Plánujte s umením 35. týždeň roka 2026

plan.art vyberá odporúčané podujatia od 24 do 30. 8. 2026

 

Pondelok

Vezmite svojich tínedžerov (áno, už 12-ročných) posledný týždeň prázdnin na filmové leto Mičurin

Ako posledný film zaradili animovanú snímku Keď život chutí. Living Large alebo La Vie, en gros je úspešný koprodukčný animovaný rodinný film z roku 2024, ktorý režírovala Kristina Dufková. Snímka vznikla v česko-slovensko-francúzskej spolupráci a získala prestížne ocenenia vrátane Ceny poroty Contrechamp na festivale v Annecy či Českého leva za najlepší animovaný film a hudbu.

Premieta sa v amfiteátri, vstup je voľný.

 

Utorok

Galéria mesta Bratislavy sa lúči posledný prázdninový utorok s Emilovým letným kinom

Filmový svet pod hviezdami! Filmy, príjemná atmosféra a aj drobné občerstvenie alebo drink z kaviarne Emil, to bolo krásne leto na nádvorí Mirbachovho paláca. Posledný prázdninový utorok pozývajú na exkluzívne filmové open air premietanie v spolupráci s Film Europe na film Trochu života.

 

Streda

Ak ste ešte neboli, alebo už boli, ale výstava Márie Bartuszovej v GMB vás uchvátila, choďte na komentovaný sprievod

 

 

 

Sobota

Divadlo Jána Palárika z Trnavy uvedie 29. augusta inscenáciu Filip na Námestí slobody v Bratislave.

Záverečný víkend Bratislavského kultúrneho leta prinesie v sobotu divadelné predstavenie pod holým nebom na Námestí slobody v Bratislave. Divadlo Jána Palárika v Trnave uvedie inscenáciu Filip, ktorou sa uzatvára divadelná časť tohtoročného festivalu. Predstavenie sa uskutoční pri fontáne Družba od 20:00 do 22:00 h. Vstup je voľný. 

 

 

 

Posledné letné výlety, ešte niečo stíhate.

Česko

Rudo Sikora: Za a proti (výstava)

Moravská galéria predstavuje do 13. septembra rozsiahlu výstavu Rudolfa Sikoru v Pražákově paláci v Brne.

 

Mária Bartuszová: Malé prázdno plné malého nekonečného vesmíru (výstava)

Výstavu nájdete do 13. septembra v Múzeu moderného umenia v Olomouci.

 

Volmanova vila – Alžběta Jungrová: Bez konce a začátku

V malom mestečku Čelákovice neďaleko Prahy nájdete jeden z klenotov funkcionalizmu – v mnohom priekopnícku stavbu – vilu Volman. Vila, ktorá pripomína zaoceánsky parník aj sochu, bola navrhnutá pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho. Za návštevu stojí teda už samotná stavba (a kásny park okolo), aktuálne si v nej môžete pozrieť aj výstavu Alžběty Jungrovej Bez konce a začátku. Impulzom pre sériu fotografií bola vila a jej pohnutá história. „Vila přímo vzývá návštěvníka k vytváření vlastních příběhů, které se zde mohly odehrát, a přitom většinu času byl objekt opuštěný. Vytvořila jsem si pro Volmanu vilu příběhy vlastní, které nemají začátek ani konec. Jsou to momenty, výjevy a pocity,“ vysvetľuje Alžběta Jungrová. „Ústředním tématem mé tvorby je opět žena, ať jako vypravěč příběhů, objekt nebo nosič mých emocí,“ dodáva fotografka.

kde: Volmanova vila, Čelákovice

termíny komentovaných prehliadok 

 

GLASS JAM 2026

Sklárske sympózium Glass Jam 2026, ktoré sa konalo v júli, spojilo súčasné vizuálne umenie, dizajn, intermediálnu spoluprácu a unikátnu sklársku tradíciu regiónu Novoborska. Účastníci sympózia – fotograf, fashion dizajnérka, sochári, grafici, produktoví dizajnéri, vizuálny umelci a umelkyne pracovali s technológiami tavenia, ľahania, spekania, ohýbania, pokovovania, pieskovania a maľovania skla, s technológiou neónu a chemikálií neónu. Sklenené tabule, tyče, frity a emaily získavajú vo fusingovej peci autorský tvar, štruktúru, farebnosť a autonómny umelecký obsah alebo dizajn. Experiment ako princíp tvorby je dynamický proces permanentného rozhodovania sa medzi ideou a technológiou, medzi náhodou a autorským zámerom, medzi ráciom a afektom skla. Obrazová presnosť sa dosahuje pomaly, postupne, po „dohode“ s matériou skla nekonečnými technologickými skúškami.Na sympózium teraz nadväzuje výstava, ktorá prezentuje výsledné diela. Niektoré objekty, obrazy a priestorové inštalácie sprítomňujú efekt reality a divákovi umožnia reinterpretovať to, čo vizuálne pozná, alebo čo zodpovedá jeho predstavivosti. Abstraktné umenie je síce súčasťou sveta, riadi sa ale vlastnými pravidlami a pojmami, na základe ktorých sa pomocou formy a matérie buduje obsahový rámec abstraktného diela. Oba tieto vizuálne svety sú na dieloch zo sympózia čitateľné. Kurátorom výstavy je slovenský umelecký sklár Palo Macho.

Vystavujúci autori a autorky: Daniel Golík, Ricardo Hoineff, Dagmar Jahodová, Eva Jančeková, Jakub Kliment, Lucia Kupcová, David Kurinec, Ján Lidmila, Palo Macho, Sofya Samareva, Josef Šlégl, Pavlína Šváchová, Emil Taschka/Branislav Laho, Jitka Staněk Valihrachová, Ivana Zuskinová, Ľudmila Žilková/Mila Zila

kde: Novotný Glass, Nový Bor

kedy: ut – so: 8.00 – 17.00, ne – po: 9.00 – 17.00

 

Maďarsko

In the End There Will Be No End. Neo-Avant-Garde and Contemporary Artists from Art Fond Collection (výstava)

Budapeštianske Ludwig Museum predstavuje zbierku Art Fond z Bratislavy v dialógu neo-avantgardy so súčasným umením.

 

 

Rakúsko

VASARELY

Diela op artu sú navrhnuté tak, aby uviedli do pohybu oči diváka – je to umelecký štýl, ktorý sa snaží spochybniť zrak veľmi špeciálnym spôsobom, nevyžaduje si žiadne predchádzajúce znalosti a je spontánne vnímateľný. Od 50. rokov 20. storočia Victor Vasarely a Marc Adrian testovali našu víziu optickými efektmi. Výrazné farby Vasarelyho prísne geometrických vzorov, ako aj ostré kontrasty jeho čiernobielych malieb, naďalej formujú estetiku maliarstva a dizajnu. Zobrazenie pohybu v umení je tiež ústrednou témou Marca Adriana, ktorý je takmer o štvrťstoročie mladší ako Vasarely. Počas celého svojho života neustále skúmal hranice zobraziteľného, ​​a to z hľadiska obsahu aj materiálnosti jeho diel. Významne prispel aj k medzinárodným avantgardným umeleckým hnutiam, ako je düsseldorfská skupina ZERO, európske a juhoamerické nové tendencie a rané talianske hnutie počítačového umenia Arte programmata. Adrianovo mnohotvárne dielo, ktoré ešte nebolo plne docenené a stále má čo objavovať, je priam vyjadrením novej vizuality. V roku 1965 sa ako jediný Rakúšan zúčastnil spolu s Vasarelym a mnohými ďalšími umelcami prelomovej výstavy op-artu The Responsive Eye v Múzeu moderného umenia v New Yorku, kde si získal medzinárodnú pozornosť. Výstava predstavuje týchto dvoch veľkých majstrov op artu a umožňuje im priamy dialóg.

kde: Albertina Modern, Karlsplatz 5, Viedeň

kedy: denne 10.00 – 18.00

 

Francúzsko

Kiki Smith: Being Here | Now | Everywhere

Ak sa ocitnete na juhu Francúzska v regióne Languedoc-Roussillon (mimochodom regióne skvelého vína), určite si zájdite na výstavu  Kiki Smith, ktorá už viac ako štyridsať rokov pracuje s neuveriteľne širokou škálou materiálov, aby preskúmala otázku spôsobov ako byť samým sebou – sociálne, organicky, duchovne, ako zvieratá alebo hviezdy. Kiki Smith rozvíja od 80. rokov 20. storočia multidisciplinárnu prax, v ktorej kombinuje sochy, tlače, fotografie, kresby, knihy, tapisérie a rôzne objekty. Jednou z charakteristík jej diel je experimentovanie s rozmanitosťou a odmietanie akejkoľvek formy hierarchie. Ústredným predmetom zostáva ľudské telo, často ženské – jeho anatómia, jeho odtlačok, jeho vzťah k živému. Niekedy pozmenené alebo fragmentované, no zároveň sa javí ako pokojné, zjednocujúce a ako miesto stretávania energií. Výstava, navrhnutá v úzkej spolupráci s umelkyňou, predstavuje viac ako sto diel, pokrývajúcich širokú škálu médií a techník, z viac ako štyridsiatich rokov tvorby. Výstava skúma vzťah medzi rôznymi aspektmi jej tvorby prostredníctvom naratívu zameraného na telo. Telo je komplexný súbor orgánov, držaných pohromade pod kožou, a zároveň znakom našej sociálnej identity, oblečenej a doplnenej doplnkami. Je tiež sídlom našej animality, nášho spojenia s prírodou a rozšírenej spirituality.

kde: MO.CO., 13 rue de la République, Montpellier, Francúzsko

kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00

 

Slovensko

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch  predstavuje výstavu fotografií Matúša Zajaca Bol som tam, kde neboli iní. 

„Fotografie, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zinscenované, mi poskytol život tou  najkonkrétnejšou cestou – bol som tam, kde neboli iní, a videl som to, čo iní nevidia.“ Matúš Zajac

Výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch prezentuje štyri fotografické eseje fotografa, pedagóga a kurátora Matúša Zajaca (1971). Cyklus Vzdialená blízkosť sa venuje ľuďom s hendikepom, Gypsies rómskym komunitám a esej Od osobnej tragédie k pomoci druhým zachytáva príbeh Petry, ktorá sa venuje kanisterapii. Štvrtý, denníkový cyklus Zlom vznikol počas autorovej liečby chemoterapiou a je zároveň rodinným portrétom – zaznamenáva matku, spisovateľku Altu Vášovú, otca, literárneho vedca Petra Zajaca, a brata Mareka, ktorý dlhodobo trpí psychickou chorobou. Sprievodný text napísala Daniela Čarná. Zajac vyštudoval FAMU v Prahe a VŠVU v Bratislave, je držiteľom Zlatého oka a Ceny Oľgy Havlovej na Czech Press Photo a bol nominovaný na World Press Photo 2024. Vydal päť fotografických kníh, naposledy ZloM (2025). 

Výstavu pre plan.art predstavuje autor Matúš Zajac:

 

Paradajs Photo Fest v Banskej Štiavnici

Aj v auguste si môžete pozrieť ešte niektoré z výstav v rámci Paradajs Photo fest, festivalu súčasnej fotografie v Banskej Štiavnici. Výstavy fotografov a fotografiek aj tento rok nájdete i na netypických miestach, pričom  témy často korešpondujú s daným miestom. V rodnom dome Deža Hoffmana nájdete okrem jeho fotografií v rámci výstavy Fotil aj... tiež výstavu Sergeja Protopopova, ktorý patril k najvýznamnejším fotografom pôsobiacim na Slovensku v prvej polovici 20. storočia,  či skupinovú výstavu There Will Be No Miracles Here. Stále otvorená je i výstava Vladimíra Koštiala Slovensko oddychuje, ktorú nájdete na Tajchu Červená studňa.  A v Paradajs Photo Gallery sídliacej v Bethlenovom dome je skupinová výstava Šiel som po meste a na ulici stálo.

Festivalová mapa a program k stiahnutiu tu.

 

Múzeum hodnôt – Obrazová správa o Slovensku

Projekt, ktorý vznikol na základe úspešnej prezentácie v Banskej Bystrici v kurátorstve Alexandry Kusej, prišiel do Košíc v rozšírenej podobe a kladie si otázku, ktorá sa v posledných rokoch stáva čoraz naliehavejšou: Čo je to „slovenské“ v našom umení? Otázku, ktorá sa stále viac politizuje a je základom témy na rozhraní umenia, sociológie, ale aj aktuálneho populizmu. Aká teda bude tá mýtická esencia „slovenskosti“ a ako sa prejavuje v obrazových motívoch nášho umenia, aké má zázemie v zbierkach a v obrazovom rezervoári nášho umenia? Čo je klišé a čo sa stáva hodnotou? Košice obohacujú výstavu o nové témy, napríklad obraz mestského života, či industriálnej krajiny. Slovensko, to nie sú len lúky a hory, kroje a tichá modlitba, ale aj pestrá mestská spoločnosť, posedenie v košickej kaviarni a hĺbanie nad širším zmyslom existencie. Zbierka Východoslovenskej galérie patrí k tematicky tým najkozmopolitnejším a zameriava sa na autorov stále viac cenenej východoslovenskej moderny. K tomu neskôr pristúpila realita fabriky veľkosti malého mesta – celkom nového a moderného fenoménu, ktorý pretváral životy ľudí a ráz krajiny – nie ničením, ale pridaním novej hodnotovej vrstvy.

„V čase, keď sa pojem národ vyprázdňuje a identita zneužíva ako nástroj rozdeľovania, keď sa TO „slovenské" stáva kritériom vylúčenia a nie spoločného základu, Múzeum hodnôt ukazuje, že TO „slovenské" je mnohovrstevné, rozporuplné, vtipné aj bolestné — a rozhodne nie je majetkom jednej skupiny,” hovorí Dorota Kenderová, riaditeľka Východoslovenskej galérie.

kde: Východoslovenská galéria, Alžbetina 22, Košice

kedy: ut – pi: 10.00 – 18.00, cez víkend 13.00 – 18.00