Drobnotext: Cez okno Márie Modrovich (14. 4.)

 

 

Nechajte sa vtiahnuť „CEZ OKNO” na plan.art tými najlepšími slovenskými spisovateľkami a spisovateľmi.

 

Dvadsať originálnych DROBNOTEXTOV píšu najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera.

Každý mesiac dva nové texty.

 

6. Drobnotext napísala Mária Modrovich, dvojnásobná finalistka ceny Anasoft litera

 

14. 4.

V piatok sme sa stretli v zimnej záhrade, za oknami sa vlnilo sivasté Wannsee, zlievalo sa s tmavnúcou oblohou. Hľadali sme slová, ktorými by sme opísali texty, na ktorých tu pracujeme. Nešlo ani tak o angličtinu, v ktorej sme sa snažili vyjadriť, ako skôr o zraniteľnosť spojenú s počiatočným štádiom písania. Niektorí z nás o svojich textoch doposiaľ nehovorili, ešte nevyvstala nutnosť verbalizovať, o čom píšeme.

Páči sa mi naša skupina, ženy a gayovia. Jediný heterosexuálny autor odišiel na víkend za rodinou, má malé dieťa. Okrem mastných panvíc a iného kuchynského bordelu medzi nami teda nedochádza k pnutiam. Sexuálne napätie úplne absentuje.

Jednou z tém večera je autofikcia. Prišla som trochu neskôr, B. práve rozprávala ako ju v románe použil jej manžel, s ktorým sa rozvádza. Z. nerozumie, prečo to B. tak prežíva, cenzúra je predsa trápna, literatúra musí ostať liberálne otvorená, všetko je potenciálny materiál. B. je stále nervóznejšia, nešťastnejšia. Nedokáže sa pred zdanlivo dominantnejšou Z. obhájiť. Rozumiem jej panike, má pocit, že svoj postoj, svoje zneužitie, ako ho vníma, potrebuje vysvetliť celému svetu. Z. to myslí dobre, snaží sa odľahčiť situáciu a ukázať B., že krása literatúry tkvie práve v jej šírke: literatúra unesie všetko. B. však bojuje s pocitom, že jej manžel kradne život. Neskôr jej v kuchyni nad čerstvou kopou mastného riadu vyjadrím účasť. Aj mne trvalo roky, kým som ľuďom, niektorým dokonca veľmi blízkym, dokázala určité okolnosti nasvietiť z vlastného uhla pohľadu. Keď sa vášho príbehu zmocní zdatný rozprávač s nedobrými úmyslami, ubehne veľa času, kým veci znovu uvediete na pravú mieru. Možno dokonca stratíte niekoľkých blízkych.

Preto teraz nahrávam rozhovory s bratom.

Preto so mnou otec ostáva sedieť v aute, hoci má zaseknutý krk.

Samotná Z. okolo seba šíri nádych tajomna. Prečo sa odsťahovala z Poľska, prečo jej dcéra trpí v škole v novej krajine, na novom kontinente. Muselo sa stať niečo vážne.

Z. som po nástupe na berlínsku rezidenciu stretla ako prvú. Pýtala som sa jej, ako funguje kávovar; odpovedala rezervovaným, až trochu nepriateľským spôsobom. Žena po nervovom zrútení, pomyslela som si, ale bez týchto konkrétnych slov, bol to len pocit. Žena, ktorá nie je úplne vo svojej koži. A potom to mystérium: je to komplikovaný príbeh, povedal mi niekto, už ani neviem prečo sme sa o Z. bavili. Možno ti to povie sama.

Povedala mi to v nedeľu večer. Debata s B. vtedy zašla ešte ďalej: poodhalila nám, že jej stále právoplatný manžel vo svojom novom pripravovanom románe píše napríklad aj o tom, ako uterák, do ktorého si utrela ruky, nastriekal jej voňavkou a masturboval s ním.

Z. to vtedy celé pochopila, prestala okolo seba mávať prázdnymi rečami o anticenzúre a sama sa rozrozprávala.

Myslela som si, že jej príbeh sa bude podobať na ten môj (stáva sa mi to), ale Z. sa dostala do úzkych, pretože do úzkych sa dostala aj jej rodná krajina. Okolnosti ju zlomili napriek uspokojivému rodinnému životu. Manžel pochopil, že Z. potrebuje zmenu a premiestnil celú rodinu do iného štátu. Len najmladšia dcéra s presunom stále trochu zápasí. Ukázalo sa, že Z. dokáže byť rezervovaná aj otvorená, obmedzená aj chápavá, krehká aj silná. Na konci večera mi ponúkla lieky, ktoré jej predpísali počas krátkej hospitalizácie na psychiatrickej klinike. Dávam si ich len občas, keď príde kríza, povedala. Ale ten pocit… Chápem, prečo sú také návykové.

  

Mária Modrovich

Vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského marketingovú komunikáciu a nemecký jazyk a literatúru. Prvýkrát na slovenskej literárnej scéne dala o sebe vedieť v súťaži Poviedka 2010, v ktorej získala prémiu. Oficiálne debutovala zbierkou poviedok Lu & Mira (2011). Nasledovali knihy Tichý režim (2013) a Flešbek (2017), ktorý sa dostal do finálovej päťky Anasoft litera 2018 a vyšiel v maďarskom preklade. Úryvok z knihy bol publikovaný aj v nemčine v časopise Ostragehege. V roku 2019 vydala prózu Rozhovor s členkou kultu, ktorú v roku 2023 pre Mestské divadlo Žilina zdramatizovala Petra Fornayová a pre Teatr Śląski v poľských Katoviciach Katarzyna Dudzic-Grabińska. Časti textu boli dramatizované aj v rozhlase v Slovinsku a pripravuje sa francúzske vydanie knihy. Jej ostatná kniha Deň noc voda (2024) je aktuálne v desiatke Anasoft litera. 

Mária Modrovich spoluorganizuje medzinárodný literárny festival Novotvar a spolupracuje s časopisom VLNA.

 

Najbližší Drobnotext píše Veronika Šikulová, zverejníme ho v piatok o dva týždne.

 

Neprehliadnite