PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list

 

do galérie:

 

Andrej Dúbravský: THE REST INTERVAL 6/5-21/6

The Rest Interval je termín vypožičaný z momentu medzi námahou a regeneráciou, medzi impulzom a reakciou, medzi dvoma udalosťami, v ktorom telo aj myseľ získavajú priestor na odpočinok a obnovu. V súlade s dlhodobou tvorbou autora, ktorý sa v tvorbe sústredí na motívy mužského tela, erotické scény, štylizované autoportréty aj záznamy vidieckej krajiny, projekt prepája témy telesnosti, prírody, ekológie, queer identity a metamorfózy. Dúbravský tu vytvára vizuálny svet, ktorý možno popísať ako istú formu „biologického expresionizmu“. Výstava predstavuje sériu obrazov s motívmi včiel, sliepok a ďalších organizmov, ktoré sa neobjavujú ako svojbytné skupiny, ale spolu s ľudskými postavami vytvárajú jednotný celok. Výsledkom je svet živých bytostí, kde sú všetky telá – ľudské aj neľudské – vzájomne prepojené pulzovaním, pohybom a neustálou premenou.

Výstavu sprevádza film Good Boy from Slovakia, o ktorom si môžete prečítať tu:

kde: Galerie Villa Pellé, Pelléova 10, Praha

kedy: ut – pi: 13.00 – 18.00, cez víkend 11.00 – 18.00

 

...Andrej Dúbravský vystavuje aj na festivale BRaK, v Rómerovom dome predstavuje ilustrácie k detskej knihe Alica a hmyz, ktorá zachytáva divotvornú záhradu na juhu Slovenska

 

 

Matúš Zajac: IN

Bytové akcie a výstavy máme spojené s obdobím normalizácie, kedy boli pre umelcov z neoficiálnej (nielen výtvarnej) scény možnosťou ako prezentovať svoje najnovšie diela, dokonca ich spoluvytvárať (napr. legendárne Posuny artefaktu). Dnes nekonvenčné, negalerijné priestory nevznikajú ako alternatívny slobodný priestor či útočisko, vznikajú aby ponúkli iný druh zážitku.  Takýmto priestorom je aj galéria 34, ktorá sa nachádza v byte fotografa Jaroslava Pulicara a jej výstavná dramaturgia je zameraná práve na fotku. Aktuálne galéria 34 predstavuje fotografie Matúša Zajaca z prostredia rôznych subkultúr, ktoré vyšli v knihách OUT (2014)  a IN (2020).

O bytovej galérii a výstave si prečítajte v rozhovoroch s Jaroslavom Pulicarom a Matúšom Zajacom:

kde: Galerie 34, Botanická 34, Brno

kedy: návštevu je potrebné si vopred dohodnúť

 

 

do divadla:

 

Teen Theatre Fest

Teen Theatre Fest je medzinárodné divadelné bienále, ktoré prináša to najodvážnejšie a najkvalitnejšie zo súčasnej tvorby pre mladé publikum. Festival vznikol z potreby mapovať a zviditeľňovať divadlo, ktoré prekračuje hranice žánrov, spája rôzne umelecké prístupy a zapĺňa prázdne miesta v tvorbe pre mládež. Motto druhého ročníka – WE ARE NOT ALONE – je výzvou pozrieť sa na svet (aj na seba) z úplne novej perspektívy. Tento ročník festivalu prináša inscenácie a diela, ktoré prepájajú fantáziu, realitu dospievania či vedecké poznatky – od mikroskopických svetov, kde aj najmenší pohyb môže zmeniť všetko, až po vnútorné vesmíry mladých ľudí, plné otázok, chaosu, túžob a strachov.  Predstavenia, workshopy, prednášky, koncerty.

kde a kedy: do 3. júna v Trnave

 

 

Zápisky mladého lekára

Aktuálna adaptácia grotesknej poviedkovej knihy, ktorá je retrospektívnym autobiografickým pohľadom Bulgakova na jeho lekárske začiatky v zabudnutej provinčnej dedinskej ambulancii. Hlavný hrdina sa konfrontuje s permanentným odmietaním medicíny u svojich ordinárnych pacientov, s nepochopením základných princípov liečenia, s permanentným spochybňovaním vedy a jej výsledkov. Réžia: Zuzana Galková.

(Predstavenie obsahuje použitie umelej krvi, zvuky streľby a realistické zobrazenia scén z nemocničného prostredia vrátane amputácie, pôrodu a ďalších zdravotníckych zákrokov. Divadlo odporúča zvážiť návštevu citlivejším divákom.)

kde: Slovenské komorné divadlo Martin

kedy: 30. 5. o 18.30

 

 

do kina:

 

na Crème de la Crème

do 3. júna sa v 45 kinách na Slovensku.  11. ročník prehliadky toho najlepšieho z francúzskej kinematografie

O festivale hovorí Dominik Hronec:

vyberáme napr. film Súkromný život

Keď uznávaná psychiatrička Lilian Steiner zistí, že jedna z jej pacientiek zomrela, hlboko ju to zasiahne. V presvedčení, že išlo o vraždu, sa rozhodne pustiť do vlastného vyšetrovania. Hlavného podozrivého vidí v Paulinom manželovi. Lilian sa pustí do vyšetrovania s pomocou svojho exmanžela a tiež hypnotizéra, ktorého seansy prinesú Lilian vízie z minulosti, od ktorých si ona sama sľubuje pomoc pri vyriešení záhad prítomnosti. Réžia: Rebecca Zlotowski.

 

 

 

gauč:

 

Neplatené voľno (DAFilms)

Niektoré krízy neprichádzajú náhle – žijeme ich potichu, dlhodobo a bez prestávky. Neplatené voľno je film o potrebe zastaviť sa. Režisérka Paula Ďurinová v ňom premieňa osobnú skúsenosť s vyhorením na kolektívne zdieľanie a skúma, ako sa vyčerpanie nielen prežíva, ale aj formuje pod tlakom neustáleho výkonu. Intímne rozprávanie zasadené do Berlína spája hlasové správy, archívy a záznamy zo skupinových stretnutí do koláže, ktorá odhaľuje systém, kde ochorieť znamená zlyhať.

 

 

 

Šedá zóna (DAFilms)

Autorský dokumentárny film režisérky Daniely Meressa Rusnokovej prináša citlivý pohľad na málo diskutované témy predčasných pôrodov a záchrany vysoko nezrelých novorodencov, narodených v tzv. “šedej zóne”. Prostredníctvom výpovede matky, ktorá zastupuje hlas mnohých iných, otvára zásadné otázky neonatológie a zobrazuje cestu materskej starostlivosti o deti so špeciálnymi potrebami. Zároveň tiež polemizuje s ideálmi spoločnosti orientovanej prioritne na výkon a stavia do popredia obyčajnú radosť z maličkostí a hodnoty vznikajúce zo vzťahov. Prehratím filmu navyše prispejete na činnosť podporných združení.

 

 

 

na čítanie:

 

za knihami cez víkend na BRaK

v sobotu napr. príde do Bratislavy Radek Wollmann, ktorý sa v dokumentárnom románe Krev Kruh Černá vracia do 90. rokov a búra mýtus pokojnej transformácie (Rómerov dom o 17.30), poetické texty v najnovšej knihe Jany Bodnárovej Bezhlavé karyatídy sprevádzajú koláže Lucie Tallovej, obe stretnete o 16.30 v Mirbachovom paláci, o knihe Petra Gettinga Studne mútne: Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 - 1945 sa bude diskutovať o 16.00 v Klariskách, kde sa o 14.30 môžete stretnúť s Kristiánom Lazarčíkom. V knihe Enfante terrible si kupuje jednosmerný lístok, nominovanej na cenu Anasoft litera, otvára témy identity, inakosti aj zložitosti života človeka, ktorý nedokáže uniknúť z násilného vzťahu. Kam sa dá odísť, keď násilie prichádza od najbližších?

v nedeľu zažite napr. legendárny formát Roth číta Štrpku. Diskusiu o knihe Posunky, fakty, prví korčuliari (o 15.00 v Klariskách), s Thomasom Bernhardom nad priepasťou života to bude o 13.00 v Čitárni u Červeného raka a hneď potom sa začína autorské čítanie a diskusia s finalistami ceny za poéziu Zlatá vlna 2026, v Klariskách budú od 16.00 súdiť  desiatku Anasoft litera podľa obsahu a Samo Marec povie viac o svojej knihe Sociálne siete musia byť zničené o 17.00 v Zichyho paláci

...celý program BRaKu

 

 

na počúvanie:

 

...na BRaK aj za hudbou

 

Zabiť Františka na Františkánskom námestí v sobotu o 14.00 a Karin Sarkisjan v Klariskách o 20.30

v nedeľu zahrajú na Františkánskom námestí Zsolty Várady o 14.00 a hneď po ňom Ildikó Kali

 

 

 

Philip Glass:  Einstein on the Beach

Ak ste nemohli byť na koncertnom uvedení Glassovej anti-opery Einstein na pláži v rámci festivalu Vivamusica! tak si ju dajte ako víkendový soundtrack.

...a k tomu si prečítajte text skladateľa Petra Zagara Einstein na pláži: rušné detaily a pokojné celky

 

 

 

Sonny Rollins

...v tomto týždni, 25. mája, odišiel legendárny saxofonista Sonny Rollins. Jeho energický a nápaditý prístup k tenor saxofónu z neho urobil jedného z najvplyvnejších jazzových hudobníkov, ktorý v priebehu rokov fúzoval jazz s avantgardou, rockom a ďalšími štýlmi. „Hudba, ktorú hrám, je príliš veľká na to, aby sa dala zaradiť do jedného štýlu,“ povedal v roku 2002 v jednom rozhovore. „Vždy, keď zodvihnem nástroj chcem počuť niečo svieže.“

V začiatkoch sa - v rozpore s dobovou módou - vracal k štýlu Colemana Hawkinsa, prvého veľkého jazzového tenorsaxofonistu a prišiel s hutným plným zvukom, ktorý potom rozvíjal v 50. rokoch, kedy sa presadil nový druh jazzu - bebop. V tomto období vyšli aj jeho dva vynikajúce albumy „Saxophone Colossus“ a „Tenor Madness“, na ktorom hrá v duete s Johnom Coltraneom. Množstvo jeho skladieb sa stalo jazzovými štandardmi. Na konci 50. rokov, ako vychádzajúca hviezda  jazzu, prestal hrať a nahrávať pretože bol presvedčený, že jeho hra nezodpovedá jeho vlastným štandardom. „Veľa ľudí nedokázalo pochopiť, prečo som prestal hrať,“ povedal v roku 2001 časopisu DownBeat. „Ale niečo som sa naučil. Bolo to pre mňa nevyhnutné, aby som mal sebavedomie, ktoré potrebujem na hranie takejto hudby.“

Sonny Rollins bol jedným z najväčších improvizátorov. Jazzový kritik Francis Davis v roku 2000 napísal, že Rollins „je najväčším žijúcim jazzovým improvizátorom a ak predefinujeme virtuozitu tak, aby zahŕňala improvizačnú prefíkanosť ako aj inštrumentálnu jemnosť (ako by sme pravdepodobne mali, keď hovoríme o tejto hudbe), môže byť najväčším virtuózom, akého kedy jazz stvoril.“  Na princípe improvizácie vzniklo aj jeho sólo v skladbe „Waiting on a Friend“ od Rolling Stones. Mick Jagger o ich spolupráci povedal:  „Mal som veľké obavy z práce so Sonnym Rollinsom. Ten chlapík je saxofónový gigant. Charlie mi povedal: ‚Nikdy nebude chcieť hrať na albume Rolling Stones!‘ Povedal som: ‚Áno, bude chcieť.‘ A on to urobil a bol úžasný.“ Rollins sa potom zavrel s Jaggerom v štúdiu a povedal mu aby tancoval v tej časti skladby kde chce aby hral. A improvizoval aj na základe Jaggerových pohybov. Sólo v skladbe „Waiting on a Friend“ sa stalo ikonickým (nielen) v repertoári Rolling Stones. Rollinsov saxofón znie aj v ich skladbách „Slave“ a „Neighbours“.

 

 

 

Rollins neustále pokračoval v objavovaní a hľadaní „dokonalého zvuku“.  V rozhovore pre The Times v roku 1984 povedal: „Budem vedieť, kedy nájdem dokonalý zvuk, pretože ma úplne naplní len jeho zvuk a to, čo s ním dokážem inštrumentálne urobiť.“  Jeho hra inšpirovala všetkých, ktorí prišli po ňom, za svoj najväčší vzor ho označuje napr. aj Kamasi Washington.

„Skutočné hranie sa deje na podvedomej úrovni“ povedal Rollins pre The New York Times v roku 1989. „Keď naozaj hrám, moja myseľ je úplne prázdna.“

 

 

 

JOHN BONHAM

31. mája by svoje 78. narodeniny oslávil bubeník John Bonham. O jeho výnimočnej hre si môžete prečítať v našom texte s bubeníkom a organizátorom Drumfest Slovakia Pettrom Bittnerom:

!clanok 5300

 

My si ho pripomenieme skladbou “When the Levee Breaks”, mimoriadnej zeppelinovskej verzii bluesovky, ktorú pôvodne nahrali Kansas Joe McCoy a Memphis Minnie. Práve bicie Johna Bonhama sú svojim jedinečným zvukom určujúcim prvkom piesne. Okrem Bonhamovho majstrovstva je to aj zásluhou umiestnenia (v hale domu v Headley Grange), nazvučenia bicích a využitia rôznych efektov. Zvukár Andy Jones po nahrávke povedal: “nikdy som nič podobné nepočul, zvuk bicích bol jednoducho veľkolepý.” Bonhamove bicie skladbu otvárajú a bubeníkov syn Jason tento úvod označil ako “bicie intro bohov”. John Paul Jones ho sprevádza o tón podladenou basou gitarou, čím zvýrazňuje Bonhamovu razanciu. O tón nižšie znejú aj niektoré z Pageových gitarových overdubov. Skladba je v istých pasážach spomalená, aby - slovami Jimmyho Pagea - všetko znelo intenzívnejšie. Robert Plant do skladby prispel nielen ako spevák, autor častí textu, ale hrá aj na ústnu harmoniku, ktorá je výrazne podfarbená reverbom  a reverzným echom, čím sa vytvára veľkolepý efekt dokonale splývajúci s bicími, extrémne bluesový, doplnený aj rovnako výrazným bluesovým spevom. Page povedal, že “panning” (pohyb v panoráme) na konci piesne bolo jedným z jeho obľúbených mixov, „keď sa všetko začne hýbať - okrem hlasu, ktorý zostáva nehybný“. Skladba tak dáva zeppelinovskej  “bezmennej” štvorke mimoriadne silné finále.

Hudobný novinár Mick Wall nazval skladbu „hypnotickou bluesrockovou mantrou“, kritik AllMusic Stephen Thomas Erlewine v retrospektívnej recenzii poznamenal, že pieseň bola jedinou skladbou na ich štvrtom albume, ktorá sa vyrovnala „Stairway to Heaven“, a nazval ju „apokalyptickým kúskom mestského blues  ... najsilnejším a najdesivejším, aký kedy Led Zeppelin dosiahol, a jeho seizmické rytmy a vrstvená dynamika ilustrujú, prečo sa im žiadny z ich imitátorov nikdy nemohol vyrovnať.“ Greg Kot pre Rolling Stone napísal, že pieseň ukazuje „hardrockový blues“ kapely “v jej najvýznamnejšej podobe.”

 

 

 

...a ešte Bonhamove sólo v skladbe Bonzo’s Montreaux, ktorá je na albume Coda a je poslednou inštrumentálkou v katalógu Led Zeppelin.