jednu vetu, ktorá neponúka odpoveď, ale dá sa v nej bývať: „Ako sa dá milovať niekto, kto sa stráca pred tvojimi očami?“
Plán: počúvať s rozbitou hubou
České centrum Bratislava
Kristina Hamplová: Lover/Fighter, Dokořán 2024, kniha bola nominovaná na Cenu literárnej kritiky a Magnesiu Literu
Modré mäso. Cyklistická kultúra. Krv na kolene.
Svet, ktorý sa rúca pod vlastnou logikou a čudným humorom.
Príbeh o dievčati, ktoré je súčasťou steroidového trhu aj podchodovej mytológie.
Kristina Hamplová si neberie servítky a rozpráva ako niekto, kto vie, čo to je žiť medzi fyzickým násilím, halucináciami, nespratnosťou a zúfalým hľadaním spojenia – aj keď to znamená pobiť sa s neznámymi dievčatami na cyklotrase.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…o polnoci dostali správu, že bude bitka, idete – lebo čo iné robiť.
…videli, že niekedy je silnejšie postaviť sa než chápať.
Vyberáme jednu vetu, ktorá vám ešte bude chvíľu krvácať z nohy: „Večer sa bijeme, ráno slušne zdravíme.“
Plán: počúvať vo vetre
Švajčiarske veľvyslanectvo
Jϋrg Halter: Spoločný jazyk, FACE 2025, preklad: Zorka Ciklaminy
Ak sa jazyk rozpadá, ešte stále máme tón.
Ak sa rozpadá tón, ešte stále máme gesto.
A ak už nefunguje ani gesto, máme báseň –
ako záchranný pás medzi tým, čo sa dalo povedať, a tým, čo sa ešte len rodí.
Halterova kniha je mapa globálneho nedorozumenia, napísaná s jazykom, ktorý sa nebojí byť osobný, politický, romantický aj sarkastický naraz.
Nejde o hľadanie pravdy. Ide o počúvanie, ktoré nepredstiera, že rozumie.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počúvali niekoho zo sprchy, z hotelovej izby či z diaľky – a predsa by hovoril o vás.
…boli cudzí vo vlastnom meste, vlastní v cudzom svete.
…našli jazyk, ale nie uši. Alebo naopak.
Vyberáme jednu z viet, na ktorú nezabudnete: „Doma si tam, kde ti cudzí ukradne zem.“
Plán: počúvať zubami
Maďarsko – Inštitút Liszta – Maďarské kultúrne centrum Bratislava
Tamás Varga: Polievka, Divadelný ústav 2023, preklad: Karol Rédli
Tri postavy. Jeden stôl. Tá istá pokazená polievka už niekoľko dní.
Nie je na inú.
Otec, matka, dcéra. Všetci jedia, nikto nehovorí. A keď hovorí, je to horšie.
V dusnom priestore, kde sa slová nedajú dojesť a ticho má podobu trestu.
Tento krátky dramatický text neponúka dej – ponúka tlak.
A v ňom niekedy zrazu zaznie: hovno je vláknité.
A zrazu zistíte, že sa smejete. Alebo dusíte.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…pozerali do taniera, aby ste sa vyhli pohľadu.
…počúvali, ako sa z ticha stáva výčitka.
…zadržali dych počas obeda, lebo aj ten by mohol niekoho nahnevať.
Vyberáme jednu z najtrpkejších viet úryvku: „Moju polievku je, akoby to bolo hovno.“
Plán: počúvať rieku
Veľvyslanectvo Portugalskej republiky
Valter Hugo Mãe: Neduhy Brazílie, Portugalský inštitút 2025, preklad: Lenka Cinková
V srdci pralesa, kde sa voda dá čítať ako posolstvo a každý tieň môže byť predzvesť, kráčajú spolu dvaja chlapci – Česť a Stred noci.
Jeden vie, že treba zabiť. Druhý ešte nie.
V texte, ktorý sa nečíta – ale sa nôti – počúvate, ako sa z pocitu stáva zbraň a z priateľstva boj.
A ako aj smrť môže byť oslávená, ak padne vo vlastnom jazyku.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…stáli po kolená vo vode a čakali, kedy sa prúd spomalí.
…počítali do stojeden a modlili sa, aby medzitým nikto neumrel.
…videli, že útok je obrana – aj keď bolí.
Vyberáme jednu z najzarážajúcejších viet úryvku: „Beloch robí smrť všade, kde môže.“
Plán: počúvať bez pohnutia
Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva
Wilma Geldof: Dievča s vrkočmi, Absynt 2023, preklad: Marta Maňáková
Keď mala Freddie štrnásť rokov, vypukla druhá svetová vojna. O dva roky neskôr sa spolu so sestrou pridala k odboju.
Tento román, založený na skutočných udalostiach, rozpráva príbeh najmladšej holandskej odbojárky – o lojalite, o strachu, aj o tom, čo sa stane, keď sa telo ocitne v cudzej reštaurácii, v cudzom jazyku, pri cudzom mužovi v uniforme.
Ticho niekedy kričí hlasnejšie než výkrik.
A pohľad je niekedy účinnejší než zbraň.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…cítili, ako vám horúčosť vrie v hrdle a nemôžete ju prehltnúť ani si odgrgnúť.
…odpovedali vtipom, keď by ste najradšej utekali kade-ľahšie,
…počúvali vlastné telo, ako vám hovorí „teraz ešte nie, ešte nie“.
Vyberáme jednu z najpamätnejších viet úryvku: „Nie! Toto predsa nie je nijaký akt odboja.“
Plán: počúvať kožou
Valónsko – Brusel International
Bénédicte Lotoko: Ešte sa to blyští, nepublikované, preklad: Monika Kapustová
Brusel. Mesto, kde každá ulica môže byť spomienkou.
Clotilde v ňom hľadá mamu – v kaderníctvach, zvončekoch, vo výkladoch.
Hľadá korene, ktoré jej vyrvali ešte predtým, než stihli narásť.
A nájde pohŕdanie, neviditeľnosť, telesnosť, ktorá kričí ešte predtým, než prehovorí.
Tento text nie je „iba o identite“. Je to križovatka pokožky a dedičstva, nevedomia a zúrivosti, bielych peňazí a čiernej krvi.
A hoci sa nikto nepýta, autorka odpovedá – ako sa žije, keď si vlajkou medzi dvoma krajinami, ktoré sa navzájom nechcú.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…vchádzali do kaderníctva ako do spovedelnice.
…venovali svoje vlasy, pretože nemáte komu venovať svoje slová.
…počuli, ako vás hodnotia, skôr než ste prehovorili – a potom ešte hlasnejšie, keď ste to urobili.
Vyberáme jednu vetu, ktorá páli a zároveň vysvetľuje všetko: „Moja pokožka – moja vlajka.“
Plán: počúvať telom
Belgické veľvyslanectvo (Flámske zastúpenie)
Anneleen van Offel: Hlas Suliny, nepublikované, preklad: Michaela Krajčovič
Tehotná žena cestuje so svojím partnerom po Dunaji – od prameňa až po ústie neďaleko rumunského mesta Sulina.
Ako rieka, aj jej materstvo sa rozvetvuje a mení.
Nákazlivá zmes esejistiky, autobiografie a cestopisu premieňa osobnú skúsenosť na tekutý text plný jemnosti, pozorovania a vrstiev.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…cítili, ako sa slová na vás lepia ako prach, ako pot, ako pamäť.
…sa nepýtali, čo vety znamenajú, ale čo vám robia.
…počúvali, akoby ste mali všetky póry otvorené.
Vyberáme jednu z najkrajších viet úryvku: „Akoby ženské pohlavie bolo základným zvukom tohto vizuálneho jazyka.“
Plán: (ne)počúvať s Mariou Callas
Slovensko – víťazná kniha ceny Anasoft litera 2024
Ivana Gibová: Babička©, Vlna 2023
Malomesto deväťdesiatych rokov. Betón, nožnice, šuštiaky, lyžičky, papierové utierky, školy, lásky, úniky, čo sa nikam nedostanú.
Nie je to nostalgické. Je to presné.
Nie je to zábavné. Je to smiešne.
A nie je to „o babičke“ – ale o všetkom okolo nej, ako to niekedy býva s ľuďmi, ktorí nemajú v rukách nič – ale držia svet pokope.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počúvali cez panelákovú stenu a vedeli, že za ňou je typická slovenská tradičná rodina.
…sedeli vo vani a nechali penu, aby prekryla to, čo sa nedá povedať.
…počúvali, ako sa pamäť mieša s chémiou a láska s hnevom tak presne, že sa to už nedá oddeliť.
Vyberáme jednu z viet, ktorá by sa (ne)hodila na hrnček: „Babička vie najviac.“
Plán: počúvať tak, aby to nik nepočul
Francúzsky inštitút na Slovensku
Philippe Besson: Dosť bolo lží, Literárna bašta, 2024, preklad: Mária Ferenčuhová
Keď bol Philippe ešte chlapec, matka mu opakovala, aby si nevymýšľal. Lenže on si nevymýšľa – on si pamätá.
Pamätá si svoj prvý veľký cit, skrytý vzťah so spolužiakom Thomasom, ktorý sa odohrával v tichu, v náznakoch, v spikleneckých pohľadoch.
Až v tejto knihe – po rokoch a mnohých knihách – si dovolí povedať pravdu. Nie kvôli sebe, ale kvôli tomu druhému, ktorý ostal. A kvôli tomu, čo medzi nimi nebolo vymyslené.
Atmosféra úryvku je, akoby ste:
…počuli tajomstvo bez jediného slova.
…verili, že niekedy človek povie najviac, keď povie len: „Idem za tebou.“
Vyberáme jednu z viet, ktorú si zapamätáte: „Pretože ty odídeš. A my tu zostaneme.“
Tento rok na nečítame len nahlas. Počúvame inak.
S každou zastávkou, každým hlasom, každým úryvkom sa mení nielen mapa mesta, ale aj mapa nášho vnútorného sveta.
Noc literatúry 2025 nie je len o tom, kde sa číta.
Je o tom, ako – a čo – z toho v nás zostane.
Vyberte si svoj plán. A potom ho neplňte.
Počúvajte, čo sa stane.
Celý program nájdene na Noc literatúry 2025
