Foto ilustračná. Autor: Peter Župník, zo série Day's Dreams
Nechajte sa vtiahnuť „CEZ OKNO” na plan.art tými najlepšími slovenskými spisovateľkami a spisovateľmi.
Dvadsať originálnych DROBNOTEXTOV píšu najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera.
Každý mesiac dva nové texty.
3. Drobnotext napísal Balla, niekoľkonásobný finalista a laureát ceny Anasoft litera 2012
Pán L
Úradníkovi záleží na poriadku v kancelárii, na chodbe pred kanceláriou, na schodoch pred chodbou, na odpočívadle pred schodmi, na ceste od úradu k paneláku a z paneláku k úradu, pred bytom aj v byte, záleží mu na usporiadanosti priestoru a vecí v priestore, lenže nedávno zo steny pri jeho dverách zmizol hasiaci prístroj a na mieste, kde predtým visel, sa objavila puklina. Pôsobí síce ako nová súčasť starého poriadku a zaradila sa do kontextu, ale keď okolo nej ide na záchod, cíti, že ho z nej niečo sleduje. Darmo sa snaží chodievať na záchod zriedkavejšie, niečo v pukline si naňho zakaždým počká. V prirodzenom svete takáto nadprirodzenosť nemá byť. Druhý úradník ho utešuje, že do jeho domu sa nasťahoval mladý muž s rodinou a je to náhodou murár, aj keď experti na sociálnej sieti píšu, že náhody neexistujú, ani slintačka s krívačkou sa k nám nedostali len tak. Mladý muž je špecialista na základy, múry, steny a ich opravy, hoci v dedine o ňom hovoria skôr ako o ožratom chujovi. No ak bude prvý úradník chcieť, druhý toho chuja vo veci pukliny osloví. Prvému prišlo druhého ľúto: nechápe, že mladá rodina, ktorú musel kvôli svojim finančným problémom prijať pod vlastnú strechu, je jeho súkromnou puklinou? Puklinou na jeho pokojnom živote? Na pokoji, ktorý si zaslúžil tým, že nikdy nerebeluje? Že chodí so sklonenou hlavou, neodvráva, robí zo seba šaša a nerobí šašov z nadriadených ani z politických strán, ktoré nadriadených dosadzujú a zasa odstraňujú? Prvý úradník sa bojí, že ani jedna z puklín sa nebude dať len tak zamurovať. Napríklad druhý murárovu rodinu z domu nikdy nedostane, ba nielen z domu, rodina sa nasťahovala druhému aj do hlavy, neraz stojí s rodinou v hlave pri okne kancelárie, väčšinou po celý pracovný čas, ruky za chrbtom, nedochádza mu, že nielen on vidí všetkých dolu na parkovisku, ale zároveň všetci vidia z parkoviska jeho, stojí s nosom pritisnutým k sklu, niekedy ním na sklo kreslí obrazce, baví ho pri tom hýbať hlavou, lebo mu príjemne rupká v krčnej chrbtici. Práve vo chvíli, keď si všimne v asfalte medzi autami puklinu, ktorá tam deň predtým nebola, mu prvý navrhne, aby spolu navštívili okresné mesto, kde vraj v dvoch vilách z osemnásteho storočia straší, on si teda myslí, že nestraší, nie je normálne, aby strašilo, ale veľmi sa potrebuje uistiť.
Keď pricestujú na tamojšiu stanicu a presunú sa do jedného z dvoch rozsiahlych mestských parkov, už sa zvečerieva.
Privíta ich pán L.
Drží nad hlavou dáždnik, aj oni majú nad hlavami dáždniky.
Najprv im ukáže vilu na hornom konci parku, tam nechajú prvého, ktorému pán L zdôrazní, že s ním súhlasí a podľa neho tu nestraší a nikdy nestrašilo, s druhým potom pán L asi polhodinu kráča najprv parkom, potom uličkami a potom iným parkom a tam mu ukáže ďalšiu vilu.
Druhý sa rozkýcha, všade je vlhko.
Pán L znovu zdôrazní, že podľa neho ani tu nestraší a tak sa do rána určite nikde nič nestane.
Prvý sa celú noc tmolí po vile, z izby do izby, z obrazárne do obrazárne, obzerá sa, načúva, striasa ho od chladu, nadránom vyjde, obchádza budovu, nazerá dnu cez okná, vidí halu, z ktorej pred chvíľou vyšiel, a na jej opačnej strane ďalšie okná s výhľadom na zdanlivo nekonečné šíky stromov v parku a za nimi v diaľke na ulice a ďalší park a v ďalšom parku na vilu, takto z odstupu na pohľad smiešne malú vilôčku, akoby skôr detskú hračku, kde strávil noc druhý.
Ráno sa zídu na stanici.
Druhý referuje prvému:
„Stále sme bdeli a všetko sledovali, nikde nič podozrivé. Pán L, ktorý tam bol celú noc so mnou, mal pravdu.“
Prvý zmeravie, zahľadí sa do prázdna, po chvíli potvrdí, že ani vo vile, v ktorej strávil noc on, sa neudialo nič zvláštne.
Nastane ticho.
Čakajú pod prístreškom na peróne, pozorujú mokré koľajnice.
Prvý potom povie:
„Aj so mnou bol pán L celú noc.“
Balla
(1967) Nové Zámky
Balla je laureát Ceny Ivana Kraska, víťaz literárnych súťaží Poviedka a Slovenská poviedka, Jašíkove Kysuce atď... Debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) spojil pôvodne samostatné poviedky do dlhšieho celku. Nasledovali zbierky krátkych próz Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003). S knihou De la Cruz (2005) sa zaradil medzi desiatich finalistov prvého ročníka literárnej ceny Anasoft litera. O tri roky neskôr mu vyšla ďalšia zbierka poviedok Cudzí. S knihou V mene otca (2011) sa opäť stal jedným z desiatich finalistov a napokon aj laureátom ceny Anasoft litera. Medzi finalistov sa opäť zaradil aj so zbierkou poviedok Oko (2012) a s prózou Veľká láska (2015). V roku 2018 mu vyšla zbierka poviedok Je mŕtvy. Jeho zatiaľ posledný román Medzi ruinami bol vo finálovej päťke Anasoft litera 2022. Preklady jeho kníh vyšli v Slovinsku, Českej republike, Holandsku, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku, Veľkej Británii, na Ukrajine, v Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku i v Srbsku.
Najbližší Drobnotext píše Soňa Uriková, zverejníme ho v piatok 25. apríla 2025.
