do galérie:
Gothic Modern
Hlavná jesenná výstava v Albertine spája moderné a gotické umenie. Zameriava sa na majstrovské diela od symbolizmu po expresionizmus, inšpirované emocionálnou expresivitou stredovekého umenia. Výstava združuje významné diela moderných umelcov z rokov 1875 až 1925 a stavia ich do priamej konfrontácie s ikonickými maľbami, grafikami a sochami starých majstrov. V tomto mimoriadnom porovnaní umeleckých období gotická moderna ilustruje , že modernizmus neznamenal ani tak zásadný rozchod s minulosťou, ako skôr to, že zámerný odkaz na umenie neskorého stredoveku zohral v jeho vývoji kľúčovú úlohu. Rozsiahla tematická výstava predstavuje napr. diela Otta Dixa, Vincenta van Gogha, Gustava Klimta, Käthe Kollwitz, Edwarda Muncha, Egona Schieleho a Helen Schjerfbeck Dürera a ďalších.
kde: Albertina, Viedeň
kedy: denne 10:00 – 18:00
Josef Bolf/Josef Váchal – Budoucí minulost
Výstava prepája dve výrazné osobnosti: súčasného maliara a kresliara Jozefa Bolfa (*1971) a všestranného umelca prvej polovice 20. storočia Jozefa Váchala (1884–1969). Napriek tomu, že ich tvorbu oddeľuje takmer celé storočie, spája ich podobná citlivosť k temným víziám, ktoré vystupujú z ľudského nevedomia. Obaja zdieľajú fascináciu kozmológií a tarotovými archetypmi, v ktorých sa zrkadlí prastará túžba po poznaní skrytých síl. Bolf vytvára introspektívne obrazy zasadené do nočných, snových krajín, v ktorých sa prelínajú detské spomienky, sny a existenciálna úzkosť súčasného človeka. Jeho melancholické postavy a sídliskové scenérie vyžarujú tichú, ale intenzívnu atmosféru. Váchal vo svojich maľbách, kresbách, grafikách i autorských knihách reflektuje duchovnú krízu modernej doby. Jeho démonické a apokalyptické vízie sú zároveň fascinujúce aj kritické, pričom vychádzajú z jeho hlbokého zaujatia mágiou a okultizmom. Výstava je koncipovaná ako cesta – od introspektívnych krajín Jozefa Bolfa až k mystickej imaginácii Jozefa Váchala. Jej centrálnym motívom je túžba po nahliadnutí „inam“: do snov, fragmentov spomienok a vizualizáciou vnútorných procesov. Vyvrcholením je spoločná freska zložená z malieb a kresieb, ktorá odkazuje na ich zdieľanú fascináciu dušou človeka v astrálnych sférach a posmrtných životoch.
kde: Museum Kampa, U Sovových mlýnů 2, Praha
kedy: denne 10:00 – 18:00
David Lynch: Up in Flames
Popri Witkinovi je v DOX-e stále otvorená výstava Davida Lyncha, ktorá súhrnne predstavuje výtvarnú tvorbu ikony filmu. Výstava sa zameriava na kresby, fotografie, litografie, akvarely a krátke experimentálne aj animované filmy. Súčasne návštevníkom predstavuje diela zo všetkých umelcových tvorivých období, teda od konca 60. rokov do súčasnosti. Expozícia nie je koncipovaná chronologicky, ale sleduje konkrétne formové alebo tematické prepojenia, ktoré, okrem iného, tvorbu Davida Lyncha charakterizujú.
Viac o výstave Up in Flames porozprával pre plan.art kurátor Otto M. Urban:
V plameňoch (Davida Lyncha) s Ottom M. Urbanom
V pražskom Centre súčasného umenia DOX sa teraz môžete ponoriť do znepokojujúcich, snových svetov Davida Lyncha na výstave Up in Flames, rozsiahlej prezentácii výtvarného diela umelca, ktorého preslávili filmy, no aj v nich vždy myslel viac ako maliar. Kurátorom výstavy je Otto M. Urban, s ktorým sme si po jej prehliadke sadli na dvor (na pamiatku Lyncha aj s kávou a cigaretou), pod vzducholoď Gulliver, a hovorili sme nielen o koncepte výstavy, ktorá ponúka medzi asi 400 dielami aj okolo 60 doteraz nikdy nevystavených Lynchových prác, ale aj o inšpiráciách, solitérstve, prepájaní výtvarného umenia, filmu a hudby, technikách, ktorými Lynch komunikoval svoje obľúbené témy, vracajúcich sa motívoch, aj o spôsobe, ako nielen čítať, ale najmä vnímať Lynchove diela – pretože, ako sám hovoril, nie je to o hľadaní skrytých významov, ale o prijatí sily emocionálneho a zmyslového zážitku. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
kde: Centrum súčasného umenia DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00
do kina:
Kabinet doktora Caligariho
Klasika nemeckého expresionizmu + živá hudba Boh Vajec
kde a kedy: Kino Film Europe, 1. 11. o 19.00
Depeche Mode: M
Koncertná snímka je filmovou cestou do srdca mexickej kultúry a jej vzťahu k smrti, rámcovanou vystúpeniami legendárnej skupiny Depeche Mode počas ich posledného turné "Memento Mori”. Film, ktorého autorom a režisérom je oceňovaný mexický filmár Fernando Frias, zachytáva tri koncerty kapely v Mexico City a kombinuje zábery z koncertov s archívnym materiálom. Dostupné aj ako album, čoskoro na Blu-ray vrátane štyroch doteraz nevydaných skladieb, prvá z nich, ktorá vznikla v r. 2023 pri nahrávaní albumu Mememnto Mori, je už vonku – In The End.
z gauča:
môžete si pozrieť, aj prečítať
Smrť v Benátkach
Keď Thomasa Manna sfilmuje Luchino Visconti. V oboch prípadoch vrcholné diela oboch umelcov. Mannova novela je tragédiou poníženia muža žijúceho svoj život uväznený v spoločenských konvenciách, ktorý náhle naruší vtrhnutie nepoznanej vášne. Vo filmovom spracovaní prichádza do Benátok vyčerpaný hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach. V prostredí honosného talianskeho letoviska sa chce zotaviť, načerpať novú životnú silu i inšpiráciu. Tá prichádza v nečakanej forme a berie na seba podobu efébsky krásneho mladíka Tadzia. Situácia v Benátkach však prestáva byť bezpečná nielen pre Aschenbachove city, ale aj pre jeho zdravie. Zákerné scirrocco privialo do stojatých vôd benátskych kanálov choleru.
Minulú sobotu zomrel predstaviteľ Tadzia Björn Andrésen, pre ktorého sa táto úloha stala fatálnou. Jeho príbeh rozpráva dokumentárny film Najkrajší chlapec na svete, ktorý si môžete pozrieť na platforme Edisonline.
Osvietenie
K&K. King – Kubrick. Film má tento rok 45. výročie premiéry.
„Monštrá sú skutočné. Duchovia tiež. Žijú v nás a niekedy vyhrajú.“
Vrana
Štýlový noir podľa komiksu Jamesa O’Barru. Rockový hudobník Eric Draven vstáva z mŕtvych, aby sa pomstil gangu, ktorý zavraždil jeho a jeho snúbenicu. Legendu o havranovi, ktorý prenáša duše do krajiny mŕtvych. Ak človek zomrel za tragických okolností, havran dokáže vzkriesiť jeho nepokojného ducha, aby aby sa pomstil. Brandon Lee bol pri nakrúcaní smrteľne zranený. Film má aj skvelý soundtrack na ktorom sa stretávajú Joy Division, The Cure, Stone Temple Pilots, The Jesus and Mary Chain a ďalší. Vplyvy Joy Division a The Cure sú prítomné už v pôvodnom komikse. James O'Barr použil citácie z textu skladby The Hanging Garden a niektoré kapitoly komiksu sú pomenované podľa piesní Joy Division – napríklad Atmosphere a Atrocity Exhibition, Eric cituje aj text piesne Disorder.
Matka
Režisér, dramatik a spisovateľ Ján Antonín Pitínský oslávil 70. narodeniny a Český rozhlas Vltava sprístupnil na obmädzený čas rozhlasovú adaptáciu dnes už legendárnej Pitínskeho hry, sociálneho hororu, Matka. V réžii autora.
na počúvanie:
Depeche Mode: Vanitas Mundi Lyon
Limitovaná edícia 2 LP s nahrávkou koncertu Depeche Mode vo francúzskom Lyone, ktorý sa konal 31. mája 2023. Táto pirátska nahrávka je vydaná fanúšikmi, dostupná v rôznych farebných vinylových verziách. Nechýba ani skladba Ghosts Again.
...a zopár klasík z „dušičkového” playlistu:
Joy Division: Atmosphere
Bauhaus: Bela Lugosi's Dead
The Cure: Lullaby
Ramones: Poison Heart
Led Zeppelin: In My Time of Dying
...po skladbe Kashmir najpôsobivejšia skladba z albumu Physical Graffiti, patrí súčasne aj k tomu najlepšiemu z celého repertoáru Led Zeppelin. Strhujúca verzia tradičnej bluesovky, ktorú pred tým naspievali napr. Blind Willie Johnson, alebo Dylan. Po vážnej autonehode ju Robert Plant spočiatku z poverčivosti odmietal spievať, tak si ju tu dáme naživo, nech si vychutnáte aj vizuálne famóznu hru Jimmyho Pagea a spol.. Page v skladbe používa slide efekt, čo jej dáva surovosť a emotívnosť, najmä ako skladba postupne v druhej polovici graduje, a John Paul Johnes hrá na bezpražcovú basu. Producent Rick Rubin poznamenal: „Basová linka v rýchlych rytmoch je taká zaujímavá a neočakávaná. Neustále mení rýchlosti, znova a znova.“
Bob Dylan: Knockin’ On Heaven's Door
Dylanovu tradičnejšiu verziu In My Time of Dying nájdeme na jeho debutovom albume. Jedna z najviac coverovaných Dylanových skladieb, fatalistická kovbojská balada Knockin’ On Heaven's Door vyšla na soundtracku k filmu Pat Garrett & Billy the Kidd z roku 1973.
The Doors: Riders on the Storm
Posledná pieseň, ktorú Jim Morrison nahral v štúdiu pred odchodom do Paríža, kde krátko na to zomrel. Pri mixe ešte dotočil „šepkanú” verziu piesne, aby sa vytvoril efekt ozveny hlavného vokálu. L. A. Woman bol návratom The Doors k blues-rockovým koreňom a tiež v istom zmysle znovuzrodením kapely, aby sa napokon stal posledným s pôvodnou zostavou The Doors.
Eric Clapton: Tears in Heaven
Skladba vyšla na soundtracku k filmu Rush (1991) a bola napísaná po smrti Claptonovho štvorročného syna Conora. Spoluautorom je Will Jennings.„Na koniec filmu sme napísali pieseň s názvom Help Me Up... potom Eric vo filme uvidel ešte iné miesto na pieseň a povedal mi: ‚Chcem napísať pieseň o mojom chlapcovi.‘ Eric mal napísanú prvú slohu, čo je pre mňa celá pieseň, ale chcel, aby som napísal zvyšok slohy a záverečnú časť, aj keď som mu povedal, že je to také osobné, že by si mal všetko napísať sám. Povedal mi, že obdivoval prácu, ktorú som odviedol so Stevom Winwoodom a nakoniec nezostávalo nič iné, len urobiť, o čo ma požiadal, napriek citlivosti témy. Je to pieseň taká osobná a taká smutná, je v mojej skúsenosti s písaním piesní jedinečná.“
Bruce Springsteen: The Last Carnival
Springsteen napísal pieseň po smrti Daniela Federiciho, svojho organistu, člena E Street Band. Pre Observer Music Monthly povedal: „Bol to spôsob, ako pochopiť jeho smrť.”
Mark Lanegan: Dead On You
...v novembri si pripomíname aj jeho nedožité 61. narodeniny
na čítanie:
Stephen King: Carrie
V novom vydaní k jeho 50. výročiu s úvodom od Margaret Atwood. Carrie bol Kingov prvý publikovaný román. Začal ho písať ako článok pre pánsky časopis, aby sa napokon rozrástol do románovej podoby. “Čo ma na knihe „Carrie“ zaujalo? Je to jedna z tých kníh, ktorým sa darí ponoriť sa do kolektívneho nevedomia svojej doby a spoločnosti. Román „Carrie“ bol napísaný začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď bolo ženské hnutie druhej vlny v plnom prúde. V románe sa nachádza niekoľko narážok na túto novú formu feminizmu a sám King povedal, že si bol nervózne vedomý jej dôsledkov pre mužov svojej generácie.”
Oscar Wild: Portrét Doriana Graya
Filozofická novela a gotický horor v jednom. Wild text pôvodne písaný pre časopis Lippincott's Monthly Magazine niekoľkokrát prepisoval, no aj tak sa vo svojej dobe nevyhol kontroverzii, kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie. "Mravné alebo nemravné knihy neexistujú,” odpovedal im Wild. “Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.” V roku 2011 vyšiel pôvodný strojopis odoslaný do Lippincott's Monthly Magazine. Novela je priamym komentárom k estetickému hnutiu 19. storočia a je považovaná za ústredný bod tohto hnutia, ktoré zdôrazňovalo krásu a l’art pour l’art.
Josef Váchal: Krvavý román
K aktuálnej výstave pripomíname aj nové vydanie dnes už medzi fajnšmekrami kultovej knihy, ktorá vzdáva svojrázny hold brakovým žánrom. „Krvas jak se patří! Aneb čtení vážné i nevážné o tom, jak se to všechno semlelo… Lidičky, pojďte blíž, přistupte a slyšte neuvěřitelný příběh, při kterém vám bude tuhnout krev v žilách,“ tak predstavoval svoju knihu sám autor. Napokon už aj názvy kapitol Mrtvola v komíně, Tajemná díra, Obživlý nebožtík alebo Útěk z blázince hovoria jasne nehovoriac o ilustráciách, ktoré texty sprevádzajú. Krvavý román je raritnou bibliofíliou a živelným textom, ktorý nemal žiaden rukopis, prehliadkou strašidelných a groteskných drevorytov. Presne sto rokov po tom, čo Váchal vo svojej vršovickej dielni v sedemnástich exemplároch dal Krvavý román svetu, vyšiel teraz doplnený esejami váchalovskej kurátorky Hany Klimešovej a riaditeľky vydavateľstva Paseka Anny Horáčkovej.
...a ako bodka text Evy Turnovej URNOVÝ HI
URNOVÝ HI
...na Dušičky s trochou humoru. Eva Turnová píše skvelé stĺpčeky (Turnový háj) a špeciálne na plan.art si teraz môžete prečítať jeden „dušičkový", s humorom zľahka čierno-morbídnym – má názov URNOVÝ HI