Kiki Smith
do galérie:
Peter Hujar: Eyes Open in the Dark
Peter Hujar bol ústrednou postavou mestskej scény v 70. a začiatkom 80. rokov v New Yorku. Svojimi klasicky vyzerajúcimi čiernobielymi fotografiami, ktoré sa väčšinou zameriavajú na jeden motív a prenikajú ním v jeho plnej existencii stojí Hujar v kontraste s fotografickými trendami svojej doby. Jeho hlavným záujmom boli portréty. Fotografoval svojich priateľov, milencov a ľudí na uliciach Manhattanu, vo svojom byte v ateliéri, čím vytváral svedectvá plné intimity a zraniteľnosti. Vo svojej tvorbe sa Hujar odhaľuje ako citlivý kronikár doby radikálnych sexuálnych zmien a spoločenských otrasov. Výstava predstavuje jeho tvorbu od polovice 70. rokov 20. storočia v celej jej šírke. Hujar, sofistikovaný tlačiar vlastných fotografií, uviedol, že po jeho smrti mohol jeho diela tlačiť iba jeho priateľ, umelec a majster tlače Gary Schneider. Táto výstava obsahuje Hujarove želatínové strieborné odtlačky, ako aj pigmentové atramentové odtlačky, ktoré Schneider vytvoril neskôr.
Prístupné od 18 rokov. Už iba do 23. augusta.
FOTOGRAFUJEM TÝCH, KTORÍ SA POSÚVAJÚ NA HRANICE SVOJICH MOŽNOSTÍ, A ĽUDÍ, KTORÍ SA DRŽIA SLOBODY BYŤ SAMI SEBOU - Peter Hujar
kde: Bundeskunsthalle, Helmut-Kohl-Allee 4, Bonn, Nemecko
kedy: ut – ne: 10.00 – 18.00 (v stredu do 21.00)
Múzeum hodnôt – Obrazová správa o Slovensku
Projekt, ktorý vznikol na základe úspešnej prezentácie v Banskej Bystrici v kurátorstve Alexandry Kusej, prišiel do Košíc v rozšírenej podobe a kladie si otázku, ktorá sa v posledných rokoch stáva čoraz naliehavejšou: Čo je to „slovenské“ v našom umení? Otázku, ktorá sa stále viac politizuje a je základom témy na rozhraní umenia, sociológie, ale aj aktuálneho populizmu. Aká teda bude tá mýtická esencia „slovenskosti“ a ako sa prejavuje v obrazových motívoch nášho umenia, aké má zázemie v zbierkach a v obrazovom rezervoári nášho umenia? Čo je klišé a čo sa stáva hodnotou? Košice obohacujú výstavu o nové témy, napríklad obraz mestského života, či industriálnej krajiny. Slovensko, to nie sú len lúky a hory, kroje a tichá modlitba, ale aj pestrá mestská spoločnosť, posedenie v košickej kaviarni a hĺbanie nad širším zmyslom existencie. Zbierka Východoslovenskej galérie patrí k tematicky tým najkozmopolitnejším a zameriava sa na autorov stále viac cenenej východoslovenskej moderny. K tomu neskôr pristúpila realita fabriky veľkosti malého mesta – celkom nového a moderného fenoménu, ktorý pretváral životy ľudí a ráz krajiny – nie ničením, ale pridaním novej hodnotovej vrstvy.
„V čase, keď sa pojem národ vyprázdňuje a identita zneužíva ako nástroj rozdeľovania, keď sa TO „slovenské" stáva kritériom vylúčenia a nie spoločného základu, Múzeum hodnôt ukazuje, že TO „slovenské" je mnohovrstevné, rozporuplné, vtipné aj bolestné — a rozhodne nie je majetkom jednej skupiny,” hovorí Dorota Kenderová, riaditeľka Východoslovenskej galérie.
kde: Východoslovenská galéria, Alžbetina 22, Košice
kedy: ut – pi: 10.00 – 18.00, cez víkend 13.00 – 18.00
Kiki Smith: Being Here | Now | Everywhere
Ak sa ocitnete na juhu Francúzska v regióne Languedoc-Roussillon (mimochodom regióne skvelého vína), určite si zájdite na výstavu Kiki Smith, ktorá už viac ako štyridsať rokov pracuje s neuveriteľne širokou škálou materiálov, aby preskúmala otázku spôsobov ako byť samým sebou – sociálne, organicky, duchovne, ako zvieratá alebo hviezdy. Kiki Smith rozvíja od 80. rokov 20. storočia multidisciplinárnu prax, v ktorej kombinuje sochy, tlače, fotografie, kresby, knihy, tapisérie a rôzne objekty. Jednou z charakteristík jej diel je experimentovanie s rozmanitosťou a odmietanie akejkoľvek formy hierarchie. Ústredným predmetom zostáva ľudské telo, často ženské – jeho anatómia, jeho odtlačok, jeho vzťah k živému. Niekedy pozmenené alebo fragmentované, no zároveň sa javí ako pokojné, zjednocujúce a ako miesto stretávania energií. Výstava, navrhnutá v úzkej spolupráci s umelkyňou, predstavuje viac ako sto diel, pokrývajúcich širokú škálu médií a techník, z viac ako štyridsiatich rokov tvorby. Výstava skúma vzťah medzi rôznymi aspektmi jej tvorby prostredníctvom naratívu zameraného na telo. Telo je komplexný súbor orgánov, držaných pohromade pod kožou, a zároveň znakom našej sociálnej identity, oblečenej a doplnenej doplnkami. Je tiež sídlom našej animality, nášho spojenia s prírodou a rozšírenej spirituality.
kde: MO.CO., 13 rue de la République, Montpellier, Francúzsko
kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00
do kina:
Rose
Začiatkom 17. storočia prichádza do odľahlej protestantskej dediny tajomný vojak. Tento cudzinec krehkej postavy, skromnej povahy a s jazvou na tvári tvrdí, že je dedičom dávno opusteného statku a svoj nárok naň podopiera dokumentom, ktorý predkladá podozrievavým dedinčanom. Postupom času si však získava ich dôveru a keď sa ukáže ako pracovitý a bohabojný, stane sa súčasťou ich spoločenstva. Jeho postavenie je však založené na klamstve: v skutočnosti ide o ženu vydávajúcu sa za muža a každé ďalšie rozhodnutie, ktoré musí prijať, zvyšuje riziko jej odhalenia. Čiernobiela vizuálna stránka filmu zvýrazňuje drsnosť prostredia, ako aj tiché napätie ukryté v bežných situáciách, a zároveň podčiarkuje komorný rozmer príbehu o identite a prežití v spoločnosti, v ktorej je osud človeka neodmysliteľne spätý s jeho pohlavím. Sandra Hüller za tento film získala na Berlinale 2026 Strieborného medveďa za najlepší herecký výkon.
kde a kedy: Kino Lumière, Bratislava, 15. 8. o 17.10, 16. 8. o 20.00
Pred úsvitom
Takmer dvadsať rokov, tri filmy a jeden nenápadný príbeh lásky. Prvá časť trilógie režiséra Richarda Linklatera sa odohráva vo Viedni. Američan Jesse a Francúzka Céline sa náhodne stretnú vo vlaku smerujúcom do Viedne. Jesse presvedčí Céline, aby vystúpila s ním, a obaja strávia jeden výnimočný deň a noc putovaním po uliciach rakúskej metropoly. Počas spoločných rozhovorov o živote, láske a svojich snoch medzi nimi postupne vzniká hlboké puto.
kde a kedy: Nová Cvernovka, Bratislava, 6. 8. o 20.30
z gauča:
Spať s tigrom (DAFilms)
Životopisná snímka na pomedzí hraného a dokumentárneho filmu predstavuje životnú dráhu jednej z najvýznamnejších rakúskych maliarok Marie Lassnig (1919–2014), ktorá je považovaná za predchodkyňu feministického umenia. Cez svoje expresívne a gestické maľby vynikajúce výraznou farebnosťou skúmala vlastnú telesnosť. Neľahké detstvo a absentujúca materská láska poznamenali jej celoživotný prístup k medziľudským vzťahom, z ktorých vychádzala ako samotárka oddávajúca sa tvorbe. Citlivý a obrazovo snový film presiaknutý skutočnými obrazmi Marie Lassnig tematizuje prekážky, s ktorými sa musí umelkyňa vysporiadať v mužmi ovládanom svete. Namiesto lineárneho životopisného rozprávania skladá Salomonowitz film z inscenovaných scén, v ktorých performancia nahrádza vysvetľovanie a dôraz sa presúva z faktov k otázkam autorstva a zviditeľnenia sa. Zápas Marie Lassnig o uznanie ako umelkyne i ženy rezonuje s dlhodobým záujmom Anje Salomonowitz o to, čo formuje naše životy.
Nie je iná možnosť (HBO Max)
Čierna krimi komédia Park Chan-wooka o tom, ako ďaleko je slušný človek ochotný zájsť, keď príde o všetko a dôjde mu trpezlivosť. Man-su má všetko, o čom sníval: stabilnú prácu v prestížnej papierenskej firme, rešpekt, šťastnú rodinu a veľký dom so skleníkom plným bonsajov. Keď však papierne kúpia Američania a Man-su príde o miesto, jeho dokonalý svet sa začne rozpadať. Jediná možnosť, ako v korporátnom svete získať všetko späť? Odstrániť konkurenciu. Bizarný a temný príbeh ukazuje, kam až môže zájsť slušný človek, keď mu dôjde trpezlivosť a naozaj... Nie je iná možnosť.
Kunstkamera (DAFilms, HBO Max)
Dokumentárny film surrealistu a legendy československého animovaného filmu Jana Švankmajera je prechádzkou zámkom a bývalou sýpkou v Hornom Staňkove, v ktorom je inštalovaná Švankmajerova kunstkamera. Nejde však o kunsthistorický film v pravom slova zmysle, ale o zachytenie magickej atmosféry tejto zbierky a prostredia, v ktorom je umiestnená. V snímke nejde o obyčajnú prezentáciu exponátov, artefakty sú nasnímané s pridanou hodnotou Švankmajerovho imaginatívneho pohľadu v „radení objektov a jeho výkladu, a to nie len slovného“.
na čítanie:
Jan Švankmajer: Kunstkamera
A k dokumentu pribudla teraz aj kniha. Jan Švankmajer buduje svoju jedinečnú Kunstkameru - jedinečný súbor artefaktov, prírodnín, objektov a umeleckých diel, ktoré nie sú chápané samostatne, ale spoločne vytvárajú jedno veľké imaginatívne dielo - na zámku v Hornom Staňkove od osemdesiatych rokov 20. storočia. Táto zbierka je akousi modernou interpretáciou renesančných kunstkomôr, plná surrealistických objektov a artefaktov, ktoré odrážajú hlboké sebapoznanie a imagináciu. Publikácia predstavuje 300 fotografií a texty, ktoré analyzujú význam tohto projektu v kontexte súčasného umenia. V jeho Kunstkamere sa vedľa seba ocitajú alchymistické objekty, africké masky, surrealistické diela, bizarné prírodniny i kuriózne nálezy. Nie sú usporiadané podľa vedeckých kategórií, ale podľa prekvapivých súvislostí, analógií a skrytých významov. Ako surrealista chápe Švankmajer imagináciu, nie ako únik od skutočnosti, ale ako jeden z nástrojov jej poznávania. Historické kunstkomory sú pre neho dôkazom, že popri racionálnom existuje aj magický spôsob vnímania sveta, ktorý moderná civilizácia do značnej miery potlačila.
Kabinet doktora Fausta: Goetheho drama v ilustraci 19. století
Goetheho Faust patrí k základom svetovej literatúry a tiež jeho výtvarné uchopenia tvoria významnú kapitolu dejín umenia19. storočia. Ilustrácie k Faustovi vytvárali umelci ako Peter von Cornelius, Moritz Retzsch, Eugen Delacroix, Engelbert Seibertz či Gabriel von Max. Publikácia mapuje tieto ilustrácie uložené v Zbierke grafiky a kresby Národnej galérie v Prahe a dokumentuje na nich premeny ilustračného štýlu v priebehu 19. storočia.
Jan Pustějovský: Pivovary!
Publikácia o výrobných objektoch jedného z najvýznamnejších českých priemyselných odvetví - pivovarníctva, opisuje históriu pivovarov, rozkvet, úpadok, a najmä ich potenciál pre ďalšie využitie formou konverzie na nový účel.
Tu hneď odporúčame Schieleho múzem v Českom Krumlove, ktoré sídli práve v nádherne rekonštruovaných priestoroch starého pivovaru.
na počúvanie:
Laurie Anderson: Live From The Let X=X Tour
3LP alebo 2CD ponúka živé nahrávky z turné Laurie Andersona a jazzovej kapely Sexmob v roku 2023. Obal a vložené materiály zdobia Andersonovej maľby. Na albume je 23 skladieb, vrátane mnohých obľúbených z celej jej kariéry, v nových aranžmánoch, plus skladby od Lou Reeda a Metallicy. Denník New York Times uviedol, že koncert Lourie Anderson a Sexmob v Brooklynskej hudobnej akadémii „nebol historickou rekonštrukciou minulých nahrávok; zvuk Sexmob je hutnejší ako na Andersonovej albumoch. Hudobníci hrajúci na elektrickej gitare a basklarinete ponúkli počas celého večera bohatú škálu textúr.“
Joe Bonamassa: The Spirit Of Rory Live From Cork
Bonamassova pocta gitaristovi Rorymu Gallagherovi. Pre Bonamassu má tento projekt silný osobný význam. „Nikdy som nemal tú česť sa s ním stretnúť, ale jeho hudba má v mojom živote veľký význam,“ hovorí. „Od prvého vypočutia albumu Irish Tour '74 ma uchvátila číra intenzita tohto muža a dravosť jeho prístupu k elektrickému blues. Pamätám si ten hlas a jedinečný gitarový tón, ktorý prerezával steny mojej izby už v mladom veku.“
Pocta vznikla na popud Gallagherovej rodiny. „Už len tá myšlienka ma vydesila. Áno, bál som sa to čo i len skúsiť, ale zároveň som bol poctený dôverou jeho rodiny, že by som mohol túto úlohu zvládnuť,“ spomína. Z pôvodne jedného plánovaného koncertu v írskom Corku boli napokon tri vypredané večery. „Toto bolo Roryho mesto a Roryho ľudia. Nechceli sme ich sklamať.“
Zostrih z koncertov vyšiel aj na DVD a Blu-ray s bonusovým obsahom vrátane filmu The Inspiration of Rory s vystúpeniami Briana Maya a Slasha, spolu s ďalšími zábermi spojenými s vystúpeniami v Corku.
„Jeho hudba je súčasťou mňa a som vďačný, že sme mohli aspoň malou mierou prispieť k jeho pretrvávajúcemu odkazu.“
Brian Jones Presents the Pipes of Pan at Joujouka
V tomto roku si pripomíname 55. výročie vydania tohto priekopníckeho albumu vo svete world music. A bol to posledný masterpiece Briana Jonesa. Jones bol v roku 1968 síce ešte stále oficiálne členom Rolling Stones, ale jeho definitívny koniec v skupine sa blížil. V tomto neľahkom období urobil pri návšteve Maroka terénnu nahrávku hudobníkov z marockej dedinky Joujouka. Vznikol z nej album, ktorý západnému svetu predstavil výnimočnú trance hudbu používanú po stáročia na liečenie mysle aj tela. Ako napísal jeden z kritikov - Jones sa do projektu pustil „so všetkou antropologickou horlivosťou Samuela Chartersa alebo Alana Lomaxa.“ Brian Jones dokončil produkciu albumu, jeho vydania sa už ale nedožil.
Mnohí, od Briona Gysina, Ornetta Colemana po Roberta Planta, popísali trance hudbu z Joujouky ako zvuky, ktoré človeku roztrhnú hlavu ako silná látka meniaca myseľ a rozžiaria telo, akoby bolo zapojené do kozmickej formy elektrickej siete.
Skupina Master Musicians of Joujouka je najstaršou a najhlasnejšou akustickou kapelou na planéte a hudba, ktorú hrajú, hudba z Joujouka, je stále jednou z najoslobodzujúcich hudieb.
Viac o hudbe z Joujouka a albume sa dozviete v článku:
Trance hudba z Joujouky alebo tisíce rokov starý rock’n'roll
Pred 55 rokmi vyšiel priekopnícky album vo svete world music Brian Jones Presents the Pipes of Pan at Joujouka
_
Tento článok bol naším darom pre vás. Darujte nám možnosť ísť ďalej.
