Béla Petrik
BÉLA PETRIK bol kňazom, fotografom a kronikárom. Až do roku 2016 úplne neznámym fenoménom. Jeho pozostalosť (406 sklenených želatínových negatívov), ktorá sa uchovala na fare v obci Rad, kde pôsobil takmer 40 rokov, odkryla nielen históriu tejto lokality, ale pridala do historického kontextu (česko)slovenskej fotografie (i keď bol maďarskej národnosti) nové meno, ktoré je objavom v rámci domácej fotografie ako média, ale má tiež oveľa širší presah. Béla Petrik bol síce limitovaný možnosťami dobovej techniky (20. roky 20. storočia), ale jeho fotografie idú od klasických portrétov, autoportrétov, fotografií architektúry, plenéru a prírodných živlov etnografického rázu a sociálneho dokumentu, až po experiment v kontexte súdobých avnatgárd. Petrika dnes vnímame ako vizuálneho antropológa i umelca. Jeho dielo v skratke približuje výstava v Stredouerópskom dome fotografie, ako aj obsiahla obrazová publikácia, ktorej autorom je fotograf Jozef Sedlák.
"Petrik balansuje medzi veľmi osobnou priamou istotou pomíňajúceho sveta predkov (religiozity, histórie, kultúry, politiky) a zakrivenou istotou nepochopenia súčasného sveta budúcimi generáciami. V zachovanej kronike, a ešte viac vo fotografiách, vytvoril vizuálny certifikát prítomnosti. - autentifikácie miesta, vecí a bytostí, ktor mali svoj názov, meno a príbeh života. V procese reflektovania pamäti sa jeho tvorba stala konceptom spojených nádob, očakávaným obrazovým posolstvom pre súčasnosť, ktoré pokračuje pripomínaním (kontinuity), a nie opozitom identity vytrhnutej z koreňov. (str. 15)
Viac o objave a význame fotodedičstva Bélu Petrika si môžete vypočuť v nasledujúcom rozhovore s kurátorom výstavy a autorom publikácie Petrik Béla - kňaz, fotografm kronikár Jozefom Sedlákom.
Béla Petrik
Béla Petrik
Béla Petrik
Béla Petrik
Výstava Béla Petrik / Albert Petrik – fotografie je v Stredoeurópskom dome fotografie prístupná do 28. októbra 2023
Béla Petrik (*1888 – †1971) sa zoznámil s fotografiou ešte pred štúdiami teológie na vysokej rímskokatolíckej bohosloveckej škole v Košiciach (1907 – 1911). Pravdepodobne pod dohľadom skúseného fotografa strýka Alberta Petrika, ktorý pôsobil v Budapešti a veľmi často navštevoval svoju rodnú obec Malé Trakany, portrétoval svoju najbližšiu rodinu – rodičov, tety, súrodencov. V kultúrnom prostredí mesta Košice si utvrdil svoj vzťah k fotografovaniu na veľký formát 9×12 cm. Ťažisko fotografickej tvorby Béla Petrika sa viaže na pôsobenie v obci Rad vo funkcii farára, kde strávil 37 rokov (1920 – 1957). Aktívne fotografoval život farníkov južného Zemplína, poľnohospodársku činnosť, prírodné veduty rieky Tisa a jej mŕtvych ramien, následky snehových kalamít či pomerne častých záplav v regióne Medzibodrožia. Svoje dielo zanechal v podobe 406 sklenených negatívov na fare v obci Rad s odkazom pre jeho nasledovníkov: „Sklenený negatív z obrazu som nechal v Rade spolu s väčším množstvom ďalších umeleckých sklenených negatívov na poličke, na chodbe fary.“ (zdroj: sedf.sk)
