do galérie:
Joel-Peter Witkin: Rozbitý svět
Joel-Peter Witkin patrí už viac ako päť desaťročí k najvplyvnejším autorom, ktorí posunuli fotografiu do centra výtvarného umenia. Jeho inscenované obrazy a dôsledná práca s materiálom tlače rozrušujú hranice medzi fotografiou a maľbou, medzi dokumentom a scénou. Výber z rokov 2010 – 2025 predstavuje neskorú syntézu tohto prístupu: premyslený prienik žánrov, ktorý vedie k spomalenému čítaniu obrazu ako udalosti, nie k rýchlemu dojmu. Vo Witkinovej tvorbe sa cyklicky vracajú motívy vanitas, metamorfózy a stretu posvätného a profánneho. Text v obraze funguje ako režijná poznámka, humor sprítomňuje scénu a zámerné vychýlenie kompozície zastaví pohľad a vracia ho k jadru deja. Zásahy do negatívu, koláž, tónovanie i škrabance prevádzajú čas vzniku do času čítania; svetlo tu funguje ako nástroj, ktorý vyťahuje z temnoty aj to, čo by sme radšej prehliadli. Neskoré práce striedajú monumentálne inscenované kompozície a komorné formáty, ale jednotná metóda trvá: presná konštrukcia drží obraz v napätí, aby neskĺzol k efektu či moralizovaniu. Výstava zároveň akcentuje kresby - ako partitúry kompozície aj intímny náprotivok fotografií. Výstava Rozbitý svět prináša skúsenosť spomalenia, ktorá vracia obrazu dôstojnosť. Pripomína Witkinovu výnimočnú pozíciu v umení posledných desaťročí a ukazuje, prečo jeho dielo aj dnes formuje spôsob, ako premýšľame o tele, pamäti a zmysle obrazu.
prečítajte si aj text výtvarníka Martina Gerboca, ktorý napísal minulý rok pri príležitosti 85. narodenín J. – P. Witkina:
Joel-Peter Witkin: Apoštol znepokojujúcej krásy
Joel-Peter Witkin patrí už od 70. rokov k najvizionárskejším fotografom. Nazývajú ho apoštolom znepokojujúcej krásy a prirovnávajú k svätému Františkovi, ktorý bozkával malomocných a pil z ich rán. Witkinovo dielo je Inšpirované klasickými maliarmi ako Hieronymus Bosch, Francisco Goya, Diego Velázquez, Sandro Botticelli, Pablo Picasso či Joan Miró, v jeho diele nachádzame aj množstvo literárnych a náboženských odkazov.
kde: DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00
Kandinskij: Hudba farieb
Parížske múzeum hudby – Filharmónia a Centre Pompidou zrealizovali výstavu o úlohe hudby v diele Vasilija Kandinského. Partitúry, platne, knihy, nástroje… Táto prelomová výstava združuje takmer 200 diel spolu s predmetmi z jeho ateliéru, ktoré odrážajú základné miesto hudby v jeho každodennom živote a vývoj jeho tvorby smerom k abstrakcii. Hudba len zriedka zohrávala takú dôležitú úlohu v diele maliara ako u Vasilija Kandinského.
(ak ste práve v Paríži, tak 25. 10. je na programe aj opera Philipa Glassa Achnaton, v úlohe Amenhotep uvidíte Lucindu Childs, ktorá minulý týždeň vystúpila na Medzinárodnom festivale súčasného tanca Bratislava v pohybe)
kde: Musée de la musique – Philharmonie de Paris, 221 Av. Jean Jaurès
kedy: ut – štv: 12:00 – 18:00, pi: 12:00 – 20:00, so: 10:00 do 20:00, ne: 10:00 do 18:00
Martinů, obrázky kreslící
Unikátnu ukážku mnohostranného talentu českého skladateľa Bohuslava Martinů predstaví výstava zapožičaná z Mestského múzea a galérie v Poličce, skladateľovho rodného mesta. Martinů mal nielen vynikajúci talent na pozorovanie, ale aj zmysel pre humor. Návštevníci festivalu sa o tom môžu presvedčiť na 20 paneloch s autoportrétmi, karikatúrami rôznych osobností a obrázkami odrážajúcimi udalosti v živote skladateľa – koncerty, ktoré navštívil, divadelné hry a opery. Výstava potrvá už iba do 31.10.
kde: České centrum, Prepoštská 6, Bratislava
kedy: musíte si počkať, otvorené iba v pracovné dni 8.30 – 16.30
do divadla:
Bratislava v pohybe – Manuel Roque: bang bang
Telo na hranici vlastných možností. Fascinujúca skúška vytrvalosti, kde sa skok mení na manifest. Dielo bang bang je fyzická výzva. Neúnavné, opakujúce sa skákanie stavia dvoch interpretov pred náročnú skúšku koncentrácie a výdrže. V ich postupnom vyčerpaní sa odhaľuje sila aj zraniteľnosť, disciplína aj ľudskosť. Kanadský choreograf Manuel Roque vytvára zážitok, v ktorom sa vytráca individualita a telo sa stáva politickým nástrojom. bang bang je zároveň varovaním pred fascináciou výkonom, ktorá môže umelca dohnať až na pokraj vyčerpania. Výsledkom je poetická a brutálne úprimná tanečná výpoveď.
prečítajte si rozhovor s Manuelom Roquem:
Kanadský choreograf Roque: Hľadám hranicu medzi vyčerpaním a radosťou
Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe uzavrie poetická a brutálne úprimná tanečná výpoveď Bang bang. Miroslava Kovářová, umelecká riaditeľka festivalu, sa rozprávala s kanadským choreografom Manuelom Roqueom.
kde: A4 – priestor súčasnej kultúry
kedy: 25. 10. o 20:00
Dobré správy
„Madona a Elton John sa pomerili a Slováci sa stali majstrami sveta v hokeji a vedcom sa podarilo odhaliť základy ľudskej DNA a v Dánsku vymysleli ceruzky, ktoré možno po použití zasadiť, až kým z nich nevyrastie strom...“
Inscenácia v réžii Jána Luterána je zhmotnením dobrých správ za posledných 25 rokov, mapuje dejiny nového tisícročia skrz tento netradičný pozitívny uhol pohľadu. Šestica hercov vás vezme do trnavskej nemocnice, indickej dedinky alebo rajskej záhrady, ale ocitnete sa aj v hlbinách samotnej ľudskosti. Inšpiruje sa a voľne nadväzuje na text Patrika Ouředníka Europeana, ktorý reflektoval dejiny 20. storočia. Zároveň má podobné východiská ako bestseller Rok dobrých správ od Martina Smatanu. Súčasťou textu sú tentokrát aj osobné správy, ktoré autori formou ankety zbierali u v divadle i celej Trnave. Spoločne tak môžete pátrať po tých najkrajších, najinšpiratívnejších a najživších dôkazoch, že to s nami ešte nie je beznádejné. Možno je načase vyslať signál o možnej zmene myslenia a prístupu. Je to utópia? Je to naivný pohľad cez ružové okuliare? Alebo je to snaha nechať na seba chvíľu pôsobiť niečo pozitívne, upokojujúce, ako keď si doprajete jeden večer v saunovom svete?
*Počas predstavenia zaznejú expresívne výrazy, predstavenie nie je vhodné pre mládež do 15 rokov.
kde: Divadlo Jána Palárika, Trnava
kedy: 25. 10. o 19.00
do kina:
Springsteen: Vyveď ma z ničoty
Recenzie nie sú veľmi oslavné, ale u fanúšikov Bossa určite prevládne zvedavosť a pôjdu si pozrieť film, ktorý zachytáva vznik Springsteenovho albumu „Nebraska“ z roku 1982, nahraný na štvorstopovom magnetofóne v jeho spálni v New Jersey, keď bol hudobníkom na prahu svetovej slávy a snažil sa vyrovnať s tlakom úspechu a zmieriť so svojou minulosťou.
Jedna bitka za druhou
Film Paula Thomasa Andersona naopak chvália kritici aj diváci. Epický akčný thriller je príbeho bývalého revolucionára, ktorý je nútený vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu životnému štýlu, keď ho aj jeho dcéru začne prenasledovať skorumpovaný vojenský dôstojník. Anderson chcel adaptovať Pynchonov román Vineland už roky a nakoniec do knižného rozprávania zakomponoval niekoľko vlastných príbehov.
z gauča:
Wes Anderson
Víkend teraz môžete stráviť vo svete Wesa Andersona, v ponuke HBO Max sú jeho filmy Grandhotel Budapešť, Francúzska depeša Liberty, Kansas Evening Sun aj Asteroid City. A ak sa vám z neho nebude chcieť odísť tak na Netflixe si stále môžete pozrieť jeho krátke filmy podľa poviedok Roalda Dahla.
Jáchym Topol: Hořící kůlna
čítanie zo zatiaľ nevydaného rukopisu Jáchyma Topola
na počúvanie:
Kneebody: Reach
Kapela známa svojím jedinečným spojením rockovej energie a precízneho komorného hrania, prichádza s novým albumom, ktorý – charakteristicky – kombinuje jazz, rock a elektronické prvky. Saxofonista Ben Wendel, trúbkar Shane Endsley, klávesista Adam Benjamin a Nate Wood, ktorý súčasne hrá na bicie a basu, vytvárajú dynamické skladby plné improvizácie a energie. Kneebody si za takmer dve dekády existencie vytvorili svoj vlastný hudobný štýl – energickú zmes jazzu, alternatívneho rocku, sofistikovanej komornej hudby a nespútanej improvizácie.
Počuť ich môžete aj naživo už 28. októbra v pražskom klube Jazz Dock.
Kurt Elling: Wildflowers Vol. 1 – 3
Prvý album ponúka duety s klaviristom Sullivanom Fortnerom a skladbu s Cécile McLorin Salvant. Wildflowers, Vol. 2 je päťskladbový album, na ktorom spolupracuje s klaviristom Joeym Calderazzom a uznávanou trubkárkou a skladateľkou Ingrid Jensen. Sériu (zatiaľ) uzatvára tretí album, na ktorom účinkuje obdivovaný klavirista Christian Sands.
Kurt Elling vystúpi v nedeľu 26. októbra v Bratislave v rámci BJD 2025 v špeciálnom spoločnom projekte s kalifornskými legendami Yellowjackets, spolu nanovo interpretujú Weather Report, skupinu, ktorá bola kvintesenciou moderného jazzu 70. a 80. rokov.
Nebraska '82: Expanded Edition
...a spolu s filmom vychádza aj tento album, rovnako skôr pre skalných fanúšikov
Od vydania albumu sa medzi fanúšikmi šírila legenda, že existujú aj verzie nahrané s E Street Band, mýtus dostal názov Electric Nebraska. Po viac ako 40 rokoch sa mýtus stal skutočnosťou a niektoré skladby z “Electric Nebraska” sú súčasťou viacdiskového setu Nebraska '82: Expanded Edition. Ich hodnota je viac dokumentárna, ponúka zaujímavý exkurz do tvorivého procesu a celý príbeh dnes už ikonického albumu. Springsteen už vtedy počul, že nahrávky s kapelou nedosahujú silu akustických verzií. Caryn Rose v recenzii pre The Guardian píše: “Nebraska alebo Mansion on the Hill sú inštrumentálne o niečo rozšírenejšie, s pridaním rytmického aranžmánu typu Tennessee Three. Piesne to síce nevylepší, ale zmierni to ostrosť a tým neutralizuje ich dopad. Verzie skladieb Open All Night, Reason to Believe a Johnny 99 rozširujú zvukovú paletu, ale sú jednoducho horšími verziami toho, ako boli tieto piesne prezentované na živých vystúpeniach počas turné Reunion. A skladbe Atlantic City úplne chýba sila a emocionálna hĺbka, ktorú kapela počas jej hrania v nasledujúcich rokoch predviedla. Downbound Train je najúžasnejším odvodením, podaným v závratnom tempe, ktoré je v rozpore s textom, a s vokálnym podaním, prinajmenšom pripomína punk. Born in the USA je jediná pieseň v tejto kolekcii, ktorá sa najviac zhoduje s fantáziou elektrickej Nebrasky (...) Nebraska bola temná a náročná nahrávka, ktorá sa zároveň drasticky líšila od všetkého, čo vzniklo pred ňou (...) ale Boss urobil správne rozhodnutie v správnom čase.”
Set obsahuje aj nový remaster albumu, disk sólových akustických outtakes, live album/film, na ktorom Springsteen začiatkom tohto roka hrá album v plnom znení v prázdnom kine v New Jersey.
na čítanie:
Alexandra Salmela: 56, či?
Alexandra Salmela sa so svojou knihou 56, či? stala laureátkou jubilejného 20. ročníka prestížnej slovenskej literárnej ceny za pôvodnú prózu Anasoft litera. Podľa slov odbornej poroty: „Alexandra Salmela napísala komponovaný cyklus žánrovo rôznorodých krátkych próz, zjednotený postavou rozprávačky, štylizovanej zakaždým v inej personálnej úlohe: je vždy niekým iným, aby porozumela sama sebe. Každá próza má v názve odlišné ženské meno, mnohé z nich odkazujú k iným príbehom – z mytológie, literatúry, pop-kultúry. Autorka polemizuje s konvenciou ja-písania tak, že sa pohráva s identitou ženskej hrdinky.“ Porota ďalej dodala: „Rozhojňovanie a rozrôzňovanie identít protagonistky a dynamické striedanie jazykových registrov v konfrontácii s ohrozujúcimi stránkami existencie (osamelosť, zraniteľnosť, smrteľnosť, pandémia...) sa ukazuje ako prejav mimoriadnej vôle k životu. Je to dielo, ktoré prekypuje vitalitou. Próza bola pôvodne napísaná vo fínčine, slovenskú verziu vytvorila samotná autorka. Ide o voľný tvorivý preklad, v ktorom niektoré časti napísala celkom nanovo.“
prečítajte si aj rozhovor s Alexandrou Salmelou:
Alexandra Salmela: „Používam všetko, pretože na istej úrovni sa mi všetko stalo.”
Rozhovor so spisovateľkou vznikol len pár hodín predtým, ako sa dozvedela, že jej kniha 56, či? získala cenu Anasoft litera 2025. Alexandra Salmela, autorka, ktorá sa odmieta zmestiť do jednej formy, jazyka či identity, v nej balansuje medzi denníkom, konceptuálnym experimentom a kaleidoskopom ženských postáv.
Jack Kerouac: Kniha haiku
Hoci sa Jack Kerouac preslávil predovšetkým ako prozaik, písal tiež vynikajúcu poéziu – mnohí literárni historici sú dokonca toho názoru, že Kerouacove básne jeho prózu čo do kvality prekonajú. Kerouacov záujem o japonskú básnickú formu haiku bol hlboký a dlhodobý; od polovice päťdesiatych rokov až do svojej smrti v roku 1969 si trojveršia zapisoval do denníkov, prekladal nimi svoje listy, romány či eseje atď. Postupne pritom dospel k vlastnej podobe, tzv. „západnému haiku“, ktoré sa nenecháva obmedzovať prísnymi formálnymi pravidlami, napriek tomu si z danej formy uchováva to podstatné: schopnosť zachytiť v troch krátkych veršoch jedinečný obraz sveta, „zbavený všetkej poetickej veteše a fígľov a napriek tomu vzdušný a ladný ako Vivaldiho pastorála.“
o Kerouacovi – básnikovi píše prekladateľ Josef Rauvolf, v texte sú aj jeho vlastné preklady Kerouacových veršov:
Když Kerouac básnil...
Amerického spisovatele Jacka Kerouaca, od jehož úmrtí dnes, 21. října, uplyne padesát šest let, byl nejen vynikající prozaik, ale stejně tak dobrý, ne-li lepší básník.
Claudio Edinger: Chelsea Hotel: Portraits from New York's Bohemian Mecca
Koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia žil a pracoval v legendárnom newyorskom hoteli Chelsea významný brazílsky fotograf Claudio Edinger. V tejto klasickej fotoknihe zachytil excentrických, bohémskych obyvateľov hotela – slávnych aj menej známych – v priestoroch, kde žili. Edingerove pamätné portréty dopĺňa esej legendárneho newyorského novinára Peta Hamilla, ako aj texty obyvateľov Chelsea vrátane Williama S. Burroughsa, Arthura C. Clarka a Warholovej superstar Vivy.
Alice Horáčková: Václav a Kamila Bendovi. Příběh lásky a odvahy
On sa považoval za rebela a ona za slušné dievča. Na prvom rande Václav Kamilu podrobil vedomostnému testu, ktorý hravo zvládla. A zvládala aj všetko ďalšie, čo manželstvo s básnikom, literárnym kritikom, filozofom, matematikom, chartistom, kotolníkom, väzňom a politikom Bendom obnášalo: šesť detí, domové prehliadky, návštevy manžela vo väzení, revolučnú radosť i porevolučný tlak a výhry. Manželia Bendovi nevyvešiavali zástavky, chodili do kostola a v čase, keď vrcholila hysterická kampaň proti Charte 77, ju Václav Benda podpísal. Mal tridsať rokov a medzi disidentmi ho skoro nikto nepoznal. To sa ale čoskoro zmenilo.Dvakrát sa stal hovorcom Charty 77, bol jedným zo zakladateľov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a Štátna bezpečnosť ho považovala za jedného zo svojich najnebezpečnejších protivníkov. Potrestali ho tým, že ho poslali na štyri roky do väzenia, kde sedel s Václavom Havlom a Jiřím Dienstbierom. Kamila s deťmi za ním jazdila na návštevy, posielala balíčky a listy, ale zároveň bez „generála“ Bendy objavila svoju vlastnú silu.