David Lynch
do galérie:
David Lynch: Up in Flames
Výstava Davida Lyncha súhrnne predstavuje výtvarnú tvorbu ikony filmu. Výstava sa zameriava na kresby, fotografie, litografie, akvarely a krátke experimentálne aj animované filmy. Súčasne návštevníkom predstavuje diela zo všetkých umelcových tvorivých období, teda od konca 60. rokov do súčasnosti. Expozícia nie je koncipovaná chronologicky, ale sleduje konkrétne formové alebo tematické prepojenia, ktoré, okrem iného, tvorbu Davida Lyncha charakterizujú.
Viac o výstave Up in Flames porozprával pre plan.art kurátor Otto M. Urban:
kde: Centrum súčasného umenia DOX, Poupétova 1, Praha
kedy: ut - ne: 11.00 - 19.00
Kvet Nguyễn: Kým voda nezmyje breh
Rozsiahla monografická výstava je koncipovaná ako vizuálne čítanie kapitol príbehu vietnamskej diaspóry na území bývalého Československa. Prezentácia prepája tvorbu z posledných rokov s novými dielami vytvorenými špeciálne pre výstavu, vrátane filmovej doku-fikcie Hranice našej bolesti (2025). Na výstave zaznievajú aj hlasy a slová pedagóga Omara Beirutiho, multidisciplinárnej umelkyne Shivone Dominguez Blaščíkovej, artivistky Kim Kony a hudobníčky Adely Mede. Špeciálne miesto je vyhradené aj sérii inscenovaných portrétov členov vietnamskej a kubánskej diaspóry v Čechách v 80. rokoch na ikonických fotografiách Libuše Jarcovjákovej.
kde: GMB - Mirbachov palác, Františkánske nám. 11, Bratislava
kedy: ut - ne: 11.00 - 18.00
Československý filmový plagát: Výstava plagátov Zdeňka Zieglera
V Kine Lumière pokračuje celoročný výstavný cyklus Zlatá éra československého filmového plagátu, ktorý pripravil Pavel Rajčan, kurátor zbierky plagátov Terryho ponožky v Prahe. Druhým autorom, ktorého plagátovú tvorbu predstaví, je grafický dizajnér Zdeněk Ziegler, jeden z najplodnejších tvorcov československého filmového plagátu. Ziegler sa okrem iného preslávil svojimi plagátmi k legendárnym filmom Alfreda Hitchcocka Psycho (1960), ktorý je súčasťou výstavy, a Vtáci (1963). Bol tiež dvorným maliarom plagátov k dielam Karla Zemana, výstava ukáže napríklad plagáty k jeho filmom Ukradená vzducholoď (1966) a Na kometě (1970), i plagátov k filmom Františka Vláčila, súčasťou výstavy bude plagát k jeho filmu Marketa Lazarová (1967). Na výstave budú aj plagáty k filmom Jules a Jim (1962) Françoisa Truffauta, Pohŕdanie (1963) Jeana-Luca Godarda či Rím (1972) Federica Felliniho. Slovenská kinematografia bude na výstave zastúpená prostredníctvom plagátu k československému trezorovému filmu Zabitá neděle (1969) režisérky Drahomíry Vihanovej.
vypočujte si rozhovor s kurátorom Pavlom Rajčanom o zlatej ére československého filmového plagátu aj o tomto výstavnom cykle:
https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/ceskoslovensky-filmovy-plagat
kde: foyer Kina Lumière
do divadla:
Monopol
Scenár vychádza z výskumu dejinných udalostí viazaných na budovu školy, mesto a región, na pôdoryse veľkých československých a svetových dejín druhej polovice 20. storočia s presahom do súčasnosti. Odohráva sa opäť v paralelných dejových líniách v školských triedach a na chodbách, ktoré sa v 13 -tich lokáciách premenia na zmenšený obraz Banskej Štiavnice. Diváci sa v predstavení slobodne pohybujú, a skladajú si vlastnú mozaiku príbehu dvoch rodín, učiteľskej a mäsiarskej, ktoré sú nútené žiť v jednej bytovej jednotke. Ich osudy sa tak napriek odlišnosti a vzájomnej antipatii navzájom prelínajú a eskalujú do nečakaného vyústenia. Hrdinami príbehu sa stávajú aj chemická škola a samotné mesto a ich meniaca sa podoba v týchto časoch. autorky: Mila Dromovich a Klára Jakubová
kde: Divadlo Kosmopol, Banská Štiavnica
kedy: 21. a 22. 6. o 18.00 (ďalšie predstavenia v júli
Hirošima, moja láska
Hirošima, moja láska je básňou o láske, o nenávisti a strachu no zároveň o pamäti. V japonskom meste sa stretnú On a Ona – francúzska herečka a Japonec. Majú jeden deň, počas ktorého žena rozpráva príbeh o zničujúcej láske. Čo sú skutočné spomienky a čo len odlesky neprežitej minulosti? V prípade milencov sa prevteľuje minulosť do prítomnej chvíle, zamilujú sa jeden do druhého, aj keď vopred vedia, že ich láska nemá šancu na prežitie. Vášeň a napätie vo vzťahu dvoch ľudí a na popol spálené, zničené mesto Hirošima. Trosky ľudí a vzťahov na troskách mesta a sveta.
O inscenácii si viac prečítajte na plan.art, a vypočujte si aj rozhovor s režisérom Martinom Čičvákom:
https://www.plan.art/plan/drama-plan/hirosima-to-je-tvoje-meno
kde: Divadlo Aréna Bratislava
kedy: 22. 6. o 19.00
do kina:
Art Film v Košiciach
z rozhovoru s umeleckým šéfom festivalu Martinom Palúchom:
Medzi to najlákavejšie, čo festival tento rok ponúka, určite patria sekcie súčasných filmov, kde sa predstavia novinky z celého sveta. Jedná sa o prestížne súťaže hraných filmov, krátkych filmov a filmov zo strednej a východnej Európy. Chcel by som však upriamiť pozornosť na premiéry nových slovenských snímok. Tie budú súťažiť aj v hlavných súťažných sekciách a objavia sa aj v programe Slovenská sezóna. Nesmiem zabudnúť na sekciu Panoráma, ktorá je výkvetom festivalového diania vo svete za posledný rok. Prinesieme filmy z Cannes, Benátok, Locarna, Sundance, Berlinale aj Rotterdamu.
V ponuke je 90 celovečerných a 46 krátkych filmov. Čo určite nevynechať?
Podarilo sa nám získať filmy z tohtoročného festivalu v Cannes, predovšetkým víťazný film Drobná nehoda, ktorý bol ocenený Zlatou palmou. Mimochodom, jeho režisér Jafar Panahi bol členom poroty na Art Filme v roku 2007. Veľmi dôležitý je film Dvaja prokurátori od Sergeja Loznicu, laureáta Zlatej kamery z minuloročného Art Filmu. Na ten sa osobne veľmi teším. Získali sme aj film Sorry, Baby mladej americkej režisérky francúzskeho pôvodu Evy Victor, ktorý je výnimočný tým, že po ocenení na festivale Sundance ho uviedol aj festival Cannes. Bežne sa totiž nestáva, aby sa do výberu tohto prestížneho festivalu dostala už ocenená snímka. Diváci ju u nás budú môcť vidieť v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. Spomenul by som aj skvelý film Queer s Danielom Craigom v hlavnej úlohe alebo Pán nikto proti Putinovi – veľmi zaujímavý pohľad do vnútra ruského školstva, ktoré sa po invázii na Ukrajine v roku 2022 mení pod vplyvom propagandy. Kvôli tejto snímke musel režisér Pavel Talankin z Ruska napokon emigrovať. Je to len malá vzorka toho, čo na divákov a diváčky čaká do 27. júna v košických kinosálach.
(zdroj: iffartfilm.com)
v nedeľu je napr. na programe aj nový film Martina Kollára Letopis (16.00, Kulturpark)
z gauča:
Programový špeciál Fest Anča: Naše telá (DAFilms)
Fest Anča oslavuje už 18 rokov od svojho vzniku a aj z toho dôvodu sa rozhodla vybrať si Naše telá ako festivalovú tému nasledujúceho ročníka. Naprieč filmovým programom bude skúmať vzťah tela a jeho vnútra, ale aj vzťah tela s prostredím, ktoré ho obklopuje. Výber krátkych animovaných filmov pre DAFilms predstaví telá, ktoré sú pod vplyvom červených topánok, rodinnej histórie alebo temných predstáv o pomste. Uvidíte telo bez života, v ktorého útrobách sa ukrýva duša, no tento posmrtný svet vystrieda ožitý prírodopisný kabinet, zamilované baktérie či veľavravný výkrik Aaaa!. Čo sa stane s telami dvoch dievčat, keď sa pohádajú? Ako sa dá transformovať úzkosť alebo ako vnímajú manželia obdobie tehotenstva? Na otázky vám odpovie špeciálne pásmo, ktoré vzniklo v spolupráci s Fest Ančou. (Jakub Spevák, programový riaditeľ festivalu)
Jasná hviezda (DVD)
Životopisný film z roku 2009 od Jane Campion je založený na posledných troch rokoch života básnika Johna Keatsa a jeho romantickom vzťahu s Fanny Brawne. Hoci majú obaja rozdielne povahy, vášnivo sa do seba zamilujú. Hlboký cit, ktorý ovplyvní nielen ich životy, ale aj Keatsovu tvorbu, však kruto zasiahne básnikova smrteľná choroba. Campion sa inšpirovala biografiou Keatsa od Andrewa Motiona, ktorý pôsobil ako konzultant pre scenár. Názov filmu je odkazom na Keatsov rovnomenný sonet, ktorý napísal pre Fanny.
(predstaviteľa Keatsa, herca Bena Whishawa môžete vidieť aj na Art Filme rovnako v životopisnej snímke Limonov: Balada o pozoruhodnej postave ruského a amerického undergroundu, v ktorom Whishaw dokazuje veľkú šírku svojho hereckého záberu)
na počúvanie:
Thought Gang
Štúdiový album Angela Badalamentiho a Davida Lyncha , ktorý vytvorili pod spoločným názvom Thought Gang. Albumu predchádzal Lynchom režírovaný videoklip k piesni „A Real Indication“ z 1. novembra 2018 nakrútený vo formáte 8 mm. V roku 1991 sa Angelo Badalamenti a David Lynch rozhodli založiť jazzový projekt Thought Gang. Krátkodobé úsilie viedlo k dvom skladbám zahrnutým do soundtracku k filmu Twin Peaks: Fire Walk with Me a niekoľkým ďalším skladbám k iným Lynchovým filmom, ako napríklad Mulholland Drive a Inland Empire. Lynch opísal Thought Gang ako „veľký experiment“ a Kory Grow z Rolling Stone nazval hudbu experimentálnym free jazzom s prvkami hovoreného slova. Andy Beta z Pitchforku napísal: „...desivý a mätúci ako nočná mora Diona McGregora, odhaľuje spoločnú snahu Lyncha a Badalamentiho narušiť akúkoľvek priamu líniu alebo logický výsledok, zvuky a slová sú také mätúce ako logika sna“.
David Lynch, Chrystabell: Cellophane Memories
Album je ďalšou hudobnou spoluprácou Lyncha a Chrystabell a prvým albumom od smrti Lynchovho dvorného skladateľa Angela Badalamentiho v r. 2022. Jeho hudobné stopy ale na albume nechýbajú, sú zreteľné v skladbách She Knew a So Much Love. Strohé texty, ambientné zvukové plochy a hypnotický spev. V skladbe Reflections in a Blade je dokonca opäť použitý známy spätný dialógový efekt využívaný v scénach z červenej miestnosti v Twin Peaks. Je to známy zvuk (a svet) - znepokojujúci, záhadný, temný, ale súčasne s náznakom svetla. Album nie na bežné počúvanie, ale je to dokonalý atmosférický “soundtrack”.
nalaďte si: Filip Topol a Psí vojáci: Český rozhlas, Vltava - 22. 6. o 20.00
Prvá polovica programu bude patriť živému dvojalbumu Psích vojákov z roku 1993, druhá časť prinesie organovú Fantáziu G moll Filipa Topola, ako ju v roku 2013 zachytili rozhlasové mikrofóny pri autorovom koncerte v mikulovskej Dietrichsteinskej hrobke.
na čítanie:
Marek Vajchr: Divačky snů
Marek Vajchr vo svojej knihe mapuje objavné, riskantné a dobrodružné výpravy, ktoré špecificky zameraní ranne novovekí spisovatelia, divadelníci, výtvarníci a kočovní operátori, vystupujúci s rôznymi optickými a mechanickými aparátmi, podnikali do zakázaných krajín snov a imaginácie. Na základe mnohých textových a obrazových svedectiev, z ktorých mnohým dodnes nebola venovaná náležitá pozornosť, predstavuje zápas priekopníkov nezavedených žánrov a nových druhov umenia i zábavy s arbitrami morálky a tradičného vkusu, ktorí týchto umelcov a zabávačov pokladali za trestuhodných šíriteľov podvratných predstáv.
Nad knihou uvažuje filmový teoretik Martin Ciel:
https://www.plan.art/plan/litera-plan/ked-svet-prestava-verit
David Lynch: Chytání velkých ryb. Meditace, vědomí a kreativita
Nové, rozšírené vydanie. David Lynch pozýva čitateľov do svojho zákulisia a tak trochu mimo tohto sveta. Kniha je zmesou Lynchových spomienok na zásadné okamihy jeho života, ktoré vyťahuje náhodne, podobne ako keď rybár vyťahuje z vody práve ulovené ryby. V knihe sa tak snúbi s obrovskou úprimnosťou autobiografia, filmárčina, filozofia i spiritualita. Môžeme nahliadnuť do hlavy autora, ktorý sa dlhodobo venoval transcendentálnej meditácii. Radosť z nej sprostredkováva čitateľom a ukazuje jej prínos pre kvalitný a kreatívny život. V 85 krátkych kapitolách – z ktorých mnohé pripomínajú koán – Lynch opisuje techniky, ktorými si rozširuje vedomie a formuje myšlienky. Pritom, tak trochu mimochodom, prezradí niekoľko životopisných a zákulisných informácií pre tých čitateľov, ktorých zaujímajú viac jeho filmy ako jeho podvedomie. Knihu dopĺňajú dva doteraz nepublikované rozhovory o meditácii s členmi The Beatles - Paulom McCartneym a Ringo Starrom.
Kučera Jaroslav: Sex po převratu. Divoké devadesátky
“Pre knihu som nakoniec vybral 105 čiernobielych fotografií z deväťdesiatych rokov, keď som sa, ako celý národ, radoval z nadobudnutej slobody, ktorá okrem mnohých radostí, priniesla zo „západu“ aj neuveriteľný sexuálny boom (...) veľké šťastie pre mňa bolo, že som sa stal externým fotografom vtedy vzniknutého Reflexu, vďaka ktorému som hneď od počiatku mohol skoro všetky erotické "radovánky" fotiť. Sexuálna cenzúra prestala existovať. Pre knihu som vybral fotografie, ktoré, ako dúfam, nie sú iba obyčajným dokumentom udalostí, ale sú na nich aj príbehy ľudí a ľudí, "ktorých som stretol”. Pri väčšine fotiek sú moje spomienky popísané, takže napr. uvidíte tu zábery z prvej tlačovej konferencie erotických a porno časopisov, 1. zjazdu Strany erotickej iniciatívy, nechýbajú ani pornohviezdy Dolly Buster, alebo Robert Rozenberg, ktorého som fotil pre časopis Mladý svet. Ďalšia časť sú fotografie prostitúcie z pohraničia, z bývalých Sudet, a nakoniec fotky z prelomu tisícročia-Obsluha hore bez. Väčšina udalostí podobného typu skončila, tie najkrikľavejšie, ako je prostitúcia, sa ukrývajú za múrmi erotických domov, stovky časopisov nájdeme na rôznych digitálnych serveroch. Domnievam sa, že kniha je asi jedna z posledných možností, pripomenúť si, ako sme žili v prvých slobodných rokoch v porovnaní s tým, aký pohľad má spoločnosť na podobné verejné výstrelky dnes.”
číta autorka:
autorské čítanie Mily Haugovej v sobotu o 19.00 na historickej povale tzv. Planderovského domu na Štúrovej ulici v Kremnici
PLAN.ART: DROBNOTEXTY / CEZ OKNO
Dvadsať originálnych pôvodných DROBNOTEXTOV píšu na plan.art najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera. Témou je CEZ OKNO a po Barbore Hrínovej, Ivane Gibovej, Ballovi, Soni Urikovej, Alene Sabuchovej, Márii Modrovich píše Veronika Šikulová.
https://www.plan.art/plan/litera-plan/duplicate-of-drobnotext-cez-ok
