Martn Pollack: Pohľad do priepasti (zdroj: Hitchhiker Cinema)
„Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý.”
Ako žiť s vedomím, že ste synom nacistického vraha? Túto otázku si musel položiť významný rakúsky reportér Martin Pollack, biologický syn elitného nacistu SS, veliteľa vražedného Sonderkommanda 7, Gerharda Basta. Bastova krvavá stopa vedie aj na Slovensko, po potlačení SNP sa podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka.
Martin Pollack svojho otca nikdy nepoznal, a tak sa rozhodol „nazrieť do priepasti”, vydal sa po otcových stopách, skúmal jeho brutálne činy, nielen preto, aby našiel odpovede na vlastné otázky, ale tiež, a stáva sa to tým najdôležitejším, vrátil dôstojnosť a identitu obetiam. Osobný príbeh presahuje do príbehov pamätníkov, a stáva sa príbehom nevypovedaných osudov. „Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS. S dedičstvom nacizmu sa nedokážu vyrovnať krajiny. Čo teda jeden človek? V knihe Smrť v bunkri rekonštruuje Pollack život svojho otca, aby lepšie spoznal a pochopil i samého seba. Kniha vyšla vo vydavateľstve Absynt v preklade Michala Hvoreckého a stala sa námetom pre dokumentárny film Martin Pollack: Pohľad do priepasti v réžii Jara Vojteka. „Zaujal ma jeho detailný popis, ako v rodine vznikal taký silný odpor k iným rasám a inakosti ako takej,” hovorí pre plan.art. „S neuveriteľnou presnosťou popisuje, aká bola dôležitá zbraň u jeho starého otca a napokon aj jeho otca. Tá zbraň nebola len na okrasu, ale narábanie s ňou bolo samozrejmosťou a zároveň prestížou. Jeho rodina vyrastala ako menšina v obkľúčení slovanských národov a túžba po sebaurčení a pripojenie sa k veľkému nemeckému národu bolo životným počinom jeho rodiny. Takouto hĺbkovou psychoanalýzou jeho rodinných koreňov som aj ja konečne akoby jasnejšie pochopil vznik nacizmu. Z nevinnej ideológie sa stala mašinéria zabíjania. Na počiatku bolo hnutie, ktoré svojím politickým ukotvením mohlo legálne zabíjať. Neplakať, byť silný, v kolektíve obľúbený, skvelý milenec, popíjanie alkoholu to boli prvky sebaurčenia, ktoré prerástlo na ideológiu najčistejšej rasy. A Martin Pollak s nesmiernou úprimnosťou a vymedzením sa voči vlastnej rodine otvára pandorinu skrinku vzniku rakúskeho fašizmu. Otca si nemôžete vybrať, ale ako sa vyrovnať s tým, že bol masový vrah? Ako to pochopiť? Tento katarzný postup blahodarne zapôsobil na generáciu potomkov nacizmu. Ůprimnosť bol kľúč k vyrovnaniu sa s minulosťou.”
Dokument je knihou Smrť v bunkri inšpirovaný, autormi scenára sú Jakub Julény a Vladimír Sochor, súčasne sa stáva aj ďalšou časťou reflexie SNP. „Našli sme vďaka Pollackovej knihe konkrétne hroby a na nich mená obetí Basta. Takto sme sa pozreli na povstanie z inej, novej perspektívy ako bolo doteraz tradične sprítomňované,” hovorí Vojtek. Spolu s autorom ide vo filme po týchto stopách prekladateľ Pollocka Michal Hvorecký. Práve jedno z ich stretnutí patrí pre režiséra k najintenzívnejším momentom nakrúcania. „Jedným z najsilnejších zážitkov je, keď sme boli za priamym svedkom popráv židovských rodín. Pani Šteničková mala vtedy šesť rokov, ale presne detailne opísala popravy. To bolo silné. Akoby som zažíval prítomnosť tej chvíle, tú surovosť. A potom keď Michal Hvorecký, veľmi dobrý priateľ a prekladateľ Pollackových kních, navštívy Martina vo Viedenskej nemocnici keď dostáva chemoterapiu. Na pozadí toho smútku vzniklo niečo veľmi dojímavé.”
Film nie je iba pamäťovým dokumentom, dôležitý je jeho presah do súčasnosti. „Keď sme film dokončovali, veľmi som od Martina Pollacka chcel, aby pomenoval súčastnosť, v ktorej žije. Dôrazne akcentoval, že nacizmus je v Rakúsku stále prítomný, že mládež to berie ako 'cool' záležitosť. Je veľmi smutný až znepokojený, že mladí ľudia ani len netušia s čím si zahrávajú. V tej chvíli som tomu ani veľmi neprikladal na dôležitosti, ale po voľbách do Európského parlamentu som ostal zdesený aj ja, koľko extremisticky zmýšľajúcich politických strán sa tam dostalo. Je to alarmujúca situácia. Veľmi k tomu pomáhajú hoaxy o kriminalite prisťahovalcov a rôzne dezinformácie z Ruska, ktorým sa je veľmi ťažko ubrániť. Film hovorí presne o týchto paralelách z 30. rokov minulého storočia, kedy zaznelo prvé 'slovo' plné nenávisti, dezinformácií, ktoré sa zvrhli do zabíjania nevinných ľudí. Aj vtedy existovali hoaxy, ale išli po inej distribučnej linke, ako napr. letáky, plagáty, filmy. Teraz sú na sociálnych sieťach a iných internetových platformách, šíria sa obrovskou rýchlasťou. Preto som nesmierne rád, že som súčasťou filmu, ktorý hovorí o nebezpečenstve nenávistného slova,” uzatvára režisér Jaro Vojtek.
Gerhard Bast s rodinou
pozrite si trailer filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti
Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti mal predpremiéru na Square Film Festivale a premiéru má 27. augusta vo filmovom klube Múzea SNP. Koproducentom filmu je Slovenská televízia a rozhlas, televízna Dvojka uvedie film 29. 8. o 20.10 a v repríze 31. 8. o 16.15.
Vypočujte si aj podcast s Jarom Vojtekom na plan.art:
Jaro Vojtek a jeho (filmová) cesta k slobode
