Plánujte s umením 34. týždeň roka 2026

plan.art vyberá odporúčané podujatia od 17. do 23. 8. 2026

 

Pondelok

Filmové leto Mičurin vzdáva ďalším filmom poctu Martinovi Šulíkovi

Tento týždeň majú v programe film Neha.
Komorný príbeh milostného trojuholníka. Dvadsaťročný Šimon odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Spoznáva zvláštny manželský pár. Viktor a Mária ho postupne vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa na hranici nežnosti a krutosti. Šimon postupne odhaľuje ich spoločnú minulosť a čoraz viac podlieha ich spôsobu existencie.

 Ako posledný film zaradili animovanú snímku Keď život chutí (24. 8.).

Premieta sa v amfiteátri, vstup je voľný.

 

Utorok

Galéria mesta Bratislavy pozýva každý prázdninový utorok na Emilovo letné kino

Filmový svet pod hviezdami! Filmy, príjemná atmosféra a aj drobné občerstvenie alebo drink z kaviarne Emil, to je leto na nádvorí Mirbachovho paláca. Pozývame na nezabudnuteľné filmové večery počas leta. V treťom ročníku Emilovho letného kina v GMB prinášajú exkluzívne filmové open air premietania v spolupráci s Film Europe. 

18. 8. | Tančiareň
25. 8. | Trochu života

 

 

Slovenské marionetové divadlo pripomenie 10. výročie zápisu slovenského a českého bábkarstva do UNESCO celoslovenským turné. Začína sa dnes v Bratislave

 

Štvrtok

Truffaz – Kollar hrajú Davisa na Špilberku

 

Piatok, sobota, nedeľa

Kaštieľ Moravany nad Váhom hostí 21.–22. augusta medzinárodný festival experimentálneho audiovizuálneho umenia Hradby Samoty.

15. ročník festivalu Hradby Samoty sa koná 21. – 22. augusta 2026 v Kaštieli Moravany nad Váhom. Program tvorí hudobná, výtvarná a performatívna línia. Z hudobného programu vystúpia okrem iných Darja Kazimira & Zura Makharadze, Maraki, Yarrdesh, Porenut, Hluková sekcia (Drén, Noitt, Hlukár, Teapot, Yera, Chrup, Slovak Misanthrope, Instinct Primal), ako aj kapela Drén, ktorá si pripomenie 20. výročie svojho pôsobenia. Výtvarnú výstavu predstavujú okrem iných Inštitút konceptuálnej moci, Martin Gerboc, Ľubomíra Sekerášová, Ján Bátorek a Kmartin Karvay, doplnenú o Artrooms Park s dielami Zuzany Svatík, Martina Piačeka, Jozefa Piláta a ďalších. V programe performance, inštalácií a workshopov vystúpia Samčo, brat dážďoviek, Trojanovskx, Kasha Potrohosh a Yera; ďalší účinkujúci budú doplnení. 

 

Nedeľa

Sochár Rastislav Biarinec sprístupňuje 23. augusta na Slanickom ostrove umenia inštaláciu Stratená krajina.

V rámci 4. ročníka Festivalu súčasného vizuálneho umenia na Slanickom ostrove umenia sprístupňuje Oravská galéria v Dolnom Kubíne (s krajskou pôsobnosťou pre ŽSK) inštaláciu Rastislava Biarinca Stratená krajina, kurátorom je Michal Čajka. Vernisáž sa koná v nedeľu 23. augusta 2026 o 11.00 hod., loď odchádza o 11.00 hod. z Prístavu č. 2 – Slanická Osada (cena prepravy: dospelý 2 €, dieťa 1 €). Dielo bude vystavené do 6. septembra 2026. Biarinec pracuje s konceptom „stratenej krajiny" ako osobným vzťahom k prírodnému prostrediu; vychádza z porovnávania s historickými fotografiami Karola Plicku, Martina Martinčeka a Pavla Socháňa a symbolicky pracuje s „ostrvami" – drevenými tyčami na sušenie sena, ktoré umiestňuje do galerijného priestoru a na vodnú hladinu. Autor vyštudoval sochárstvo na VŠVU v Bratislave (1993, pedagóg Juraj Meliš) a pôsobí ako profesor na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

 

Letné výlety?

Česko

Rudo Sikora: Za a proti (výstava)

Moravská galéria predstavuje do 13. septembra rozsiahlu výstavu Rudolfa Sikoru v Pražákově paláci v Brne.

 

Mária Bartuszová: Malé prázdno plné malého nekonečného vesmíru (výstava)

Výstavu nájdete do 13. septembra v Múzeu moderného umenia v Olomouci.

 

Volmanova vila  - Alžběta Jungrová: Bez konce a začátku

V malom mestečku Čelákovice neďaleko Prahy nájdete jeden z klenotov funkcionalizmu – v mnohom priekopnícku stavbu – vilu Volman. Vila, ktorá pripomína zaoceánsky parník aj sochu, bola navrhnutá pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho. Za návštevu stojí teda už samotná stavba (a kásny park okolo), aktuálne si v nej môžete pozrieť aj výstavu Alžběty Jungrovej Bez konce a začátku. Impulzom pre sériu fotografií bola vila a jej pohnutá história. „Vila přímo vzývá návštěvníka k vytváření vlastních příběhů, které se zde mohly odehrát, a přitom většinu času byl objekt opuštěný. Vytvořila jsem si pro Volmanu vilu příběhy vlastní, které nemají začátek ani konec. Jsou to momenty, výjevy a pocity,“ vysvetľuje Alžběta Jungrová. „Ústředním tématem mé tvorby je opět žena, ať jako vypravěč příběhů, objekt nebo nosič mých emocí,“ dodáva fotografka.

kde: Volmanova vila, Čelákovice

termíny komentovaných prehliadok 

 

GLASS JAM 2026

Sklárske sympózium Glass Jam 2026, ktoré sa konalo v júli, spojilo súčasné vizuálne umenie, dizajn, intermediálnu spoluprácu a unikátnu sklársku tradíciu regiónu Novoborska. Účastníci sympózia – fotograf, fashion dizajnérka, sochári, grafici, produktoví dizajnéri, vizuálny umelci a umelkyne pracovali s technológiami tavenia, ľahania, spekania, ohýbania, pokovovania, pieskovania a maľovania skla, s technológiou neónu a chemikálií neónu. Sklenené tabule, tyče, frity a emaily získavajú vo fusingovej peci autorský tvar, štruktúru, farebnosť a autonómny umelecký obsah alebo dizajn. Experiment ako princíp tvorby je dynamický proces permanentného rozhodovania sa medzi ideou a technológiou, medzi náhodou a autorským zámerom, medzi ráciom a afektom skla. Obrazová presnosť sa dosahuje pomaly, postupne, po „dohode“ s matériou skla nekonečnými technologickými skúškami.Na sympózium teraz nadväzuje výstava, ktorá prezentuje výsledné diela. Niektoré objekty, obrazy a priestorové inštalácie sprítomňujú efekt reality a divákovi umožnia reinterpretovať to, čo vizuálne pozná, alebo čo zodpovedá jeho predstavivosti. Abstraktné umenie je síce súčasťou sveta, riadi sa ale vlastnými pravidlami a pojmami, na základe ktorých sa pomocou formy a matérie buduje obsahový rámec abstraktného diela. Oba tieto vizuálne svety sú na dieloch zo sympózia čitateľné. Kurátorom výstavy je slovenský umelecký sklár Palo Macho.

Vystavujúci autori a autorky: Daniel Golík, Ricardo Hoineff, Dagmar Jahodová, Eva Jančeková, Jakub Kliment, Lucia Kupcová, David Kurinec, Ján Lidmila, Palo Macho, Sofya Samareva, Josef Šlégl, Pavlína Šváchová, Emil Taschka/Branislav Laho, Jitka Staněk Valihrachová, Ivana Zuskinová, Ľudmila Žilková/Mila Zila

kde: Novotný Glass, Nový Bor

kedy: ut – so: 8.00 – 17.00, ne – po: 9.00 – 17.00

 

Maďarsko

In the End There Will Be No End. Neo-Avant-Garde and Contemporary Artists from Art Fond Collection (výstava)

Budapeštianske Ludwig Museum predstavuje zbierku Art Fond z Bratislavy v dialógu neo-avantgardy so súčasným umením.

 

 

Rakúsko

VASARELY

Diela op artu sú navrhnuté tak, aby uviedli do pohybu oči diváka – je to umelecký štýl, ktorý sa snaží spochybniť zrak veľmi špeciálnym spôsobom, nevyžaduje si žiadne predchádzajúce znalosti a je spontánne vnímateľný. Od 50. rokov 20. storočia Victor Vasarely a Marc Adrian testovali našu víziu optickými efektmi. Výrazné farby Vasarelyho prísne geometrických vzorov, ako aj ostré kontrasty jeho čiernobielych malieb, naďalej formujú estetiku maliarstva a dizajnu. Zobrazenie pohybu v umení je tiež ústrednou témou Marca Adriana, ktorý je takmer o štvrťstoročie mladší ako Vasarely. Počas celého svojho života neustále skúmal hranice zobraziteľného, ​​a to z hľadiska obsahu aj materiálnosti jeho diel. Významne prispel aj k medzinárodným avantgardným umeleckým hnutiam, ako je düsseldorfská skupina ZERO, európske a juhoamerické nové tendencie a rané talianske hnutie počítačového umenia Arte programmata. Adrianovo mnohotvárne dielo, ktoré ešte nebolo plne docenené a stále má čo objavovať, je priam vyjadrením novej vizuality. V roku 1965 sa ako jediný Rakúšan zúčastnil spolu s Vasarelym a mnohými ďalšími umelcami prelomovej výstavy op-artu The Responsive Eye v Múzeu moderného umenia v New Yorku, kde si získal medzinárodnú pozornosť. Výstava predstavuje týchto dvoch veľkých majstrov op artu a umožňuje im priamy dialóg.

kde: Albertina Modern, Karlsplatz 5, Viedeň

kedy: denne 10.00 – 18.00

 

Nemecko

Peter Hujar: Eyes Open in the Dark

Peter Hujar bol ústrednou postavou mestskej scény v 70. a začiatkom 80. rokov v New Yorku. Svojimi klasicky vyzerajúcimi čiernobielymi fotografiami, ktoré sa väčšinou zameriavajú na jeden motív a prenikajú ním v jeho plnej existencii stojí Hujar v kontraste s fotografickými trendami svojej doby. Jeho hlavným záujmom boli portréty. Fotografoval svojich priateľov, milencov a ľudí na uliciach Manhattanu, vo svojom byte v ateliéri, čím vytváral svedectvá plné intimity a zraniteľnosti. Vo svojej tvorbe sa Hujar odhaľuje ako citlivý kronikár doby radikálnych sexuálnych zmien a spoločenských otrasov. Výstava predstavuje jeho tvorbu od polovice 70. rokov 20. storočia v celej jej šírke. Hujar, sofistikovaný tlačiar vlastných fotografií, uviedol, že po jeho smrti mohol jeho diela tlačiť iba jeho priateľ, umelec a majster tlače Gary Schneider. Táto výstava obsahuje Hujarove želatínové strieborné odtlačky, ako aj pigmentové atramentové odtlačky, ktoré Schneider vytvoril neskôr.

Prístupné od 18 rokov. Už iba do 23. augusta.

FOTOGRAFUJEM TÝCH, KTORÍ SA POSÚVAJÚ NA HRANICE SVOJICH MOŽNOSTÍ, A ĽUDÍ, KTORÍ SA DRŽIA SLOBODY BYŤ SAMI SEBOU – Peter Hujar

kde: Bundeskunsthalle, Helmut-Kohl-Allee 4, Bonn, Nemecko

kedy: ut – ne: 10.00 – 18.00 (v stredu do 21.00)

 

Francúzsko

Kiki Smith: Being Here | Now | Everywhere

Ak sa ocitnete na juhu Francúzska v regióne Languedoc-Roussillon (mimochodom regióne skvelého vína), určite si zájdite na výstavu  Kiki Smith, ktorá už viac ako štyridsať rokov pracuje s neuveriteľne širokou škálou materiálov, aby preskúmala otázku spôsobov ako byť samým sebou – sociálne, organicky, duchovne, ako zvieratá alebo hviezdy. Kiki Smith rozvíja od 80. rokov 20. storočia multidisciplinárnu prax, v ktorej kombinuje sochy, tlače, fotografie, kresby, knihy, tapisérie a rôzne objekty. Jednou z charakteristík jej diel je experimentovanie s rozmanitosťou a odmietanie akejkoľvek formy hierarchie. Ústredným predmetom zostáva ľudské telo, často ženské – jeho anatómia, jeho odtlačok, jeho vzťah k živému. Niekedy pozmenené alebo fragmentované, no zároveň sa javí ako pokojné, zjednocujúce a ako miesto stretávania energií. Výstava, navrhnutá v úzkej spolupráci s umelkyňou, predstavuje viac ako sto diel, pokrývajúcich širokú škálu médií a techník, z viac ako štyridsiatich rokov tvorby. Výstava skúma vzťah medzi rôznymi aspektmi jej tvorby prostredníctvom naratívu zameraného na telo. Telo je komplexný súbor orgánov, držaných pohromade pod kožou, a zároveň znakom našej sociálnej identity, oblečenej a doplnenej doplnkami. Je tiež sídlom našej animality, nášho spojenia s prírodou a rozšírenej spirituality.

kde: MO.CO., 13 rue de la République, Montpellier, Francúzsko

kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00

 

Slovensko

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch  predstavuje výstavu fotografií Matúša Zajaca Bol som tam, kde neboli iní. 

„Fotografie, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zinscenované, mi poskytol život tou  najkonkrétnejšou cestou – bol som tam, kde neboli iní, a videl som to, čo iní nevidia.“ Matúš Zajac

Výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch prezentuje štyri fotografické eseje fotografa, pedagóga a kurátora Matúša Zajaca (1971). Cyklus Vzdialená blízkosť sa venuje ľuďom s hendikepom, Gypsies rómskym komunitám a esej Od osobnej tragédie k pomoci druhým zachytáva príbeh Petry, ktorá sa venuje kanisterapii. Štvrtý, denníkový cyklus Zlom vznikol počas autorovej liečby chemoterapiou a je zároveň rodinným portrétom – zaznamenáva matku, spisovateľku Altu Vášovú, otca, literárneho vedca Petra Zajaca, a brata Mareka, ktorý dlhodobo trpí psychickou chorobou. Sprievodný text napísala Daniela Čarná. Zajac vyštudoval FAMU v Prahe a VŠVU v Bratislave, je držiteľom Zlatého oka a Ceny Oľgy Havlovej na Czech Press Photo a bol nominovaný na World Press Photo 2024. Vydal päť fotografických kníh, naposledy ZloM (2025). 

Výstavu pre plan.art predstavuje autor Matúš Zajac:

 

Paradajs Photo Fest v Banskej Štiavnici

Aj v auguste si môžete pozrieť ešte niektoré z výstav v rámci Paradajs Photo fest, festivalu súčasnej fotografie v Banskej Štiavnici. Výstavy fotografov a fotografiek aj tento rok nájdete i na netypických miestach, pričom  témy často korešpondujú s daným miestom. V rodnom dome Deža Hoffmana nájdete okrem jeho fotografií v rámci výstavy Fotil aj... tiež výstavu Sergeja Protopopova, ktorý patril k najvýznamnejším fotografom pôsobiacim na Slovensku v prvej polovici 20. storočia,  či skupinovú výstavu There Will Be No Miracles Here. Stále otvorená je i výstava Vladimíra Koštiala Slovensko oddychuje, ktorú nájdete na Tajchu Červená studňa.  A v Paradajs Photo Gallery sídliacej v Bethlenovom dome je skupinová výstava Šiel som po meste a na ulici stálo.

Festivalová mapa a program k stiahnutiu tu.

 

Múzeum hodnôt – Obrazová správa o Slovensku

Projekt, ktorý vznikol na základe úspešnej prezentácie v Banskej Bystrici v kurátorstve Alexandry Kusej, prišiel do Košíc v rozšírenej podobe a kladie si otázku, ktorá sa v posledných rokoch stáva čoraz naliehavejšou: Čo je to „slovenské“ v našom umení? Otázku, ktorá sa stále viac politizuje a je základom témy na rozhraní umenia, sociológie, ale aj aktuálneho populizmu. Aká teda bude tá mýtická esencia „slovenskosti“ a ako sa prejavuje v obrazových motívoch nášho umenia, aké má zázemie v zbierkach a v obrazovom rezervoári nášho umenia? Čo je klišé a čo sa stáva hodnotou? Košice obohacujú výstavu o nové témy, napríklad obraz mestského života, či industriálnej krajiny. Slovensko, to nie sú len lúky a hory, kroje a tichá modlitba, ale aj pestrá mestská spoločnosť, posedenie v košickej kaviarni a hĺbanie nad širším zmyslom existencie. Zbierka Východoslovenskej galérie patrí k tematicky tým najkozmopolitnejším a zameriava sa na autorov stále viac cenenej východoslovenskej moderny. K tomu neskôr pristúpila realita fabriky veľkosti malého mesta – celkom nového a moderného fenoménu, ktorý pretváral životy ľudí a ráz krajiny – nie ničením, ale pridaním novej hodnotovej vrstvy.

„V čase, keď sa pojem národ vyprázdňuje a identita zneužíva ako nástroj rozdeľovania, keď sa TO „slovenské" stáva kritériom vylúčenia a nie spoločného základu, Múzeum hodnôt ukazuje, že TO „slovenské" je mnohovrstevné, rozporuplné, vtipné aj bolestné — a rozhodne nie je majetkom jednej skupiny,” hovorí Dorota Kenderová, riaditeľka Východoslovenskej galérie.

kde: Východoslovenská galéria, Alžbetina 22, Košice

kedy: ut – pi: 10.00 – 18.00, cez víkend 13.00 – 18.00