Autorkou vizuálu festivalu FRAJ je Nicol Hochholczerová.
Keď mi pred rokom či dvomi na sociálnych sieťach vyskočili príspevky nejakého podujatia FRAJ, o ktorom som v živote nepočula, hneď ma zaujala jeho komunikácia, a to nielen vizuálna. Bola iná, vtipná, a áno, i neprvoplánová. Povedala som si, že čo to je, kde to je, kto to robí? Zistila som, že je to multižánrový festival v Rimavskej Sobote, ktorý organizuje Mestské kultúrne stredisko s Tomášom Bálintom. Pozrela som si stránku, vyzerala punkovo, ale i moderne a zároveň profesionálne s množstvom informácií a dobrým line-upom. V tom čase, ako editorka umeleckého rádia, som dala moderátorom a moderátorkám FRAJ ako tip, nech sa na to pozrú, že vyzerá veľmi sľubne aj na veľký rozhovor. A aj dnes som si istá, že som šípila správne, ale, žiaľ, aj dnes som si z toho rádia vypočula, že to možno bude posledný ročník...
Jeden (ďalší) multižánrový festival v slovenskom meste, v ktorom to (ne)má zmysel
Ako rodená Košičanka, ktorá žije už niekoľko rokov v Bratislave, ma FRAJ musel zaujať, lebo som si tiež povedala, že by sa za ním aj oplatilo vycestovať. Koná sa v átriu a v priestoroch historickej budovy Čierny orol v Rimavskej Sobote, hneď vedľa Hlavného námestia. Prvá inakosť oproti iným letným open-air festivalom. Booking.com odporúča hotel Zlatý býk, ktorý je odtiaľ 6 min pešo, v čase písania tohto článku je ponuka ubytovania od 77 eur na noc (hľadať na Airbnb je strata času). Stránka festivalu však dáva do pozornosti ďalších 7 alternatív, vrátane kempu či internátu.
Horúci plan.art tip na letne, kultúrne, výletne!
Rimavská Sobota je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Malohont. Nachádza sa v severozápadnej časti Rimavskej kotliny na nive a terase Rimavy. Severne od mesta sa dvíha Revúcka vrchovina, južným smerom Cerová vrchovina... Podľa ostatného sčítania obyvateľstva patrí Rimavská Sobota k okresom s najnižšou vzdelanostnou úrovňou. Od roku 2010 mesto vedie kandidát za ĽSNS, teraz už za Sme rodina. Rimavská Sobota je vzdialená 26 km východne od Lučenca, 47 km juhozápadne od Rožňavy a 53 km juhovýchodne od Brezna. Z Bratislavy sa tam autotom dostanete za vyše tri hodiny, z Košíc za skoro dve hodiny. Ale poďme na to pokojne, zodpovedne a príkladne. Vlakom s prestupom na autobus z hlavného mesta nad štyri hodiny a z metropoly východu s dvomi vlakovými prestupmi stále pod dve hodiny.
V programe festivalu FRAJ je aj prehliadka mesta s etnologičkou a múzejníčkou Oľgou Bodorovou. Trasou od najstaršieho, dnes už neexistujúceho župného domu cez Hlavné námestie po najnovší župný dom na Námestí Mihálya Tompu spoznáte históriu mesta.
FRAJ päť rokov v Rimavskej Sobote organizuje Tomáš Bálint, ktorý však verejne kritizoval primátora Rimavskej Soboty Jozefa Šimka aj v médiách. Od roku 2016 pracoval v Mestskom kultúrnom stredisku Rimavská Sobota, z ktorého bol pred pár mesiacmi prepustený. Mesto festivalu schválilo dotáciu 2500 eur, zmluvu odmietol podpísať primátor, a preto festival žiadal o pomoc verejnosť cez kampaň na Doniu. Odpoveď na otázku primátora „na kýho čerta“ je nám táto „nič neriešiaca akcia“ dala verejnosť – za 31 dní festival získal od ľudí 5866 eur (plan.art o kampane informoval už v marci).
„Témou tohto ročníka sú zmysly, čo má niekoľko významových rovín. Jednak sa pestrosťou nášho programu, od hudby cez divadlo, literatúru, filmy, vizuálne umenie až po rôzne diskusie, snažíme uspokojiť všetky zmysly našich návštevníkov a návštevníčok. Najmä sa však chceme zamýšľať nad otázkami, či má FRAJ v našom meste zmysel, či má zmysel spájať svoju budúcnosť s Rimavskou Sobotou a či má vôbec zmysel zostávať v tejto krajine. Verím, že dospejeme k optimistickým záverom," vyjadril sa v lokálnom médiu organizátor Tomáš Bálint.
Pozreli sme sa na program, je v ňom hudba, divadlo, vizuálne umenie, literatúra, film, diskusie aj zábava
Headline festivalu znie „Multižánrový festival prinášajúci život do mesta, v ktorom to mladí ľudia nevzdali". Desaťčlenný tím vytvoril dramaturgiu, dovolím si povedať, veľmi dobre – vhodný je pre mladú i širokú verejnosť (hedlajner Fallgrap, stand-up komici, Veronika Cifrová Ostrihoňová...) a predsa, sem-tam je vložené to neprvoplánové umenie. Tak to máme rady (oceňujeme rodovo-citlivý jazyk i v komunikácii festivalu).
Osobne by som si pozrela (podľa anotácií) 2 črepy feat Tereza, vypočula poľskú Hańbu a odviazala sa na koncerte maďarskej Saya Noé (piatkový program). Určite by som šla (podľa osobných úprimných obdivov k záslužnej práci pre slovenskú literatúru) na Čau o piatej Kolomana Kertésza Bagalu, a tiež by som chcela zažiť rozhovor Daniela Majlinga so stand-up komikom Gabrielom Žifčákom (sobota o 13.00).
Príjemné spestrenie pri pohári vína aj s batoľaťom (súďte či nesúďte), by boli Bratři v tricku (sobota o 11.00). Diskusie aj s dobrou témou nie sú nudné, ak ich viete dobre personálne obsadiť. Weronika Gogola, Péter Hunčík, Jiří Trávníček a moderátor Michal Vašečka sa budú pozerať na Slovensko očami minorít (sobota 14.15). Akiste by som nechýbala na výstave vizuálnych umelcov a umelkýň Silvie Balážovej, Dávida Bátoru, Martina Bízika, Daniely Krajčovej (tá ma aj festivalový workshop Rydlom & ihlou), Michala Machciníka, Kristíny Mičovej, Borisa Sirku, Helen Tóth, Báry Viatrovej (vernisáž piatok 18.15). Zaujalo ma aj „indie-popové trio, ktoré sa neúspešne snaží zbaviť nálepky najsmutnejších chlapcov z Vinohradov" Dukla. A ešte po xtý raz by som si pozrela filmovú esej Čiary Barbory Sliepkovej (sobota o 19.30) a nenechala by som si ujsť celoslovenskú premiéru hudobnej komédie Kameň a rožok (piatok o 22.00). Premietanie sa uskutoční za osobnej účasti režiséra filmu, Tomáša Šrámeka.
Ako má vyzerať komunikácia multižánrového festivalu
„Oči ti pretočí, na uši zabúši, jazyk zvinie, ruky skrúti a nos smelo odgúľa 28. – 29. júla. V Ereske, kde sa ani slza neleskne."
Autorom copywriterských textov je sám riaditeľ festivalu Tomáš Bálint. Viem, aké tažké je tvoriť takéto texty, keď máte v pláne odlíšiť sa, aby vás bolo vidieť, aby ste zaujali. Nie každému sa to podarí, aj keď je chuť, vôľa, cvik, ale chýba telant, preto skladám klobúk a užívam si popisky (má to zmysel)!
Autorkou vizuálu je spisovateľka a grafická dizajnérka Nicol Hochholczerová, pre ktorú ide o vysnívaný vizuál: „Vždy, keď sa vyberiem do svojho obľúbeného sobotského sekáča (v starom dome textilu, mimochodom), hovorím si, že dnes si už určite kúpim niečo farebné. Takto si klamem, a potom si kúpim všetko čierne. Alebo čiernobiele. Alebo čierne s troškou farby," píše vo svojom blogu na stránke festivalu.
Autorka vizuálu festivalu FRAJ 2023 je grafická dizajnérka a spisovateľka Nicol Hochholczerová.
Povedzme si úprimne, dotácie z verejných zdrojov sú jedna vec, druhou je čistá viera, že to, čo robím, má zmysel. Niektorí robia podobné festivaly dlhodobo, spoliehajú sa na svoje cieľové skupiny, ktoré s nimi starnú, robia ich aj dobre, konštatne, no skôr či neskôr, nudne. Naučení pravidelní návštevnici a návštevníčky tieto opakucujúce sa šablóny („istoty") prepáčia, nie sú drahou nevestou, sú verní*é. No práve oni*y sú tým zmyslom prečo ročníky naberajú dvojciferné čísla. FRAJ už má začiatky za sebou, už (sme) si ho všimli aj za hranicami Malohontu a teraz by mal prísť jeho čas rastu a plánov do ďalších ročníkov.
Z FRAJ-u je vidieť, počuť a hlavne cítiť chuť – chuť zmeniť niečo, byť niečoho súčasťou a robiť to celým ja s energiou, ktorá hoci patrí k mladému veku, je atómová a prítomná v každom pláne. Nám ostaným, starším/preživším, už len zostáva to nielen vidieť a nostalgicky obdivovať, ale aj zažiť na vlastné zmysly a opäť sa nabiť.
Už viete, kedy a kde treba vyraziť. Lebo ako sa dnes vyjadril Tomáš Bálint, on už vie, že tento ročník bude najlepší, ale nevie, či nebude aj posledný, lebo už vie, že v Rimavskej Sobote nezostane a nevie, či sa dá robiť festival aj z iného mesta. plan.art verí, že dá a na otázku, či to má zmysel, tiež odpovedá, že má.