Omar Mirza (foto: Júlia Gavačová)
Trenčín bude v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry a ako súčasť systémových krokov v súvislosti s týmto titulom mesto zriadilo funkciu mestského kurátora. Verejný priestor a jeho kultivácia, aj umením, či dizajnom, by mala byť prioritou každého mesta a malo by k nej pristupovať koncepčne. A práve takýmto „režisérom” je mestský kurátor. Komisia vybrala na tento post Omara Mirzu. S akými ambíciami do tejto funkcie vstupuje, ako vníma úlohu mestského kurátora z hľadiska kreatívy a koho každého, okrem urbanistov či umelcov, by rád videl zapájať sa do kultivácie verejného priestoru?
Na Slovensku je Trenčín (po Trnave) iba druhé mesto, ktoré má mestského kurátora. Aká bola tvoja motivácia uchádzať sa o tento post?
O výberovom konaní na post mestského kurátora v Trenčíne som sa dozvedel viac-menej náhodou. Rozhodnutie, že sa prihlásim, sa rodilo pomaly, no už dlhšie som mal pocit, že sa potrebujem niekam posunúť. Sedemnásť rokov som pôsobil ako kurátor v Nitrianskej galérii, kde som mal možnosť profesijne vyrásť, za čo som vďačný. Okrem toho som pracoval na mnohých rôznorodých projektoch týkajúcich sa súčasného vizuálneho umenia – v zriaďovaných i nezávislých inštitúciách a vo verejnom priestore. Snažil som sa a stále sa snažím približovať umenie verejnosti, napríklad aj rôznymi reláciami a diskusiami, či už na internete, alebo v rozhlase. Okrem vizuálneho umenia ma vždy zaujímala architektúra, dizajn a problematika verejného priestoru, ktorý je na Slovensku stále veľmi zanedbávaný. Napriek tomu, že som Bratislavčan, mám k Trenčínu silný osobný a rodinný vzťah. Takže v pozícii mestského kurátora sa mi to zrazu celé spojilo a som rád, že mám možnosť aj svojou troškou prispieť ku kultivácii priestoru, v ktorom žijeme. Umenie má, podľa môjho názoru, silu ľudí scitlivovať. A verejný priestor je predsa len o trošku väčšie „ihrisko“ než galéria.
A viditeľnejšie. Ako ty vnímaš túto pozíciu? S akým projektom si sa prihlasoval do výberového konania?
Túto pozíciu vnímam ako potrebnú a veľmi vítam, že bola v Trenčíne ochota ju vytvoriť. Kurátora nechápem len ako človeka, ktorý sa stará (z latinského pôvodu slova), ale je aj kreatívny – prepája rôznorodé elementy (napr. umelecké diela a vizuálne mestotvorné prvky), dáva ich do nových súvislostí a vysvetľuje ich ľuďom. Chcel by som byť preto aj moderátorom, resp. mediátorom verejnej diskusie o vizuálnej stránke mesta. Táto pozícia však nie je len o kreativite, ale aj o „úradníckej“ práci – čo však nevnímam negatívne, ale ako možnosť učiť sa novým veciam... Svoju úlohu v pozícii mestského kurátora nevidím v snahe o hierarchické presadzovanie vízií jednotlivca, ale v horizontálnej participácii s vizuálnymi umelcami, dizajnérmi, architektmi, urbanistami, placemakermi, aktivistami, pamiatkármi, lokálnymi politikmi, úradníkmi a, v neposlednom rade, s obyvateľmi mesta, pretože aj oni majú právo spolutvoriť priestor, v ktorom žijú – a to nielen centrum mesta, ale aj sídliská, okrajové štvrte, aglomerácie. Mestský kurátor nie je dôležitý len pri vytváraní a presadzovaní pravidiel a regulácií – mal by byť pre rôzne subjekty v meste partnerom. Má vyzdvihnúť, čo je hodnotné a snažiť sa nájsť spôsoby, ako to zveľadiť, mal by načúvať obyvateľom a prinášať im návrhy, ako robiť veci lepšie a krajšie.
Je v európskych mestách takáto funkcia bežná, alebo je to skôr ojedinelé?
V Európe i vo svete je viacero miest, ktoré majú svojich kurátorov*ky, no ich agendou je prevažne starostlivosť o existujúce diela vo verejnom priestore, či realizácia projektov nových umeleckých intervencií. Existujú aj rôzne komisie, ktoré sa zaoberajú dielami vo verejnom priestore, mestské samosprávy majú celé oddelenia, ktoré sa komplexne venujú verejnému priestoru, bežnou je aj pozícia hlavného architekta mesta, ktorý má na starosti, okrem iného, aj detaily verejného priestoru. No dalo by sa povedať, že moja pozícia nie je až tak bežná v zmysle prepájania rôznych aspektov urbanizmu, dizajnu a umenia vo verejných priestoroch. A aj preto je to pre mňa veľká výzva.
Verejný priestor a umenie v ňom je veľká otázka naprieč celým Slovenskom, ako je to v Trenčíne? V čom je jeho potenciál a naopak, čo bude najväčšou výzvou?
Na Slovensku máme už viaceré dobré projekty a iniciatívy, či už mestské, krajské alebo nezávislé, ktoré mapujú umenie vo verejnom priestore, alebo sa oň starajú. Verejný priestor celkovo je čoraz väčšou témou, čo hodnotím veľmi pozitívne. Najväčším potenciálom v Trenčíne je, podľa mňa, už len ochota s verejným priestorom na rôznych úrovniach pracovať. Okrem toho je, samozrejme, obrovským prínosom v tejto súvislosti fakt, že Trenčín bude v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry. Veď aj vďaka tomu moja pozícia vznikla. Azda najväčšou výzvou bude presvedčiť ľudí, že verejný priestor patrí všetkým, a preto by sme sa o neho mali nielen starať, ale mali by sme aj načúvať a dôverovať odborníkom, ktorí majú skúsenosti, ako ho posunúť na úroveň, za ktorú sa už konečne nebudeme musieť hanbiť.
Čo je tvojou prioritou? Čo je aktuálne najdôležitejšie?
Jednou z priorít je práca na dvoch strategických dokumentoch - Manuáli reklamy a Manuáli tvorby verejných priestorov, ktorá sa rozbehla už pred mojim nástupom do funkcie. Tieto materiály majú byť prehľadnými a praktickými „návodmi“, ako pracovať s rôznorodými prvkami verejného priestoru – vizuálnym smogom, reklamnými pútačmi, mestským mobiliárom, zeleňou, prvkami dopravnej infraštruktúry a podobne. Dokumenty by mali vniesť do tejto problematiky víziu, koncepciu, princípy a štandardy, ktoré budú osožné pre mesto, súkromný sektor aj občanov. Okrem toho je množstvo ďalších úloh, ktoré treba riešiť, napríklad pokračovanie mapovania existujúcich diel vo verejnom priestore, ich ošetrovanie a popularizácia. Na týchto aktivitách mesto Trenčín už dlhšie úspešne spolupracuje s iniciatívou Hlava 5. Alebo téma graffiti a street artu, implementácia projektov v rámci EHMK 2026 a mnoho iných...
Nastúpil si na tento post doslova iba pred niekoľkými dňami, čo si si dal ako prvé úlohy?
Momentálne sa oboznamujem s celkovou situáciou a stavom vecí, musím si preštudovať množstvo rôznych dokumentov, materiálov, nariadení, zákonov a podobne. Okrem toho sa stretávam s kolegami z mestského úradu, s ľuďmi z tímu EHMK a lokálnymi aktérmi v umení, kultúre, architektúre, verejnom priestore... Jednoducho povedané – rekognoskácia terénu :)
Omar Mirza vyštudoval dejiny umenia na Viedenskej univerzite. Bol kurátorom v Nitrianskej galérii. Spolupracuje s rôznymi slovenskými a zahraničnými inštitúciami, kultúrnymi centrami a festivalmi na výstavných projektoch súčasného umenia a umenia vo verejnom priestore. Píše články o umení, moderuje. Je viceprezidentom slovenskej sekcie AICA (Medzinárodnej asociácie kritikov umenia). (zdroj:TS)
