17.04.2023 | SIMONA FOCHLEROVÁ

Nový šéfredaktor časopisu Romboid Matej Rumanovský. Foto/Zdroj: Daša Šimeková

 

Rozhovor o novom smerovaní časopisu Romboid s vedúcim redakcie Matejom Rumanovským.

 

Trinástym šéfredaktorom slovenského literárneho časopisu Romboid, ktorý v roku 1966 založili Miroslav Válek a Stanislav Šmatlák a viedli ho osobnosti ako Pavel Vilikovský či Ivan Štrpka, sa stal nedávno Matej Rumanovský. Redakčný tandem dopĺňa spisovateľka Vanda Rozenbergová. Sľubujú kompletný „refresh” po obsahovej i formálnej stránke. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

 

Romboid prežil viacero vĺn šéfredaktorov z rôznych sfér i generácií. Igora Hochela teraz striedaš ty – Matej Rumanovský. Aká bola tvoja cesta k nemu a čo znamená, že si „poverený vedením redakcie?

Je to v podstate hra so slovami. Poverený vedením redakcie znamená, že časopis vediem ako šéfredaktor, ale oficiálne sa tak ešte nevolám, lebo mi plynie niečo ako skúšobná doba. Je to však úplne logické, veľkú vedu by som z toho nerobil. Čo sa týka mojej cesty, tak bola kľukatá a som rád, že pokračuje práve v Romboide. Využívam tu totiž skúsenosti zo všetkých sfér, ktorým sa venujem alebo som sa venoval – žurnalistika (mám ju vyštudovanú a rovnako som pôsobil vo viacerých literárnych i neliterárnych redakciách), marketing a PR (roky som pracoval v reklamných a PR agentúrach, pôsobil som ako komunikačný manažér v Literárnom informačnom centre, následne i vo vydavateľstve BRAK a o. z. literarnyklub.sk) a napokon je tu aj moja autorská činnosť. Romboid tak možno chápať ako celkom logické vyústenie a prepojenie toho, čo mám rád, čomu sa venujem a do čoho chcem a som ochotný vkladať energiu.

Ako vzniklo duo s Vandou Rozenbergovou? Okrem toho, že je etablovanou a výbornou spisovateľkou, je to živel (v tom najlepšom slova zmysle) – viem si predstaviť jej energiu, ale neviem si predstaviť výsledok. Aké konkrétne úlohy má v novej redakcii? 

Komunikácia medzi vydavateľom (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, skr. AOSS) a Vandou prebiehala už dlhšie, zhruba od začiatku tohto roka. Teda nešlo o náhodný impulz. Samozrejme, takéto rozhodnutia a zmeny chvíľu trvajú, k finálnej dohode a nastavení spolupráce došlo niekedy koncom marca, keď sa dokončovalo druhé tohtoročné dvojčíslo. Čo sa týka jej úloh, tak je plnohodnotnou redaktorkou, čo znamená, že sa podieľa na formovaní ďalších čísel, prináša témy, príspevky, nových prispievateľov… Romboid nemal redakciu – teda tím aspoň dvoch ľudí – už dlhší čas, teraz ju konečne má. Už len v tomto (v neustále prebiehajúcom dialógu medzi mnou a Vandou) vidím obrovský prínos. Nehovoriac o tom, že Vanda je – ako si už povedala – skutočne výnimočnou spisovateľkou a umelkyňou.

Ak tomu správne rozumiem, tak redakcia ste vy dvaja alebo kto ju ešte tvorí okrem prispievateľov*iek?

Áno, presne tak, redakcia sme aktuálne my dvaja. Samozrejme, potom je tu ešte vydavateľ (AOSS) a redakčná rada, ktorá sa bude taktiež budovať nanovo.

Uvádzate, že pracujete už s množstvom nových prispievateľov a čoskoro tiež predstavíte novú vizuálnu identitu tlačenej verzie. Prezraď plan.artu konkrétnejšie, ešte stále a, našťastie, zatiaľ, sú v kultúrnej komunite mená údernejšie ako vypracované marketingové kampane.

Druhé tohtoročné dvojčíslo (3-4), ktoré vychádza začiatkom mája, je ešte výsledkom spolupráce mňa s Igorom Hochelom, teda ho možno aj vnímať ako medzičlánok medzi starým a novým fungovaním. Rovnako aj vizuál bude ešte viac-menej po starom, i keď náznaky zmien tam už budú. Už v tomto dvojčísle však nájdete napríklad skvelý rozhovor Ivany Zacharovej s Janou Bodnárovou, autorský stĺpček Laca Keratu, príspevok z Ukrajiny od Zuzany Cascino či preklady ukážok z kníh nórskych autoriek, ktoré sa tento rok zúčastnia Mesiaca autorského čítania, a mnoho ďalšieho. Do nasledujúceho čísla máme už dohodnuté napríklad rozhovory s básnikom Tomášom Strakom a s fantasy nadšencom Martinom Králikom, literárnu kritiku o Vilikovského románe Letmý sneh a postupne sa formujú ďalšie nové rubriky… Skrátka bude to podnetné čítanie, na ktoré je lepšie si urobiť názor priamo, ako o ňom dopredu hovoriť. A čo sa týka novej vizuálnej identity, o tú sa od ďalšieho dvojčísla (5-6) postará košický dizajnér a pedagóg Samuel Čarnoký.

Pri tomto mene sa mi teraz vybavila predstava veľmi pekného, moderného minimalistickejšieho štýlu s dôrazom na typografiu, čo ma prikláňa ku otázke, či bude súčasťou novej identity aj nová typografia namieru? Bolo by to veľmi zaujímavé…

To by som predbiehal a hovoril za grafika. Výsledok však bude iste „zaujímavý“ – veď sa pozrime na jeho prácu, tá hovorí za všetko. A keď niekto prahne po stvrdeniach formou ocenení, tak Samo za svoju tvorbu získal Národnú cenu za dizajn (a to hneď dvakrát) aj cenu Bibiany Najkrajšie knihy Slovenska.

Ukážky prác dizajnéra Samuela Čarnokého

 

Nedávno ste spustili crowfundingovú kampaň. Ako zatiaľ hodnotíš jej efekt?

Záleží na tom, na čo sa primárne pozeráme. My sme tú kampaň od začiatku stavali s dvojakým zámerom – jeden bol, prirodzene, crowdfunding, pretože ako väčšina kultúrnych projektov je i Romboid finančne podhodnotený, a to nehovoriac o tom, že sme rozšírili redakciu, robíme na novej vizuálnej identite, plánujeme sériu podujatí po Slovensku, prevádzkujeme nový web, pripravujeme ďalšie promo, aby sa časopis dostal zas viac do povedomia… To všetko však niečo stojí a potrebujeme s tým pomôcť. Z tohto hľadiska ide kampaň pomerne pomaly, no iný priebeh som ani neočakával – časť potenciálnych čitateľov Romboid pravdepodobne už ani nepozná alebo nevníma, a teda ich (nateraz) nezaujíma, ďalšia časť je skeptická a odmieta akúkoľvek zmenu, no stále sú tu i takí, pre ktorých je táto zmena zaujímavá a veria jej. A podľa priamych – osobných – či nepriamych reakcií zo sociálnych sietí vidím, že je takých ľudí čoraz viac. S tým ostatne súvisí druhotný zámer tejto kampane, a teda predstavenie a medializácia plánovaných zmien. Keď by sme sa na kampaň pozreli touto optikou a hodnotili jej „efekt, bol by nad moje očakávania dobrý. Tie reakcie sú naozaj veľmi pozitívne a úprimne si ich vážim. Práve preto si myslím, že aj napriek pomalému tempu crowdfundingu napokon vyzbierame aspoň nevyhnutné minimum.

Donio – Romboid – podporte refresh slovenského literárneho časopisu

Nemyslíš si, že na slovenskom literárnom trhu je relevantných časopisov, ktoré sa venujú (aj) literatúre už dosť? Fraktál, ktorý vedie bývalá šéfredaktorka Romboidu, Stanislava Repar, Platforma pre literatúru a výskum, Vertigo, Knižná revue, Rozum, literatúre sa veľmi kvalitne venuje aj rodovo orientovaný časopis Glosolália, Vlna či Kapitál a samostatnou kategóriou je Literát. Čo ponúkne oproti nim nový Romboid – výber toho, čo majú spomínané periodiká výnimočné? Argument, jeho spomínanej historickej hodnoty, nielen mne, ale nikomu už nebude stačiť. 

Samozrejme, že si to myslím, ale čo s tým? Problém je asi v slovenskej mentalite – každý si to predsa môže robiť po svojom a každý to bude robiť lepšie, ako ten druhý, ale spojiť sa? Neexistuje. A tak tu máme zhruba 25 printových a online periodík, ktoré sa venujú literatúre a knihám a každý z nich bojuje o (pravdepodobne toho istého) čitateľa. A sami dobre vieme, koľko ich na Slovensku je. A k tvojej druhej otázke, čo oproti nim ponúkne Romboid výnimočné, môžem len odkázať na našu novú redakciu a širší tvorivý tím. Veď každý časopis definuje to, kto ho tvorí, tak je to i pri knihách. Čo výnimočné prinesie tritisícštyristopäťdesiata kniha vydaná v tomto roku v slovenčine? A aj tak si nájde svojich čitateľov, ktorých možno bude raz aj zopár stovák. 

Tak Vlna nemá rovnakého čitateľa ako Vertigo a Glosolália, ale rozumiem, sú takí, kde sa to pretne, napr. ja sama k nim patrím, ale čo ten*tá kmeňový*á čitatel*ka, ktorý*á chce mať každé číslo doma – ako si predstavuješ toho*tú vášho*vašu?

Sú to ľudia, ktorí radi čítajú kvalitnú literatúru, zaujímajú ich i náročnejšie eseje, avšak stále písané čitateľným spôsobom. Skrátka: cieľovým čitateľom nie sú vedeckí pracovníci (i keď je časopis určený AJ pre nich), ale skôr širšia čitateľská verejnosť, ktorá už má vybudovaný istý vkus a nároky na to, čo číta a rovnako i na to, ako sa to číta, resp. ako tá kniha/časopis vyzerajú. Sú to ľudia, ktorí obsah nielen radi prijímajú, ale o ňom i uvažujú, polemizujú, vedú s našimi prispievateľmi alebo s nami (redaktormi) pomyselný dialóg. Vieme však, že v umení môžeme len ťažko hľadať definitívne odpovede, teda či už ide o pomyselný alebo priamy dialóg, pravdepodobne nebude mať konca. A tak by to, podľa mňa, malo byť.

Prvé dvojčíslo časopisu Romboid, ktoré už nájdete v predaji. Foto/Zdroj: Matej Rumanovský

 

Spomínaš „refresh” časopisu, bude úplný od nuly alebo bude jeho časť obsahu, nejaká rubrika alebo stĺpček, reagovať, príp. sa dotýkať aj jeho historického odkazu?

„Refresh“, samozrejme, neznamená, že vytvárame úplne nový časopis. Romboid má svoju históriu, svoje zameranie, a to skrátka nemôžeme ignorovať. „Jadro“ časopisu teda zostáva rovnaké – píšem o tom aj v editoriáli najbližšieho čísla – a z neho vychádzame pri formovaní nového obsahu, ktorý rozširujeme do strán. Aký má byť ten obsah som už načrtol v predchádzajúcej otázke. A rubrika dotýkajúca sa historického odkazu? Asi máš na mysli „Čo sme písali pred (cca) 50. rokmi“ – áno, tá zostáva. Nie však z akejsi nostalgie či povinnosti, ale skôr aby sme cez tieto texty mohli poukázať na dobu v akej sme žili, čo sme písali, na čo sme sa zameriavali. Obzvlášť prínosné to môže byť pre mladšiu generáciu, ktorá nič z toho nemohla zažiť a nepozná. A možno nám všetkým to pomôže zas o trochu lepšie pochopiť dnešok.

V rozpise pri kampani som našla aj to, že vo vynovenom Romboide sa môžeme tešiť okrem iného, napr. aj na tvorbu nových talentov – kto bude posudzovať ich umeleckú hodnotu?

Tak, ako v každom literárnom časopise – jeho redakcia. Uvedomujeme si však kapacitné možnosti, preto by sme veľmi radi do budúcna spolupracovali aj s organizáciami a iniciatívami, ktoré sa v tejto sfére dlhodobo pohybujú a majú, prirodzene, lepší prehľad ako my. Nejdeme budovať ďalší časopis, ktorý bude zabetónovaný naším videním a naším okruhom priateľov, naopak, chceme túto „komunitu“ neustále rozširovať a každú rubriku pripravovať tak, akoby šlo v časopise len o ňu. Rovnaký postup plánujeme zaviesť aj pri uverejňovaní ukážok z prekladov a podobne. Sme otvorení každej spolupráci, ktorou sa časopis môže stať kvalitnejším. 

Spomínajú sa tam aj ankety s významnými aktérmi slovenskej literárnej obce a témy čísla, pre ilustráciu uveď, ak môžeš, čo z toho nájdeme v najbližšom, pripravovanom čísle.

Nájdeme tam obe. V ankete diskutujeme o literárnych cenách a „najlepších“ knihách (zapojili sa napríklad Martin Kasarda, Ivana Dobrakovová, Vladimír Barborík, Etela Farkašová, Patrik Garaj, Zuzana Kepplová a ďalší) a časť čísla, pochopiteľne, venujeme Milanovi Hamadovi. Spolu s jedným jeho kritickým komentárom tu nájdeme aj hodnotiaco-spomienkový článok filozofky a docentky Eriky Lalíkovej a prepis listu s naskenovaným originálom, ktorý kedysi adresoval Milan Hamada Igorovi Hochelovi.

O vašom novom prístupe a vážnom zámere svedčí aj nová webstránka časopisu, ktorú ste zverejnili v marci. Osobne ju hodnotím ako skvelú zmenu, kto je za ňu zodpovedný? Zaujímajú ma aj čísla priemernej návštevnosti… Naozaj si v tejto dobe klimatickej krízy stojíte za tlačenou verziou? Neinvestovali by ste radšej do technologických inovácií na stránke, príp. v aplikácii, čím by ste oživili výnimočné postavenie Romboidu a začali tak vytvárať nový trend literárnych časopisov?

Ďakujem. Preto, lebo som tú webstránku sám pripravoval – tu som využil svoje predchádzajúce skúsenosti z agentúr a pozícií, kde som pôsobil ako marketingový manažér a akosi prirodzene som sa naučil i tvoriť a pracovať s webstránkami. Úprimne sa teším, že má Romboid konečne funkčný web a že jeho obsah bude (za predplatné) kompletne i online. Čo počúvam, tak to oceňujú najmä Slováci žijúci v zahraničí, pre ktorých je predplatné tlačenej verzie príliš nákladné a možno i nepohodlné. Rovnako však týmto dávame na výber aj domácim čitateľom, ktorí sa môžu rozhodnúť, či chcú mať v ruke print alebo si vystačia s Romboidom v mobile či v PC. Čo sa však týka spomínaného presunu časopisu výhradne do online prostredia, vnímam impulzy a rozhodne to stojí za úvahu (i niekoľko nadväzujúcich úvah), no stále hľadíme aj na čitateľov, ktorí skrátka online (elektronicky) čítať nevedia alebo nechcú. Navyše potom je tu ešte pomerne veľká kategória čitateľov, ktorí knihu či časopis považujú aj za umelecký predmet, teda ich chcú fyzicky vlastniť, tráviť s nimi čas. Ostatne ukazujú to aj čísla predajnosti tlačených kníh v porovnaní s e-knihami. Nehovoriac o tom, keď niečo čítame na prístroji pripojenom k internetu – ako dlho sa dokážeme bez prerušenia sústrediť na to, čo čítame?

Aby som však nevynechal žiadnu Tvoju otázku, tak čísla návštevnosti pre nový web sú, myslím, veľmi slušné. Za minulý mesiac to bolo viac ako tisíc zobrazení, a to sme podotýkam web spúšťali v druhej polovici marca.

Nový web časopisu Romboid. Foto/Zdroj: Matej Rumanovský

 

Bude Romboid, ako umelecký predmet, obsahovať oproti elektronickej podobe aj niečo navyše? Ilustrácie, bonusový obsah?

Áno, taký je zámer – v prípade ilustrácií, obrazového materiálu a iných grafických prvkov. Čo sa však týka textov, tak print s webom (ktorý je, okrem vybraných článkov, dostupný len pre predplatiteľov, resp. platiacich čitateľov) je 1:1.

Na záver, je „refresh” časopisu prvým zverejneným krokom toho, o čom sa už v literárnej komunite šušká, a to je „refresh” Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska pod vedením Petra Juščáka?

V tomto prípade by som nehovoril ani tak o „refreshi“ ako skôr o transformácii. Je to však téma na ďalší rozhovor a s iným respondentom.

 

Matej Rumanovský

Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil vo viacerých literárnych i neliterárnych redakciách, následne v reklamných a PR agentúrach a na pozíciách marketingového manažéra. Dnes sa primárne venuje autorskej činnosti – debutoval románom Príbeh nekonečných koncov (Marenčin PT, 2022), píše tiež poviedky a blogy. Je členom umeleckého zoskupenia Cult Creative a od apríla 2023 poverený vedením redakcie časopisu Romboid.

 

Romboid je časopis pre literatúru a umeleckú komunikáciu. Vydáva ho Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska s finančnou podporou z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. V súčasnosti vychádza desaťkrát ročne. Časopis vznikol v roku 1966, pomenovaný je podľa básnickej zbierky Romboid Laca Novomeského. Založili ho Miroslav Válek a Stanislav Šmatlák. V druhej polovici 70. rokov sa realizovali v časopise kritici ako Valér Mikula a Peter Zajac. Ako redaktori časopisu pôsobili významní spisovatelia, ako napr. Pavel Vilikovský, Mila Haugová a Ivan Štrpka. V rokoch 2010 až 2015 časopis viedol Radoslav Passia, v rokoch 2016 až 2017 bola šéfredaktorkou Stanislava Reparová, po nej Jaroslav Vlnka a do roku 2023 Igor Hochel, ktorého ako 13. šéfredaktor v poradí strieda Matej Rumanovský.

Internetová stránka časopisu

Facebooková stránka časopisu

Instagram časopisu

 

Späť na litera.plan