„Květen, červen, červenec, srpen, září, říjen, chci vidět něco nového a chci to zkoumat, chci vychutnávat tmavou vodu, vidět praskající stromy v divokém větru, s úžasem si prohlížet ztrouchnivělé plody zahrad, naslouchat mladým březovým hájům a chvějícímu se listí, vidět světlo, slunce, těšit se z mokrých zelenomodrých večerních údolí, vnímat třpyt zlatých ryb, pozorovat bílé mraky, jak se hromadí, mluvit s květinami, trávou, pozorovat lidi a jejich zdravou barvu, naslouchat vznešené řeči starých kostelů s malými kupolemi a bez ustání běžet širokými rovinami k horám, chci líbat zem a sát teplou a měkkou vůni kopretin; pak vytvořím krásné barevné obrazy.“
(Egon Schiele Antonu Peschkovi, dopis, 1910)
kam do galérie (ale aj na tanečné predstavenie) za EGONOM SCHIELEM:
Leopold Museum
Egon Schiele žil krátko, ale jeho dielo sa stalo vo svojej dobe prelomovým, urobilo z neho jedného z najvýraznejších umelcov viedenskej moderny a fascinuje svojou intenzitou a nástojčivosťou dodnes. Najväčšiu a najvýznamnejšiu Schieleho zbierku, ktorú nájdete v Leopold Museu tvorí 43 obrazov, viac ako 200 akvarelov, kresieb a grafík a množstvo rôznych objektov a artefaktov. Ako sa dočítame na stránkach múzea: “Ťažiskom jeho umeleckého záujmu bola reflexia vlastnej existencie, ktorá sa odráža v množstve autoportrétov, ale aj v obrazoch krajiny a mesta. Schiele sa vo svojich dielach a listoch štylizoval ako niekto, kto vedel a videl, ako médium s intenzívnym vnímaním reality a víziou pravdy. Exaltovanou gestikuláciou a mimikou vyjadril naliehavosť bezohľadného fyzického spochybňovania a postuloval sebareflexiu ako akési zúženie telesnosti a sexuality existenciálnymi otázkami.”
kde: MuseumsQuartier, Museumsplatz 1, Viedeň
kedy: denne - 10:00 do 18:00
Egon Schiele Art Centrum
Stála expozícia predstavuje kresby, grafiky, korešpondenciu, fotografie, genealógiu Schieleho predkov, dokumentáciu o pobytoch v Českom Krumlove a motívoch jeho diela.
kde: Široká 71, Český Krumlov
kedy: ut - ne - 10.00 - 18.00
Jihočeské divadlo: Egon Schiele - Autoportrét
Cez víkend máte - v tomto roku poslednú - možnosť v zámockej barokovej záhrade vidieť tanečnú inscenáciu Egon Schiele - Autoportrét, ktorá vznikla v spolupráci choreografa Jana Kodeta a režisérskej dvojice SKUTR - L. Trpišovský, M. Kukučka a je inšpirovaná detailami z jeho obrazov či kresieb – ako sú ruky, prenikavé oči, erotické motívy, ale tiež aj slovami z jeho básní či listov.
Z rozhovoru Marie Niček s Lukášom Trpišovským a Martinom Kukučkom pre tanecniaktuality.cz:
Jak se osobnost Egona Schieleho vyjádří pohybem?
LT: Společně jsme se scházeli a bavili o tom, co každého z nás inspiruje. Schieleho život, překračování společenských hranic, výraz v jeho výtvarném díle… Z rozmluv jsme sbírali témata a rozvíjeli je pak dál.
MK: Nehrajeme jeho životopis, neilustrujeme konkrétní dílo, ale vybrali jsme fragmenty z celého jeho života. Psal například krásné dopisy, tak jeden citujeme. Silně vnímal přírodu, jeho postavy v sobě mají dynamiku, nikdy nejsou v klidu. Schiele hodně vycházel z pohybu. Zachycoval postavy v pozicích, ve kterých nemohly dlouho vydržet. Dominantním prvkem je také oko a nepřehlédnutelné ruce. Ruce dávají jeho obrazům život, bez nich by byly mrtvé. To byla pro Honzu velká výzva. Má rád v tanci prsty u sebe, zatímco u Schieleho jsou, jak Honza říkal, jako brokolice (směje se). V Schieleho době se také objevil rentgen a on byl anatomií, i odrazem sama sebe, neskutečně fascinovaný. Zkoumal se, stylizoval, maloval a fotil se. Proto se představení jmenuje Egon Schiele – Autoportrét. V jeho díle je naprosto zásadní linka. Nikdy není lineární, vždycky jde klikatě. Jako jeho život. Pobýval v Českém Krumlově, nebyl ale schopný zůstat na jednom místě a pořád utíkal.
Jaký máte k Schielemu vztah?
LT: Schiele má pro mě jakési tajemství. Stal se ikonou doby a my jsme se snažili objevit a pojmenovat, proč nás tak fascinuje. Překračoval hranice – společenské, mezi civilizací a přírodou, životem a smrtí, mezi sebou a svým odrazem v zrcadle, fascinoval ho rentgen a zkoumal člověka skrz naskrz. Jeho obrazy jsou konkrétní, mají v sobě ale tajemství něčeho, co nás přesahuje. Jsou o člověku a jeho existenci ve vesmíru. Nemůžeme to pojmout rozumem, a i když jsme Schielemu věnovali celé představení, mystérium kolem něho se neztratilo.
kde: Otáčivé hlediště, Zámecká zahrada, Český Krumlov
kedy: 12. a 13. august o 21.00
..počas týždňa sme si pripomenuli nedožité 95. narodeniny Andyho Warhola a cez víkend si pripomíname 35. výročie úmrtia Jeana - Michela Basquiata
Fondation Louis Vuitton: BASQUIAT × WARHOL, À QUATRE MAINS
12. augusta uplynie 35 rokov od smrti Jeana - Michela Basquiata. Už iba do 28. augusta si môžete v Paríži pozrieť výstavu, ktorá fokusuje na spoločnú tvorbu Andyho Warhola a Basquiata. Počas asi dvoch rokov z nej vzišlo viac ako 200 diel. Warhol rýchlo rozpoznal Basquiatov talent a začali spolupracovať. Basquiat vrátil do Warholovej tvorby energiu. Po dlhej dobe sa opäť vrátil k ručnej maľbe. Podľa Ronnieho Cutroneho, jedného z Warholových asistentov „vzťah bol symbiotický. Jean-Michel si myslel, že potrebuje Andyho slávu, a Andy si myslel, že potrebuje novú krv Jeana-Michela. Basquiat dal Andymu opäť rebelský imidž.“ Princíp bol postavený na “deštrukcii”. Basquiat premaľovával, deštruoval či dopĺňal Warholove maľby, čím vznikali nové unikátne diela.
kde: Fondation Louis Vuitton, 8, Avenue du Mahatma Gandhi Bois de Boulogne, Paríž
kedy: utorok - piatok: 11.00 - 21.00, sobota - nedeľa - 10.00 - 20.00
... a o peripetiách, ktoré predchádzali rekonštrukcii jediného múzea Andyho Warhola v Európe v našom podcaste rozpráva riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak
https://www.plan.art/podcast/viac-ako-15-slavy-alebo-warhol
čo počúvať:
Tento týždeň priniesol správy o úmrtiach gitaristu Robbieho Robertsona a speváka a skladateľa Sixta Rodrigueza.
Kanadský hudobník Robbie Robertson, sa stal známy ako člen skupiny The Band, ktorá ešte pod názvom The Hawks sprevádzala napr. Boba Dylana na pamätnom turné v rokoch 1965-1966, kedy vymenil akustickú gitaru za elektrickú. „Keď vás ľudia noc čo noc vypískajú, môže to ovplyvniť vašu sebadôveru,“ povedal Robertson pre The Guardian. A dodal: „Čím viac pískali, tým sme boli hlasnejší.” Dylan potom nazval skupinu „galantnými rytiermi“ za to, že ho na pódiu podržali. V roku 1974 - už ako The Band - opäť začali spolupracovať s Dylanom na jeho albume Planet Waves. Z turné, ktoré album sprevádzalo vznikol koncertný album Before the Flood. Posledný koncert The Band s množstvom špeciálnych hostí - napr. Bob Dylan, Eric Clapton, Joni Mitchell, Van Morrison, Muddy Waters, Ronnie Wood či Neil Young - z r. 1978 nazvaný The Last Waltz zaznamenal režisér Martin Scorsese a časopis Rolling Stone ho ocenil ako „najlepší koncertný film všetkých čias“. Vtedy začala spolupráca Robertsona so Scorsesem na soundtrackoch k jeho filmom. Kapelu uviedli do Rokenrolovej siene slávy v roku 1994.
Príbeh Sixta Rodrigueza by vydal na film a tak ho svet napokon aj objavil. Dokument Pátranie po Sugar Manovi získal Oscara a svet objavil hudobníka, ktorý ani netušil, že je doslova fenoménom. Sixto nahral na prelome 60. a 70. rokov dva albumy, ktoré ale v USA príliš nezaujali. No jeho hudba sa dostla do JAR, v krajine sužovanej apartheidom jeho texty silno rezonovali a stal sa legendou a hlasom, ktorý pomohol pri víťazstve. Po celosvetovom úspechu sa Rodriguez vrátil k hudbe, vystúpil aj na festivale Pohoda (2018).
..a aby sme iba nespomínali, v nedeľu 13. augusta oslavuje 70. narodeniny naša gitarová legenda Fero Griglák. plan.art blahoželá!
kam za filmom:
Do Banskej Štiavnice na 4 živly. A kto nemôže portál DAFilms pre vás pripravil festivalový špeciál:
https://dafilms.sk/program/1390-4-zivly-2023
a kam na festival:
Do Liptovského Mikuláša na ArtWife. ArtWife je feministický a rodovo-orientovaný multižánrový festival jediný svojho druhu na Slovensku. Tento rok má tému Jazyk. Má moc oslobodiť aj zraniť, vylučovať aj spájať. Jazyk - priestor na prelomenie mlčania a vyjadrenie solidarity. Alebo manévrovacia plocha na šírenie strachu a dezinformácií? Akým jazykom hovorí feminizmus a je ho vôbec počuť? Šiesty ročník festivalu Artwife preskúma viaceré perspektívy tohtoročnej témy Jazyk, pričom sa pokúsi vyzdvihnúť potenciál jazyka ako nástroja spoločnej túžby po zmene.
V sobotu (12.8.) tam môžete napr. osláviť aj 30. rokov Aspektu.
čo čítať:
Q. Tarantino: Filmové spekulace
Quentin Tarantino bol a zostal vášnivým fanúšikom filmu. Často hovoril o tom, že svoje postrehy vydá knižne. A je to tu. Kľúčové filmy zo 70. rokov reflektuje nielen s veľkým vhľadom, ale súčasne sviežo a zábavne. Ako uvádza anotácia knihy: “Je to zároveň filmová kritika, filmová teorie, reportážní počin i úžasná osobní historie, a to vše je napsáno jedinečným „tarantinovským“ stylem.”
…a ešte raz prepojíme film a literatúru. 12. augusta uplynie 68 rokov od smrti spisovateľa Thomasa Manna, autora novely Smrť v Benátkach, ktorú brilantne sfilmoval Luchino Visconti. Čo tak si tentoraz prečítať práve nemenej slávnu predlohu?