„Kultúra každej spoločnosti závisí od rozvoja individuality: keď k tomu nedôjde, z ľudí sa stane amorfná hmota. Charakter spoločnosti sa teda pozná podľa toho, do akej miery umožňuje každému jednotlivcovi rozvinúť sa.“
do galérie:
Sedimenty sveta
Medzigeneračná skupinová výstava Sedimenty sveta je na Slovensku prvým rozsiahlejším výstavným projektom zaoberajúcim sa fenoménom zbierania ako tvorivého impulzu. V kurátorskom výbere Nade Kančevovej nám predstavuje takmer tridsať zástupcov*kýň našej výtvarnej scény, ktoríé tvoria aj prostredníctvom zbierok, zbierania či akumulácie, a to v rôznom zmysle slova. Každá z osobností zastúpených na výstave nám odhaľuje svoje fascinácie, obsesie a inšpirácie nájdenými pozostatkami materiálneho a prírodného sveta – „sedimentami“ oživovanými v nových a často prekvapivých súvislostiach. Medzi vystavenými sú napr. diela Erika Bindera, Jany Hojstričovej, Petra Kalmusa, Mateja Kréna, Mareka Kvetana, Zorky Lednárovej, Svätopluka Mikytu s ďalších.
kde: GMB – Pálffyho palác, Panská 19, Bratislava
kedy: ut, štv – ne: 11.00 – 18.00, str: 13.00 – 20.00
Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku
Silné príbehy, historické fakty, mapy transportov a opisy neľudských podmienok sovietskych pracovných táborov – gulagov – v akých museli žiť (a umierať) tisíce deportovaných zo Slovenska. Inštaláciu pripravilo Múzeum obetí komunizmu pri príležitosti 80. výročia prvých deportácií do pracovných táborov. Okrem samotných gulagov výstava pripomína aj priebeh násilných transportov odvlečených v neľudských podmienkach podobných transportom do koncentračných táborov. „Utajení pomáhači a kolaboranti ľudí často zlákali pod zámienkou trojdňových pomocných prác, a tak sa s rodinou ani poriadne nerozlúčili. Žiaľ, takmer dve tisícky z nich sa domov už nikdy nevrátilo a zahynuli v krutých a neľudských podmienkach táborov na Kaukaze, Donbase, Sibíri či v okolí Kyjeva,“ povedal na otvorení výstavy historik László Köteles.
Výstava je sprístupnená vo verejnom priestore v areáli Kasární/Kulturparku medzi budovami Alfa a Bravo v Košiciach.
do divadla:
Hitlerov prezident
Hra ako svedectvo o absurdnosti dejín z odvrátenej strany svedomia. Židovskí žiadatelia o výnimky, groteskné arizátorky aj statočný farár. Snová groteska o záchrane slobody a demokratických hodnôt. Inscenácia vznikla na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident.
...TRHLINA V ĽUDSKEJ CIVILIZÁCII?
...trhlina v ľudskej civilizácii?
kde: Divadlo P. O. Hviezdoslava, Bratislava
kedy: 4.5. o 19.00
Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux
Autorská inscenácia v réžii Dávida Pašku vznikla ako veľká medzinárodná koprodukcia, prvá svojho druhu, pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Tvorí ju spolu s Divadlom Jána Palárika Divadlo Jana Kochanowského v Opole v Poľsku a Academy for Theatre and Digitality v Dortmunde. Počas sledovania predstavenia sa bude na plátne naživo streamovať aj dianie na javisku v poľskom Opole spoločne s filmom natočeným pre inscenáciu v Deutsches Theatri v Berlíne. Tri príbehy – u nás najznámejší z nich – útek z koncentračného tábora a následné svedectvo Vrbu a Wetzlera, fotografky Faye Schulman a Štefana Luxa. „Ešte pri prvotných prípravách nášho koprodukčného projektu som zvažoval rozoberať hru Námestník od Rolfa Hochhutha, ktorá je formálne nezaujímavá, ale obsahovo veľmi angažovaná,” hovorí v rozhovore pre bulletine inscenácie režisér Dávid Paška. „Zistil som, že na jej motívy bol voľne natočený film Amen, ktorý sa začína asi minútovou scénou samovraždy nemenovaného demonštrujúceho novinára počas zasadnutia Spoločnosti národov v roku 1936 v Ženeve. Táto kratučká scéna ma zaujala viac než celý film glorifikujúci pokánie nacistických vedcov. Zistil som, že Štefan Lux má aj priame pre- pojenie na môj životopis. Príbeh jeho ako herca, spisovateľa a filmára nám približuje tému umenia v totalite, jeho (ne)schopnosti varovať či priamo zmeniť chod dejín. Lux tvoril v čase nemeckého expresionizmu, ktorý bol silnou opozíciou voči národnému socializmu. Dnes už kultové nemecké filmy ako Kabinet doktora Caligariho či Metropolis využívali deformované vizuály na skúmanie psychického utrpenia a sociálneho rozkladu, čím priamo spochybňovali nacistické ideály kontroly a kolektívnej identity. Tieto filmy odrážali liberálnu kultúru Weimarskej republiky, poskytovali kultúrnu kritiku nástupu fašizmu a slúžili ako umelecká vzbura proti nacistickým ideológiám. V súčasnosti čelíme rovnakým debatám o umení (najmä v divadle a filme), či by malo byť zábavné, alebo angažované. Zdieľam názor so Štefanom Luxom o nutnosti prostredníctvom umenia reagovať na realitu okolo nás a taktiež chápem jeho hlboké sklamanie z nezdaru. Preto dúfam, že náš film o ňom bude poctou životu jeho ako občana a umelca.“
kde: Divadlo Jána Palárika, Trnava
kedy: 3. 5. o 19.00
do kina:
Adamove jablká
Neonacistu Adama v rámci konzultačnej služby pošlú na miestnu faru. Tu mu kňaz Ivan dá za úlohu upiecť jablkový koláč – z jabĺk zo stromu, ktorý rastie pred kostolom. Na jablkách sa však už podpísali vtáci, červy aj slnko. Ivan verí, že to ich testuje Diabol. Adam verí, že to je Boh, keďže zlo hádam ani neexistuje. Jeden z najúspešnejších a najzábavnejších dánskych filmov posledných rokov.
kde: Kino Film Europe
kedy: 4. 5. 19.30
Hopper – Americká love story
Dielo Edwarda Hoppera, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom realistického smeru v americkom maliarstve, stelesňuje svojim dôrazom na osamotenosť, melanchóliu a izolovanosť človeka špecifický smer v americkom umení 20. storočia. Jeho osobité zachytenie bežného amerického života ovplyvnilo obrovské množstvo maliarov, fotografov, hudobníkov i filmových tvorcov (napríklad Mark Rothko, Banksy, Alfred Hitchcock alebo David Lynch). Kto ale naozaj bol tento pravdepodobne najinšpiratívnejší americký umelec všetkých dôb? Režisér Phil Grabsky prináša jedinečný pohľad na Hopperovo dielo i osobný život. Preskúmava jeho silný vzťah k americkej architektúre, prírode, ale hlavne k manželke Jo, ktorá pre neho predstavovala kľúčovú oporu a inšpiráciu v živote i umeleckej kariére.
kde: Kino Lumière
kedy: 4. 5. o 16.10
z gauča:
Dežo Ursiny 70 (DAFilms)
Dňa 4. októbra 2017 sa uskutočnil koncert k 70. nedožitým narodeninám Deža Ursinyho, ktorý zorganizoval jeho syn Jakub Ursiny. Dramaturgia koncertu bola postavená tak, aby v troch blokoch predstavila široký a reprezentatívny prierez tvorbou tohto výnimočného umelca. V prvom bloku zazneli skladby v úpravách pre sláčikové kvarteto v podaní renomovaného telesa na poli vážnej hudby: Moyzesovho kvarteta. V druhom bloku sa predstavil veľmi silný pesničkový materiál z muzikálu Peter a Lucia na libreto Alty Vášovej, s textami Jána Štrassera. V treťom bloku koncertu zaznel prierez tvorby Deža Ursinyho, od najstarších piesní až po tie z posledného obdobia. Skladby boli interpretované mnohými kvalitnými mladými hudobníkmi (Dorota Nvotová, Kamil Mikulčík, Sisa Fehérová, Tomáš Sloboda, Vladislav Šarišský, Marian Slávka, Filip Hittrich, Valér Miko, Peter Bulík, Vlado Nosáľ, Lenka Molčányiová). Zaznejú napríklad skladby Let’s make a summer (1965), Apple tree in winter (1973), Svitá (1981), Tvár v zrkadle (1990), Modrý vrch (1981), Príbeh (1994) a iné. Réžia: Matej Beneš, Maroš Šlapeta
...počúvajte antológiu Krvavý Žižkov
Krvavý Žižkov je mladšia sestra antológie Krvavý Bronx, v ktorej sa sústredili poviedky o brnianskej štvrti Cejl, ktorá má so Žižkovom kde čo spoločného. Autori sa nechali inšpirovať skutočnými udalosťami z čiernej kroniky, ktoré hýbali dobovým dianím. „Svobodná republika Žižkov”, ako si dodnes hrdo hovorí, bola veľmi temným miestom. Na začiatku stáli strohé výstrižky z dobovej čiernej kroniky pražského Žižkova začiatku dvadsiateho storočia. Mordy, zločiny z vášne, samovraždy z nešťastnej lásky či prostého zúfalstva, pitoreskné a kuriózne príbehy napísali najlepší súčasní spisovatelia. Stanica Českého rozhlasu Vltava ponúka tri z nich – od Jiřího Padevěta, Miloša Urbana a Radky Denemarkovej. Program nie je vhodný pre deti a mladistvých.
Miloš Urban: Poslední případ starého Lederera. Záhadná smrt manželky stárka z Loďkových mlýnů
Radka Denemarková: Cukrář a Venuše. Tragická romance karlovarského cukráře a krásné varietní divy
(zdroj: Český rozhlas, Vltava)
na počúvanie:
Dežo Ursiny... podľa vlastného výberu
V piatok sme si pripomenuli 30. výročie úmrtia Deža Ursinyho aj nekonvenčným spomienkovým textom jeho syna Kuba Ursinyho.
!clanok4781
A pripomína ho aj Deža ví tour, v sobotu (3. 5.) má zastávku v Novom Meste nad Váhom v klube Bluenote o 20.00.
Pustite si od Deža čo sa vám páči, tu je jedna z našich najobľúbenejších
The Cure: Mixes Of A Lost World
Limitovaná edícia 24 remixov skladieb The Cure z ich posledného albumu od napr. Mogwai, Twilight Sad, Orbital, či China Morena, ktorý povedal: „Na remix som si vybral Warsong, pretože je to jeden z tých pomaly budovaných a zadumaných hudobných kúskov, ktoré ma vždy vťahovali do hudby The Cure. Mojím nápadom bolo trochu ho zbaviť organickej inštrumentácie a vniesť doň mechanické perkusie a niektoré nižšie položené vokály, ktorých cieľom je priniesť chladný/dystopický pocit z piesne a zároveň zachovať základnú krásu toho, čo existuje."
Album vyjde v júni.
30. apríla sme oslávili Medzinárodný deň jazzu, ktorý je pod záštitou UNESCO. Jeho súčasťou je i All-Star Global Concert. Každý rok je hlavné koncertné pódium v inom meste, tento rok bolo hlavným jazzovým mestom sveta Abú Zabí. Koncert sa konal pod umeleckým vedením klaviristu, skladateľa Johna Beasleyho, moderoval ho herec Jeremy Irons a viedol Herbie Hancock. Vystúpili napr. Dee Dee Dee Bridgewater, Kurt Elling, José James, John McLaughlin, Hélène Mercier, Danilo Pérez, John Pizzarelli, Dianne Reeves, David Sánchez a mnohí ďalší.
na čítanie:
Krvavý Žižkov
Vypočuli ste si už tri príbehy a tu sú ďalšie, napr. od Jaroslava Rudiša, Aleša Palána, Petry Hůlovej, alebo Pavly Horákovej. Rôznosťou štýlov a fantázií svojou zbierkou morytátov naskicovali dejiny výnimočnej pražskej štvrti.
Hannah Arendt: Sloboda byť slobodný
Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli? V tejto eseji, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.
Karel Bucháček: Přidušené město
Karel Bucháček aj pri svojej profesii matematika, podrobne a pritom nepopisne, s dôrazom na osobité videnie, zachytil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V nasledujúcich rokoch normalizácia fotografoval život na novo vystavanom panelovom sídlisku v Prahe-Bohniciach, asanáciu časti Žižkova, Holešovic a ďalších štvrtí Prahy vrátane centra poznamenaného stavbou metra, prvomájové oslavy, Matejské púte, dostihy vo Veľkej Chuchli, celonočné čakanie v rade na nové televízory. Zachytil ale aj protirežimné demonštrácie v rokoch 1988-1989, rozohnanie demonštrácie na Národnej triede, Zamatovú revolúciu, voľbu Václava Havla za prezidenta a jeho uvítanie po príchode z prejavu z kongrese Spojených štátov. Tento pražský denník je rozsahom záberu a snahou o systematické pokrytie každodennosti aj osových udalostí v Prahe ojedinelý. Bucháček napriek tomu nikdy samostatne nevystavoval a väčšina fotografií je publikovaná vôbec po prvýkrát.
Leonard Cohen: Kniha túženia
Cohen sa dotýka večnej témy nepokoja, ktorý je vyvolávaný dychtivou potrebou po láske, kráse či spravodlivosti, po uzmierení sa s Bohom i so svetom. Kniha je výberom textov aj ilustrácií autora a každá báseň, pieseň či kreslená anekdota má v nej svoje miesto. Vyžaruje z nich trpkosť poznania, skepsa a deziluzívnosť, ktoré autor vyvažuje sladkosťou hedonistického prežívania a presvetlených spomienok.
2x Ursiny
Dežo Ursiny: Zápisník 1990 – 1992
Takmer denníkové zápisky pozorovaní a myšlienok, citáty z kníh a výstrižky z novín, ktoré zaujali hudobníka a filmára Deža Ursinyho v rokoch 1990 až 1992.
...popri vydaných listoch Eve Rosenbaumovej a Zdenke Krejčovej majú osobité miesto listy, ktoré si „z izby do izby” písal so synom Kubom. Teraz vychádzajú aj v českom preklade, rozšírené o ďalší list, ktorý špeciálne pre toto vydanie Kubo Ursiny napísal.
