Antropologička Soňa G. Lutherová na seba upozornila už svojím filmovým debutom Zatopené. Vo filme Šťastný človek sa pre ňu téma tranzície stáva katalyzátorom vzťahov rodine. Cez príbeh transrodového muža Marvina sledujeme nielen obdobie jeho tranzície, ale najmä intímny vhľad do rodiny. Film odkrýva v čom je podstata lásky, vzťahov a robí to na mnohých úrovniach. Marvin chcel žiť autenticky a musel riskovať to najcennejšie. I keď by sa príbeh o vyrovnávaní sa partnera, rodiny so špecifickými problémami spojenými s rodovou tranzíciou blízkeho človeka mohol zdať vzdialený realite „väčšinových” vzťahov, film ukáže, že to tak nie je. Podstata zostáva rovnaká, tak ako základné otázky fungovania vzťahov. Šťastný človekje aj filmom o prijatí – samého seba, toho druhého.
„Ten skľučujúci pocit, že som v nesprávnom obale, je taký intenzívny a bolestivý, že to nemôžem vydržať. Možno by som to dokázal prežiť, ale taký život by som nenávidel. Naozaj by som ho neznášal. Prežil by som kvôli deťom, ak by som musel. Ale nenávidel by som to,“ hovorí v úvode filmu grafický dizajnér a spisovateľ Marvin Horvat.
Šťastný človek je presne o tom, čo má v názve – o človeku, o ľuďoch.
Vypočujte si rozhovor s režisérkou filmu Šťastný človek Soňou G. Lutherovou:
Film Šťastný človek mal slovenskú premiéru na festivale Cinematik, ktorý si aj odniesol hlavnú cenu pre dokumentárny film cinematik.dok. Do kín vstúpil 21. septembra.