Petra „Varsa” Varsavíka volajú aj kysucký Syd Barrett. Život a tvorbu svojrázneho talentovaného hudobníka poznačili psychické problémy, ale napriek tomu sa k hudbe vždy vracal a výrazne spoluvytváral a spoludefinoval slovenskú alternatívnu hudobnú scénu už od konca 80. rokov. Varsov príbeh, nielen ako legendy undergroundu, a jeho tvorba, zaujali mladého režiséra Kristiána Grupača... a vznikol film so silným posolstvom VARSO.
Peter „Varso“ Varsavík pôsobil od konca 80. rokov v rôznych alternatívnych rockových skupinách – Teória odrazu, Otras, tEóRia OtraSu, Zloději uší, Šramot a ďalších. Jeho vystúpenia a performancie patrili na prelome 20. a 21. storočia k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa v domácej experimentálnej hudbe dialo. Varsova hudobná aktivita je spätá najmä s regiónom Kysúc, no svojou výnimočnou výrazovou a performatívnou rovinou sa jej darilo presiahnuť aj za regionálne hranice, čo vyústilo do rôznych spoluprác – napríklad aj s Mariánom Vargom.
Film sleduje túto jeho cestu až po súčasnosť, rovnako ako aj proces tvorby vznikajúcej na rozhraní umeleckej potreby, regionálnej identity a dlhodobého psychického zápasu. V roku 2021 mal premiéru krátkometrážny film Kristiána Grupača Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje / pomaly vŕzgajú / oči sa dívajú, inšpirovaný dnes už kultovým albumom Otrasu Kysucký postindustriál (1998), ktorý vyšiel v reedícii v tom istom roku, a osudom gitaristu a speváka Petra „Varsa“ Varsavíka. „Počas rešerší tohto filmu sa nazbieralo množstvo materiálu, z čoho vyplynula myšlienka na krátky dokument, poskladaný iba z hovoriacich hláv a archívov. Potom do procesu vstúpil producent Maroš Šlapeta a rozhodli sme sa tento klasický formát – v rámci našich možností – posunúť formálne, dĺžkou i obsahom,“ hovorí režisér Kristián Grupač. „Príbeh Petra Varsavíka ma oslovil svojou horkotrpkou prítomnosťou, ktorá je odrazom turbulentnej minulosti a neistej, takmer neexistujúcej budúcnosti. Snúbi sa v ňom množstvo tém – počnúc psychickým zdravím, hudobným majstrovstvom, regionálnou identitou... Nad všetkým však vyvstáva otázka dôstojnosti, ktorú si Varso, najmä vďaka láske k hudbe, dokázal zachovať aj napriek často kritickej životnej situácii.“
Producenta a dramaturga Maroša Šlapetu námet – a najmä samotný Varso – hneď zaujali, a pôvodne školský projekt napokon prevzala produkčná spoločnosť Punkchart Films. „Videl som tam potenciál ukázať niečo z možno zabudnutej regionálnej hudobnej scény Kysúc, videl som tam veľmi charizmatickú postavu Petra Varsavíka s jeho komplikovaným osudom – a najmä som tam videl jeho presvedčivú a autentickú tvorbu. Pesničky Teórie odrazu a Otrasu pre mňa majú veľmi silnú výpovednú hodnotu. Cítim v nich úprimnú snahu o umeleckú výpoveď. Podľa mňa sú nadčasové a nestarnú, pretože sú veľmi úprimné a vznikali zo skutočnej potreby tvoriť. A to je vzácne. Veľmi talentovaný a citlivý režisér Kristián Grupač, tiež pôvodom z Čadce, spolu so spolurodákom, kameramanom Andrejom Dlabačom, priniesli presvedčivý materiál, ktorému sa darí ísť pod povrch zobrazovaných tém a vecí. Ich úporná snaha zobraziť aj atmosféru Kysúc sa napokon dostala do výsledného tvaru filmu.“
Nakrúcanie bolo, ako spomína Kristián Grupač, veľmi náročné. „Varso je skutočne špecifická, ťažko odhadnuteľná osobnosť. Nie je to typ protagonistu, ktorý vám rozpovie svoj príbeh na posedenie. Práve naopak. Je veľmi mlčanlivý, miestami až statický, a do minulosti sa vracať nechce.“ Maroš Šlapeta si však myslí, že „možno práve preto film operuje aj dávkou istého tajomstva – a vnímavému divákovi ani explicitne nevypovedané, len načrtnuté veci neujdú. Možno sú o to silnejšie.“ Režisér na margo náročnosti nakrúcania dodáva: „Nájsť spôsob, ako do filmu dostať niektoré skutočnosti a rozhýbať ho v priestore a čase, bolo v podstate na protagonistoch z jeho okolia. Čo sa týka samotného nakrúcania – vždy sa, v rámci svojej momentálnej situácie, snažil spolupracovať a myslím si, že tým nám dal najavo svoju dôveru.“
Veľa napokon vypovedajú archívne zábery, ktoré poskytli – podľa Maroša Šlapetu – množstvo úžasného materiálu. „Najmä vďaka Julovi Fujakovi, ktorý väčšinu archívov poskytol, sa do filmu dostali mnohé skvosty, vypovedajúce o dobe a kontexte. Vďaka, že ich opatruje. A som veľmi rád, že v časti filmu z koncertu Otrasu na lodi Pink Whale tvorcovia priniesli koncept, kde prepájajú archívy so súčasnosťou. Podľa mňa je to veľmi silné a filmové.“ Kristián Grupač hovorí aj o tom, že vďaka archívnym materiálom bolo možné preniknúť do doby, v ktorej vznikali najzásadnejšie počiny vo Varsovej kariére. „V archívoch sa často nachádzali aj bizarné situácie – napríklad naštvaný súdruh na pódiu počas koncertu a podobne. V kontexte dneška to mnohokrát naberá absurdný charakter. Vďaka takýmto materiálom sa ešte viac znásobil jedinečný vzťah medzi dobou, regiónom a samotnou hudbou. Vzhľadom na to, že film sleduje kariéru od konca 80. rokov až po súčasnosť, archívov bolo pomerne málo – zvlášť z obdobia kapely Otras a neskorších rokov. Napriek tomu, že Varso prerušovane tvoril a vystupoval, od istého bodu neexistujú žiadne záznamy, čo je škoda, pretože o jeho sólo performanciách sa traduje množstvo legiend.“
Film ponúka okrem iného aj dva zaujímavé pohľady – na hudbu v regiónoch, ktorá často napriek kvalite zostáva miestnou záležitosťou, a na súčasnú situáciu v regióne, čo filmu pridáva sociálny rozmer. „Táto linka bola veľmi silno prítomná už v čase, keď sme sa rozhodli nakrútiť spomínaný prvý film. Determinácia prostredím je v mojom nazeraní na túto látku absolútne zásadná až kľúčová. Prostredie malého mesta z okrajového regiónu – v tomto prípade Čadce – je osobitnou postavou, zrkadlom i zástupnou jednotkou pre iné regióny, kde tiež majú, resp. mali svoje lokálne hviezdy a výnimočných umelcov, ktorí nestihli alebo nedokázali nájsť správne nástupište, koľaj, či chytiť vlak – vo svojej tvorbe a často aj osobnom živote. Varso je jedným z nich. Rozmýšľať, kde by mohol byť, ak by v čase svojej najväčšej produktivity žil v Bratislave, Prahe alebo Brne, je neriešiteľná filozofická otázka, ktorej odpoveď je zakódovaná v piatich písmenách mesta, kde strávil väčšinu svojho života,“ hovorí režisér. A Maroš Šlapeta dodáva: „Film je pre mňa aj sondou do kysuckého regiónu. So svojou krásnou zasneženou vizuálnou šeďou. Je pre mňa prehliadkou čadčianskych krčiem so svojimi štamgastami. Kde tvorcovia sú dedičmi a ponúkajú obraz – možno trochu exaltovaného – kysuckého hesla chlast, päste a mráz. Ale akákoľvek identita sa tvorí práve tým, že je výrazne artikulovaná a že sa k nej niekto hlási.“
Peter „Varso“ Varsavík bol výrazným solitérom a patrí k málo známym osobnostiam domácej hudobnej histórie. Čím môže osloviť nových, aj generačne mladších poslucháčov? Môže? „Ja sám som príkladom, že môže,“ odpovedá Kristián Grupač. „Album Otrasu Kysucký postindustriál patrí medzi klenoty, ktorých odkaz je univerzálny a v rôznych rovinách reflektuje existenciálne poryvy duše mladého človeka na prahu dospelosti. Tento cyklus sa opakuje tendenčne a nie je výsadou len jednej generácie. V ťažkom období života som sa v tom našiel. Je pravda, že tento žáner hudby je veľmi osobitý a nikdy nebude uspokojovať väčšinové publikum – ale to na jeho kvalite neuberá. V súčasnosti majú koncerty Varsových kapiel predovšetkým nostalgickú hodnotu, no keď má človek aspoň základné informácie o jeho životnej ceste, vidieť ho stále v akcii je na úrovni malého zázraku.“
Maroš Šlapeta je hlboko presvedčený, že tvorba Petra Varsavíka dokáže osloviť aj dnešného vnímavého poslucháča. „Dôvod je jednoduchý – je autentická, silná a hlboká. Môžeme byť hrdí na to, že máme takého predstaviteľa alternatívnej hudobnej scény. A dokonca nie úplne objaveného. Možno ešte objavíme niečo ďalšie...“
najbližšie projekcie:
19. 7. Kino Čadca 20:00 + afterparty Déjá Vu Čadca
23. 7. Kino Sibiř, Brno 20:30
1. 8. Rudavsky's Magic Garden, Bratislava 19:00 + Varso sólo set!
VARSO
réžia: Kristián Grupač, námet a scenár: Kristián Grupač, producent, dramaturg: Maroš Šlapeta, hlavná kamera: Andrej Dlabač, strih: Vladimíra Prieložná Vrbiňáková, mix zvuku a zvukový dizajn: Maroš Olah, hudba: Varso a Laco Végh – Zavarené mozgy, OTRAS, Teória Odrazu, Teória Otrasu, účinkujú: Peter Varsavík, Julo Fujak a ďalší, STVR, Punkchart films, 2025