SQÜRL
...a tentoraz to bude najmä hudobné
na čítanie:
Viera, nádej a masaker ( N. Cave, S. O’Hagan)
Kniha Viera, nádej a masaker (IKAR) vychádza z množstva rozhovorov, v ktorých sa Nick Cave dotýka tém ako viera, umenie, hudba, sloboda, žiaľ či láska. Otvorená reflexia života od detstva po súčasnosť, ako aj tvorby tak ako sme ju v útržkoch mohli sledovať vo filmoch One More Time With Feeling či This Much I Know To Be True v réžii Andrewa Dominika.
“Na skladbách pracujem doma, vyžadujú si veľa času a veľa premýšľania aj veľkú pozornosť a oddanosť forme. Ale keď sme v štúdiu, mením sa na mäsiara, ktorý sa teší, keď môže bez mihnutia oka odseknúť nohy vzácnemu textu. Texty v istom zmysle strácajú hodnotu a stávajú sa vecami, s ktorými sa treba hrať, ktoré treba rozštvrtiť a reorganizovať.” (Nick Cave)
“Pokiaľ ide o texty, nikdy som neimprovizoval od základu. To treba zdôrazniť. Keďže som nad týmto projektom dlho rozmýšľal, prišiel som do štúdia s kopou nápadov a s obrovským množstvom napísaných slov, z ktorých som, mimochodom, väčšinu zahodil. Vždy však existuje niečo, čo by sa dalo nazvať textovým obsahom, a takisto určité dominantné alebo ťažiskové témy, ktorými som sa zaoberal týždne či mesiace pred nahrávaním. Je to veľmi oslobodzujúci spôsob práce.” (Nick Cave)
na počúvanie:
SQÜRL: Silver Haze
Silver Haze je po množstve EP a filmovej hudby debutovým štúdiovým albumom dua SQÜRL , ktoré tvoria režisér Jim Jarmusch a filmový producent Carter Logan. SQÜRL sme počuli na soundtracku k Jarmuschovým filmom Prežijú len milenci či Paterson. Ešte pod názvom Bad Rabbit nahrali aj soundtrack k inému Jarmuschovmu filmu Hranice ovládania. Minimalistické, intenzívne, pracujúce so širokou škálou zvukov a atmosférou, ktorá vás okamžite vtiahne. Psychedelické, ponuré i nostalgické.
K dvom skladbám Berlin 87 a John Ashbery Takes a Walk (ktorú naspievala Charlotte Gainsbourg) nakrútil videoklipy Jem Cohen.
na pozeranie doma:
Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom, Momentky, Ilja (DAFilms)
22.júna uplynulo už 29 rokov od smrti Mareka Brezovského. Film Patrika Lančariča Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom je súčaťou trilógie dokumentárneho projektu Hrana a je svedectvom o krátkom, ale mimoriadne dynamickom živote jedného z najtalentovanejších slovenských hudobných skladateľov novej doby a zároveň podáva obraz o celej jednej generácii, ktorá dospievala v chaotickom porevolučnom období prvej polovice deväťdesiatych rokov 20.storočia. Dokument je rozdelený do štyroch kapitol, postupne odkrývajúcich všetky prvky, ktoré mali dopad na formovanie Brezovského osobnosti.
“Marekova hudba je pre mňa jedna z najautentickejších umeleckých výpovedí o prvej polovici 90. rokov na porevolučnom Slovensku, teda obdobia v ktorom naša generácia dozrievala. Jeho hudba je neoddeliteľnou súčasťou môjho vnútorného sveta. Mám ju vytetovanú na duši,” povedal v jednom z rozhovorov Patrik Lančarič, ktorý na filme spolupracoval s Marošom Šlapetom a Matejom Benešom. Marek Brezovský bol ocenený Slnkom v sieti za Najlepšiu filmovú hudbu.
Na DAFilms si môžete pozrieť aj film o hudobnom fotografovi Dežovi Hoffmannovi, za ktorý Patrik Lančarič získal Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film.
23. júna sme si pripomenuli nedožité 50. narodeniny tragicky zosnulého spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka. Vo filme Momentky dáva dokopy príbeh o Dežovi Ursinym, jednej z najväčších osobností slovenského hudobného života. Vo filme vystupujú ľudia, v ktorých počas svojho života zanechal hlbokú stopu - dlhoročný spolutvorca básnik Ivan Štrpka, kolegovia Marián Varga, či Andrej Šeban, ale aj producenti, priateľky a priatelia, synovia. Prostredníctvom krátkych "momentiek", ako znel aj názov jedného z Ursinyho albumov, Krištúfek skladá portrét tohto pozoruhodného umelca od bohémskej mladosti až po asketické obdobie vnútorného zmierenia pred jeho predčasnou smrťou.
A do tretice - na sklonku života bilancujúci Ilja Zeljenka vo filme Ivana Ostrochovského Ilja. V knihe Rodinné filmové striebro šéfdramaturg Opery SND Jozef Červenka napísal: “Od vzniku filmu uplynulo už vyše desať rokov a aj dnes, po jeho zhliadnutí, ma opäť dostala jeho ľudskosť a empatický prístup režiséra Ivana Ostrochovského. Jeho Ilja nie je bežným filmovým portrétom významného umelca. Je nenápadným aktom hlbokej ľudskosti, sugestívnym dokumentom o možnostiach zblíženia. Je tiež svedectvom odvahy a schopnosti filmára citlivo pristúpiť k téme umierania bez náznaku pátosu. A najmä je hlbokou sondou do myslenia skvelého skladateľa a múdreho človeka.”
Ilja
na pozeranie v kine:
Veľký kaňon (r. Pavol Barabáš)
Pavol Barabáš sa vo svojom novom filme plaví s priateľmi tri týždne perejami obrovskej divokej rieky Colorado, ktorá prechádza jedným z najdlhších a najhlbších kaňonov sveta – Grand Canyon. 460 kilometrov bez možnosti úniku, bez signálu, bez kontaktu s civilizovaným svetom, aby splnili sen muža, ktorý v členoch výpravy prebudil vášeň pre splavovanie veľkých riek.
Veľký kaňon je spomienkou režiséra na Jožka Černého.
v kinách od 29. júna
a ešte kam do galérie:
Galéria umelcov Spiša: Zbyněk Prokop: Partitúry, 1980 – 2022
Experimentálna tvorba multimediálneho umelca ako priama reflexia hudby. Názov výstavy, ktorá potrvá už iba do 16. júla, korešponduje s pretavením autorových obrazov do zvuku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jeho komorných diel. Grafické partitúry sú časozberným záznamom a vizuálnym denníkom zároveň. Sú prejavom slobodnej tvorby, výsostne nekomerčnou záležitosťou a vypovedajú o statuse kreatívneho a slobodného umelca.
Tvorba Zbyňka Prokopa má značný intermediálny charakter a do istej miery ju formovalo aj prostredie, v ktorom sa Prokop pohyboval. V 80. rokoch bol súčasťou nekonvenčného hudobno-intermediálneho zoskupenia Lesní Speváci & The Nace, ktoré pôsobilo v prostredí undergroundu a ktorého vedúcou osobnosťou bol aj významný košický filozof a umelec Marcel Strýko. Od roku 1989 pôsobí taktiež v soundartovom zoskupení Transmusic Comp, ktoré sa zrodilo v prostredí neoficiálnej výtvarnej scény okolo osobnosti Milana Adamčiaka. V rámci neoficiálnej scény realizoval tzv. bytové výstavy, ktoré prezentovali aktivity neoficiálnej scény, resp. spoločenstva hľadajúceho a realizujúceho oázy slobody v totalitnom režime. (Miroslav Kleban, kurátor výstavy)
Peter Machajdik:
Partitúry Zbyňka Prokopa jednoznačne dokazujú umelcov široký záber a bezhraničný tvorivý potenciál. Na poli soundartu predstavujú autentickú a nezameniteľnú umeleckú výpoveď nevšednej hĺbky. Sú nenápadným a nenásilným splývaním vizuálneho umenia s auditívnou reflexiou. A možno aj niečím celkom iným, čo sa nám vďaka pozornému dívaniu sa na ne môže nebadane vynoriť, až keď to už vôbec nebudeme očakávať. V tom je ich krása, cit a jedinečnosť.
Július Fujak:
Prokopove vystavené výtvarné post-partitúry môžu pre hudobníkov, ktorí siahnu k ich audializácii, plniť – obdobne ako tomu bolo u spomínaného Adamčiaka – funkciu „mentálnych operátorov“ (J. Cseres), spúšťajúcich iný druh interakcie a nepredvídateľnej imaginácie, ktorá je s nimi spätá. Pre ostatných sú pastvou nielen pre oči, ale aj vnútorný „zrakosluch“, keďže sprítomňujú svet bizarne podmanivej, nádhernej Augenmusik, z ktorej vyžaruje, povedané v inej súvislosti samotným autorom: „vnímanie nadčasovosti spirituality a rešpekt k inakosti, k slobode a k jednote v rozmanitosti i k rozmanitosti jednoty.“
(zdroj: Galéria umelcov Spiša)
kde: Galéria umelcov Spiša, Zimná 46, Spišská Nová Ves
kedy: utorok – piatok: 10.00 – 17.00, nedeľa: 11.00 – 16.00
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni
