Iggy Pop
kam do galérie:
Stredoeurópsky dom fotografie: 400 ASA - Pot, slzy, La Putyka
Silný emočný zážitok vás čaká na výstave Pot, slzy, La Putyka v Galérii Profil. Trojica fotografov Karel Cudlín, Jan Dobrovský a Jan Mihaliček zo spolku 400 ASA na sugestívnej sérii fotografií ľudsky a fascinujúcim obrazom rozpráva príbeh známeho súboru Cirk La Putyka z obdobia pandémie kedy boli divadlá zatvorené.
Viac o výstave si vypočujte na plan.art v rozhovore s jedným z vystavujúcich fotografov Janom Dobrovským:
https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/400-asa-ukazuje-v-galerii-prof
kde: Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská 4, Bratislava
kedy: utorok - nedeľa 13.00 - 18.00
Pot, slzy, La Putyka (foto: Jan Dobrovský, zdroj: sedf.sk)
kam do galérie - v Prahe:
Ateliér Josefa Sudka: Josef Sudek – Mistr Zenu / Chvála stínu
Fotograf Josef Sudek dokázal svetlom zmeniť každodennosť a obyčajné veci na poéziu, sen, ukázať metafyzično. Sudek sa intenzívne zaujímal a aj zbieral ázijské umenie. Názov výstavy Mistr Zenu / Chvála stínu odkazuje na slávnu esej tradičnej japonskej estetiky spisovateľa Džuničira Tanizakiho (1886—1965), v ktorej píše aj o tom, ako radikálne dokážu svetlo a tieň ovplyvniť vnímanie krásy či priestoru.
Výstava má performatívny charakter, nepredstavuje neznáme Sudkove diela, ale prezentuje ich v novom experimentálnom kontexte. Inštalácia využíva napr. rohože tatami na ktoré sa môžete posadiť a vnímať Sudkov ateliér z novej perspektívy.
kde: Ateliér Josefa Sudka, Újezd 30, Praha
kedy: utorok - nedeľa 12.00 - 18.00
J. Sudek (zdroj: atelierjosefasudka.cz)
kam do kina:
Kino Lumière x SNG: Laurence
V rámci Pride mesiaca uvádza Kino Lumière opus o téme transsexuality kanadského režiséra Xaviera Dolana Laurence. Laurence, mladý učiteľ francúzštiny a začínajúci spisovateľ, žije v plnohodnotnom, úprimne šťastnom vzťahu so svojou snúbenicou Fred. Na tridsiate narodeniny sa jej zdôverí, že sa túži stať ženou. Žiada Fred o podporu a bojuje o udržanie vzťahu, ktorý sa však Fred javí byť ďalej nemysliteľný…Za takmer trojhodinový opus, ktorým sa sebe vlastnou precíznosťou a citom pre nuansy Dolan ponoril do témy transsexuality, získal ocenenie Queer Palm pre najlepší LGBTI titul festivalu Cannes a Suzanne Clément získala ocenenie za najlepší herecký výkon vo výbere filmov Un certain regard.
kde: SNG
kedy: nedeľa 16. 7. o 19.30
kam na koncert / festival:
OpenJazzFest
Jazzový festival na Zelenej vode v Novom Meste nad Váhom sa začal už včera, okrem iných vystúpil s kapelu SuperBlue Kurt Elling. Rodák z Chicaga sa už cez dve dekády pohybuje v popredí jazzovej scény, a to vďaka svojej umeleckej odvahe a originalite.
No a dnes (15.7.) vás čaká nemenej atraktívny program. Vystúpia jazzová flautistka, speváčka a skladateľka pôsobiaca medzi Londýnom a Bratislavou Mária Reháková, Robert Balzar Trio a Dirty Loops zo Švédska. Hlavnou hviezdou bude jeden z najleších jazzových gitaristov Al Di Meola. Jeho tvorba a spolupráce s celou jazzovou svetovou špičkou netreba zvlášť predstavovať. Na OpenJazzFeste vystúpi s projektom Al Di Meola Acoustic trio.
kde: Zelená voda - Nové Mesto nad Váhom
kedy: sobota 15. 7.
čo počúvať:
Iggy Pop: Every Loser
Krstný otec punku vydal svoj 19. štúdiový album …a s ním sa vrátil Iggy Pop vo svojej rockovej podobe. Akokoľvek bol skvelý v šansónovo-jazzovej podobe na Preliminaires, po niekoľkých ďalších albumoch a elektoronickom experimentovaní je Every Loser návratom k vlastným koreňom, k ére The Stooges, ku ktorej odkazuje rew štýlom viacero skladieb. Ale je tu i akustická Morning Show, až intímna rocková balada, podobne ako ďalšia baladická Strung Out Johnny. Nechýba spomienka na Andyho Warhola v The News for Andy, počúvame ako sa (sebaironicky) zabáva v skladbe Neo Punk.
Na albume sa stretli napr. bubeník Red Hot Chili Peppers Chad Smith, basgitarista Guns N' Roses Duff McKagan, gitarista Stone Gossard z Pearl Jam, zosnulý bubeník z Foo Fighters Taylor Hawkins či gitarista Dave Navarro z Jane's Addiction. Žiadna predchádzajúca skepsa, Iggy Pop je späť!
čo čítať:
Ivana Kadlečíka
Pred 9-timi rokmi (15. júla 2014) zomrel prozaik, básnik a esejista Ivan Kadlečík. Od začiatku sedemdesiatych rokov mu pre jeho spoločenské postoje bolo znemožnené verejne publikovať, jeho texty vychádzali v samizdatových a zahraničných edíciách. Dnes ho čítame - a môžeme dať ako knižný tip (nielen) na víkend - najmä vďaka vydavateľstvu KK Bagala, kde vyšlo jeho štvorzväzkové súborné dielo.
„Takmer všetky Kadlečíkove knihy majú povahu podivuhodnej kompozície denníkových záznamov, malých esejí, fejtónových postrehov, fragmentárnych úvah, listov, poznámok, veršov... Zúženie či dokonca strata priestoru pre slobodný pohyb myšlienok a slov spôsobila, že tí, ktorí nerezignovali na tvorbu, sa vydali jediným možným smerom – do hĺbky.“ (Ján Štrasser)
,,Na svetelnej hrane bytia a tmy dospieva tvorca sám k sebe v náhodne a zároveň systémovo zlomkovitých lámaniach kostí, duše, chleba a vína a smrti. Súhlas so sebou samým sa nazýva živý anjel sebaživotopisnosti, plný chýb, hriechov, odbočení, slabostí a strachu. Iba grafomani a podvodníci sa tvária, že sa ich to netýka. Individuálna osobnosť umelca je pečaťou…Som presvedčený a stále to budem zaťato opakovať, že tvorcova méta, pocta i odmena je, ak sa mu podarí teplo sa dotknúť aspoň jednej ľudskej duše. Lebo jedna ľudská duša znamená toľko, čo celý svet, a už vôbec sa nerovná počtu predaných výtlačkov alebo Nobelovej cene. Dotknúť sa človeka slovom, byť pri ňom vtedy, keď na hranici bytia odpadá všetko povrchné, prázdne a falošné, a čo zostáva, je už len pravda, nič viac a nič menej.“
(Ivan Kadlečík v rozhovore s Ľubošom Juríkom v knihe Rozhovory po rokoch)
Ivan Kadlečík
čo pozerať:
Strecha úniku (r. S. Párnický, P. Scherhaufer)
Televízna inscenácia z roku 1971, ktorá išla hneď po dokončení do trezoru a premiéru mala až v r. 2007. Cenzor tvorcom, podľa slov Stanislava Párnického, vyčítal že film je príliš pacifistický a že vojna môže byť spravodlivá ak bojuje za záujmy pracujúceho ľudu. Príbeh vojakov, ktorí cez svoje sny unikajú zo skutočnosti, ktorá im nevyhovuje. Film bol inšpirovaný hrou Osvalda Zahradníka Vidina. Aj keď ide o televíznu inscenáciu, bola štruktúrovaná ako film, bola tu dokumentárnym spôsobom využívaná ručná kamera, ako aj inovatívne spôsoby snímania (Laco Kraus). Dej sa oodhráva v podzemných skladoch, jedného dňa začnú prístroje ukazovať zvýšenú radiáciu a dvaja vojaci - idealista a materialista - v podzemí stratia spojenie so svetom. Nastal “deň po”. Zostávajú v podzemí sami, len so svojimi minulými životmi, ktoré sa im vracajú vo vidinách. Príbeh stretu týchto dvoch svetov nemôže skončiť inak ako tragicky. V našom rozhovore pre Rádio Devín z r. 2008 Stanislav Párnický povedal: “Bol to tvrdý príbeh na tému toho, že človek nie je až tak veľmi poučiteľný a že keby sme zostali hoci len dvaja na svete s rozdielnymi ideologickými, alebo aj inými názormi, dokonca aj keď sú iba osobné, dokážeme sa kvôli nim zničiť.”
kde: STV - Dvojka
kedy: nedeľa 16. 7. o 13.00
