V Benátkach uvedú ikonický román beat generation aj dokument o Leni Riefenstahl. Filmové tipy z 81. Medzinárodného festivalu Benátky

 

81. ročník Medzinárodného filmového festivalu Benátky má vo svojom programe množstvo očakávaných noviniek od zvučných mien svetovej kinematografie, počnúc Pedrom Almodóvarom a Timom Burtonom zďaleka nekončiac. Programový tím okolo riaditeľa Alberta Barberu vyberal spomedzi 4138 prihlásených titulov, festival napokon uvedie 83 nových celovečerných filmov z 58 krajín. O víťaznej snímke rozhodne porota, ktorej členmi sú James Gray, Andrew Haigh, Agnieszka Holland, Kleber Mendonça Filho, Abderrahmane Sissako, Giuseppe Tornatore, Julia von Heinz a Zhang Ziyi, predsedá jej Isabelle Huppert. plan.art pre vás vybral niekoľko titulov, tak trochu skrytých za najviac medializovanými  filmami, no mnohé, i keď sa vracajú do histórie, napĺňajú svojim presahom do súčasnosti slová riaditeľa festivalu Alberta Barberu, ktorý okrem iného povedal:  “..musíme opäť zdôrazniť, že filmové festivaly neexistujú a nevznikajú vo fyzickej a časovej bubline, izolovanej od všetkého, čo sa v súčasnom svete deje. Aj keď návštevníci festivalov zažívajú to, čo často pripomína neortodoxné pozastavenie každodenného života, samotná povaha kinematografie popiera túto myšlienku dočasného úniku z reality a hľadania útočiska v paralelnom vesmíre ovládanom kreativitou a zábavou. Naopak, kinematografia bola vo všeobecnosti vždy impozantnou príležitosťou na zamyslenie a zrkadlenie relevantných tém ľudstva. Predovšetkým odzrkadľuje problémy našej doby, je otvoreným oknom do nekonečných konfliktov, nevyriešených rozporov, rastúcich stretov a nečakaných tragédií, ktoré ohrozujú našu spustošenú planétu. Kino ani zďaleka nepredstavuje iluzórnu a chvíľkovú zátvorku v kontinuu opakujúcich sa najnovších správ, ktoré sužujú náš každodenný život, ale ponúka príležitosť na hĺbkovú analýzu a životnú, neoceniteľnú reflexiu.”

 

Riefenstahl (r. Andres Veiel, Nemecko)

Nemecká filmárka Leni Riefenstahl získala na filmovom festivale v Benátkach dvakrát Mussoliniho pohár za najlepší zahraničný film - za Triumf vôle a Olympiu - obe snímky sú dokonalým inscenovaním uctievania tela a oslavu nadradených a víťazov. O takmer 90 rokov  bude na festivale svetová premiéra filmu, ktorý odhaľuje jej celoživotné popieranie úzkych väzieb na Hitlera a Goebbelsa, účasť na nacistickej propagande, skúma jej odkaz a súčasnú renesanciu (na ktorú upozorňovala už Susan Sontag vo svojom texte z r. 1980 Fascinácia fašizmom, kde o.i.kritizovala práve denacifikáciu Leni Riefensthal). Tvorcovia pracovali s dokumentami z jej pozostalosti, vrátane súkromných filmov, fotografií, nahrávok a listov. Producentkou filmu je nemecká televízna moderátorka Sandra Maischberger, ktorá urobila rozhovor s Riefenstahl v roku 2002 pri príležitosti jej 100. narodenín a vždy spochybňovala jej popieranie. „Imidž mimoriadne ambicióznej, predovšetkým oportunisticky motivovanej umelkyne, ktorá by svoj talent dala do služieb akejkoľvek moci, ktorá by jej poskytla iba dostatočné zdroje a príležitosti, sa nepodarilo udržať,“ hovorí. Prizvala režiséra A. Veiela, ktorý napokon musel preskúmať viac ako 700 škatúľ archívneho materiálu. V osobných dokumentoch režisérka narieka nad svojimi „zavraždenými ideálmi“. Prostredníctvom listov a nahraných telefonátov z jej pozostalosti sledujeme nielen jej túžbu po autoritatívnej postave, ktorá by obnovila poriadok, pričom by táto obnova mohla priniesť aj renesanciu jej práce. 

Režisér Andres Veiel pre katalóg festivalu uviedol: “Teraz, tak ako vtedy, sú vizuálne svety Riefenstahlovej o triumfe. Víťazstvo nad pochybnosťami, ambivalenciou, domnelou slabosťou a nedokonalosťou. Pri pohľade na dnešný svet sa tak film o Riefenstahlovej stal pre mňa naliehavou nevyhnutnosťou. Rozsiahle dedičstvo Riefenstahlovej, reinterpretované vo svetle jej súkromného majetku, ponúklo príležitosť na nový pohľad na jej potrebu velebenia svalnatých, dokonalých a víťazných tiel, nutkanie, ktoré je dnes opäť na vzostupe.”

 

 

The Brutalist / Brutalista (r. Brady Corbet, Maďarsko/Poľsko/Spojené kráľovstvo/USA)

Príbeh vizionárskeho architekta maďarského pôvodu Lászlóa Tótha, ktorý v r. 1947 utiekol s manželkou Erzsébet do Ameriky, kde sa mu podarilo vybudovať svoj odkaz  Zo začiatku je nútený žiť  v chudobe, no čoskoro získa monumentálnu zákazku od tajomného Harrisona Lee Van Burena, ktorá všetko zmení a László začína žiť svoj americký sen.  Príbeh človeka, ktorý prežil holokaust a vytvára si nový život má 3, 5 hodiny a je nakrútený na 70 mm film. Do Benátok tak cestovalo na premietanie 26 kotúčov filmu. Film sa sústredí najmä na 50. roky minulého storočia. „Zdalo sa mi, že najlepší spôsob, ako sa dostať k tomuto obdobiu, bolo nakrúcať na materiál používaný v tom istom desaťročí,“ povedal Corbet. V hlavnej úlohe sa predstaví Adrien Brody. Corbet opísal Brutalistu ako „film, ktorý oslavuje triumfy tých najodvážnejších a najdokonalejších vizionárov, našich predkov.“

 

 

September 5 / 5. september (r. Tim Fehlbaum, Nemecko)

Film sa odohráva počas olympijských hier v Mníchove v roku 1972 a sleduje americký športový vysielací tím, ktorý namiesto športového spravodajstva prinášal živé vysielanie o únose izraelských športovcoch členmi palestínskej teroristickej organizácie Čierny september, napokon zavraždených. Vysielanie v tom čase celosvetovo sledovala odhadom jedna miliarda ľudí. Ako pokryť takúto situáciu, ak to, čo páchatelia chcú, je práve pozornosť, ktorú im venujete?

Režisér Tim Fehlbaum sa pre benátsky festival vyjadril: “To, čo ma pritiahlo k  5. septembru,  bol zvláštny uhol, z ktorého je príbeh rozprávaný. Chceli sme objasniť jeden aspekt tohto tragického dňa počas olympijských hier v Mníchove v roku 1972: úlohu médií. Fokusom na perspektívu vysielateľa sme konfrontovaní s morálnymi, etickými, profesionálnymi a v konečnom dôsledku psychologickými dilemami novinárov: Môžeme zdieľať informácie skôr, ako sa potvrdia? Môže živé vysielanie zahŕňať násilné činy? Aká je úloha médií a žurnalistiky a aká je hranica medzi správami a show? V rámci nášho výskumu sme sa spojili s Geoffreyom Masonom, ktorý bol ičlenom riadiaceho tímu, a počas 22-hodinového maratónu živého vysielania sa zmenil zo športového spravodajcu  na politického.” Do filmu sú začlenené originálne zábery. “Naším cieľom bolo čo najautentickejšie vyrozprávať príbeh o novinárskej zodpovednosti a sile obrazu.”

 

 

Ainda estou aqui / Stále som tu (r. Walter Salles, Brazília/Francúzsko)

Brazília, 1971: krajina v zovretí vojenskej diktatúry. Bývalého poslanca Rubensa Paivu odviedli z domu vojaci na výsluch. Už sa nikdy nenašiel. Hľadanie pravdy trvá dlhých 30 rokov.

Režisér Walter Salles o filme uviedol: “ Keď som prvýkrát čítal Ainda estou aqui od Marcela Rubensa Paivu, bol som hlboko dojatý. Po prvýkrát bol príbeh o ľuďoch, ktorých z ich života vytrhla brazílska diktatúra, rozprávaný z pohľadu tých, ktorí tu zostali. V skúsenosti jednej ženy – Eunice Paivovej, matky piatich detí – bol príbeh o tom, ako prežiť stratu, ale aj zrkadlo rany, ktorá zostala na národe. Počas siedmich rokov, ktoré sme strávili nakrúcaním, sa život v Brazílii nebezpečne priblížil k dystopii 70. rokov – a preto bolo o to naliehavejšie vyrozprávať tento príbeh.”

 

 

L'orto Americano / Americká zeleninová záhrada (r. Pupi Avati, Taliansko)

Gotická hororová rozprávka s nádychom nadprirodzena rozpráva príbeh mladého psychopata s literárnymi ambíciami, ktorý sa zaľúbi do  armádnej zdravotnej sestry. Je to iba jediný pohľad, nič viac, no on ju považuje za lásku svojho života. Náhoda ale chce, že sa nasledujúci rok presťahuje na americký stredozápad do domu susediaceho s domom svojej milovanej a zistí, že zmizla. Púšťa sa do nervydrásajúceho hľadania, ktoré ho uvrhne do mimoriadne dramatickej situácie, až kým to celé napokon v Taliansku nedospeje k úplne nečakanému záveru.

Režisér Pupi Avati v katalógu festivalu uvádza: “Vzhľadom na súčasnú „gotickú“ vlnu sme s L'orto americano rozšírili jej hranice umiestnením úvodnej časti príbehu na americký stredozápad a nasledujúcu časť do veľkej delty rieky Pád. Prvýkrát v našej filmografii prinášame na plátno talianske povojnové obdobie. Tá sezóna v dejinách našej krajiny hneď po skončení druhej svetovej vojny, stále presýtená strašným smradom strachu a hladu na pozadí absolútnej skazy. (...) A práve rekonštrukciou dobového trestného procesu s obžalovaným vinným z nevýslovných zločinov sa vraciame späť do obdobia spoločenského života s naliehavou potrebou jednoznačného návratu do normálu: do obdobia, keď však táto naliehavá ppotreba znamenala, že veľa rozsudkov bolo vynesených narýchlo.”

 

 

Allégorie citadine / Podobenstvo o jaskyni  (r. Alice Rohrwacher & JR, Taliansko)

V Podobenstve o jaskyni sa Platón zamýšľa nad tým, čo by sa stalo, keby sa jednému z väzňov podarilo vyslobodiť z reťazí a ujsť z jaskyne? Čo keby tým väzňom bol Jay, malý 7-ročný chlapec? “Čo sa skrýva za každodenným pohybom mesta? Minulú zimu sme sa stretli v Paríži a začali sme diskutovať o Podobenstve o jaskyni,” hovorí pre festival režisérka Alice Rohrwacher. “Mýtus hovorí, že ľudstvo žije v reťaziach, obrátené čelom k zadnej časti jaskyne a sleduje, ako sa na stenách pohybujú tiene, mysliac si, že je to realita. Obaja pracujeme s obrazmi, ktoré určite môžu byť ilúziami, ale môžu sa stať aj nástrojmi boja a oslobodenia myslenia. Mali sme niekoľko utkvelých predstáv – jaskyňa, tanec, rušné mesto okolo nás – a jednu otázku: čo by sa stalo, keby sa nám všetkým podarilo spoločne otočiť k východu z jaskyne? Možno nestačí tvrdiť, že obrazy sú ilúziami, pokiaľ sú reťaze, ktoré nás spájajú, skutočné.”

 

 

Pavements (r. Alex Ross Perry, USA)

Film venovaný ikonickej indie kapele z 90. rokov Pavement je hybridom naratívnych, dokumentárnych, hudobných a metatextových foriem.  Kapela sa opäť stretáva v roku 2022 a pripravuje sa na vypredané turné, pričom film súčasne sleduje prípravy muzikálu založeného na ich piesňach. 

Režisér Alex Ross Perry k filmu o. i. uviedol: “Pavements to je štyri alebo päť filmov zhrnutých do jedného, ​​pretože si prajem, aby všetky hudobné životopisné filmy a štandardné dokumenty mali 30 minút. Takto by som ich sledoval viac. Nikdy tu nebola kapela ako Pavement a dúfam, že nikdy ani nebol film ako Pavements . (...) Je čas položiť si otázky o tom, ako sa rozprávajú a predávajú príbehy o hudobníkoch, a aby sme my, ako publikum, požadovali viac inovácií v životopisných portrétoch.”

 

 

...a jeden navyše z hviezdnej zostavy:

Queer (r. Luca Guadagnino, Taliansko/USA)

Luca Guadagnino nás očaril filmom Daj mi tvoje meno, zaujal seriálom Sme akí sme a prekvapil netradičným road movie Bones and All. A teraz siahol po ikonickom autobiografickom románe W. S. Burroughsa Teploš. Mexico City, koiec 50 rokov, Lee trávi dni takmer úplne sám, iba občas sa stretne s členmi malej americkej komunity. Všetko zmení stretnutie s mladým študentom Eugenom Allertonom. Guadagnino o svojom filme pre benátsky festival hovorí: "Ako môže byť človek, ktorý vidí a cíti, iný ako smutný? pýta sa pred smrťou William Burroughs v poslednom zázname svojho osobného denníka. Adaptáciou jeho druhého románu, ktorý vyšiel takmer štyridsať rokov po jeho napísaní, sme sa pokúsili reagovať na túto skromnú výzvu veľkého obrazoborca beat generation.“

 

 

...slovenská stopa:

Wishing on a Star (r. Peter Kerekes, Taliansko/ Slovensko/ Česko/ Rakúsko/ Chorvátsko)

Hlavnou postavou filmu je Luciana, ktorá žije so svojou dcérou, manželom a svokrou neďaleko benátskej lagúny. Režisér a producent Peter Kerekes ju so svojim štábom navštevoval sedem rokov. Luciana je expertkou na aktívnu astrológiu a vie, že ak niekto chce zmeniť svoj osud, dokáže to. Je ale potrebné, aby v deň svojich narodenín vycestoval na miesto, na ktorom bude v tom čase ideálna konštelácia hviezd. Vo filme sledujeme päť príbehov jej klientov naprieč svetom. “Môj otec bol filmový režisér, takže od dvanástich som vedel, že chcem robiť filmy. Sníval som o vytvorení „talianskeho“ filmu plného vášnivej lásky, silných emócií, humoru a motoriek Vespa. Malo to však háčik. Nie som Talian, nerozumiem jazyku a mám melancholickú maďarskú povahu spojenú s ironickým zmyslom pre humor. Napriek týmto výzvam som sa rozhodol vytvoriť film s viacerými vrstvami rozprávania. Prvá vrstva sa točí okolo Luciany, astrologičky z Neapola, ktorá počúva priania svojich klientov. Druhá vrstva sa ponorí do ich každodenného života, niekedy v úplnom rozpore s tým, čo prezradili Luciane. Tretia vrstva je založená na magických situáciách, ktoré sa vyskytnú počas narodeninového výletu. A napokon štvrtá vrstva, ktorá drží všetko pohromade, sa sústreďuje na Lucianine vlastné boje, pochybnosti a túžby. Aj ona má svoje priania. Mojím cieľom bolo spojiť filmový pocit z hraného filmu so schopnosťou zachytiť skutočné emócie od skutočných ľudí. Dodatočne som chcel zdôrazniť dôležitosť náhody, ktorá hrá v tomto filme významnú úlohu,” uviedol pre benátsky festival Peter Kerekes.