Na sever severozápadnou linkou
Bratislavské Kino Lumière uvádza Filmový kabinet špeciál venovaný režisérovi Alfredovi Hitchcockovi. Počas piatich týždňov od 13. 2. do 12. 3. každý utorok o 18:00 ponúkne v zreštaurovanej 4K verzii päť filmov: Ani tieň podozrenia (1943), Okno do dvora (1954), Vertigo (1958), Na sever severozápadnou linkou (1959) a Psycho (1960). Všetky budú sprevádzané lektorskými úvodmi filmovej teoretičky Kataríny Mišíkovej. A to nielen v Kine Lumière, ale aj na plan.art, kde si každý víkend v rubrike film.plan budete môcť prečítať o aktuálnom titule naplánovanom na nasledujúci týždeň. Dnes píše Katarína Mišíková pre plan.art o filme Na Sever severozápadnou linkou.
Muž na Lincolnovom nose
Tak znel pracovný názov filmu Na sever severozápadnou linkou, ktorý Hitchcock pôvodne ani neplánoval nakrútiť. Napriek tomu predstavuje akési zhrnutie postupov a motívov jeho americkej tvorby. A spolu s filmom Pán a pani Smithovci ide tiež o najpriamočiarejšie komediálne ladený film režiséra s reputáciou „majstra napätia“. Toto divertimento v podobe špionážno-romantickej komédie vzniklo ako náhrada za nerealizovaný projekt Stroskotanie Mary Deare, s ktorým si Hitchcock spolu so scenáristom Ernestom Lehmanom nevedeli dať rady. A tak začal Hitchcock uvažovať o scénach, ktoré by rád nakrútil: naháňačku po tvárach prezidentov na Mount Rushmore, vraždu v budove Spojených národov, útok lietadla na muža uprostred planiny. Postupne s Lehmanom pridávali nápady na ďalšie spektakulárne scény ako korálky na šnúru, pripájali k nim dialógy plné bonmotov a pikantných narážok, až skončili pri scenári filmu, o ktorom Hitchcock neskôr hovoril ako o dve hodiny trvajúcom vtipe.
Na Sever severozápadnou linkou
Zápletku postavili na niekoľkých motívoch, ktoré Hitchcock uplatnil už v predchádzajúcich filmoch. Motív omylom prenasledovaného muža využil napríklad vo filmoch 39 stupňov, Sabotér a Nepravý muž. Režisér údajne trpel strachom z polície, odkedy ho ako malého chlapca otec po akomsi detskom prehrešku poslal s lístkom za miestnym policajným strážnikom. Ten ho zatvoril do cely - ako neskôr vysvitlo, práve na základe žiadosti na danom lístočku. Motív špionáže si Hitch tiež už vyskúšal: napríklad v anglickej i americkej verzii filmu Muž, ktorý vedel priveľa, v Sabotáži alebo v Pochybnej žene. Dvojznačná hrdinka či súboj pohlaví v partnerských vzťahoch sa u Hitchcocka tiež opakovane vyskytli: napríklad v Podozrení, Okne do dvora, Vertigu, ako aj v spomínanej komédii Pán a pani Smithovci. Ale Na sever severozápadnou linkou nie je odvarom iných Hitchcockových filmov. Je skôr ich tvorivým spojením s využitím nezvyčajnej filmárskej invencie a výborného inštinktu pre vkus publika.
Na Sever severozápadnou linkou
Aby režisér uspokojil očakávania štúdia MGM, ktorému sa zmluvne zaviazal, od začiatku chcel Na sever severozápadnou linkou nakrútiť ako divácky trhák. A tak sa rozhodol špionážny príbeh o šéfovi reklamnej agentúry Rogerovi Thornhillovi, ktorého omylom prenasledujú špióni ako vládneho agenta Georgea Kaplana a polícia ho zase hľadá ako vraha, vyrozprávať nielen ako sériu dobrodružných scén, ale aj ako prehliadku turisticky atraktívnych lokácií a súdobého luxusu 50-tych rokov. Do jedného filmu tak vložil emblémy modernej Ameriky: Madison avenue, hotel Plaza a budovu Spojených národov v New Yorku, hotel Ambassador East v Chicagu, pamätník štyroch prezidentov na Mount Rushmore, modernistický dom inšpirovaný dizajnami Franka Lloyda Wrighta, ale aj luxusné autá, v ktorých postavy jazdia: Cadillac, Mercedes, Lincoln, moderný vlak Twentieth Century Limited, či exkluzívnu garderóbu hrdinky z obchodného domu Bergdorf Goodman. Je zaujímavou kuriozitou, že filmu sa nezámerne podarilo obnoviť záujem návštevníkov o Mount Rushmore, hoci napokon Hitchcock nezískal povolenie nakrúcať na ňom, lebo vraždy špiónov pôsobia na symbole americkej demokracie predsa len akosi nepatrične. Pri viacerých lokáciách tak musel režisér zapojiť všetku filmársku vynaliezavosť, aby prostredníctvom trikov a ateliérových makiet dokázal svoju predstavu dostať na plátno: zábery na budovu OSN, v ktorej nie je povolené nakrúcať, získal sčasti skrytou kamerou, sčasti maketami a ateliérovou stavbou prostredníctvom tajne urobených fotografií; v ateliéri dal postaviť obrovskú maketu pamätníka na Mount Rushmore, kde sa odohráva záverečná naháňačka, dom pripomínajúci Wrightov architektonický rukopis bol v celkových záberoch stvárnený vďaka makete, inokedy zase ako ateliérová stavba. Skrátka, zápletku Na sever severozápadnou linkou síce Hitchcock odľahčil humorom a šikovným product placementom, ale vizualizoval ju so všetkou vážnosťou. Predznamenal tak úspešnú sériu filmov o Jamesovi Bondovi, ktorý podobne ako Roger Thornhill alias George Kaplan ide z jedného dobrodružstva do druhého obklopený všetkým moderným luxusom.
Na Sever severozápadnou linkou
Lenže na rozdiel od bondoviek Na sever severozápadnou linkou nestvárňuje špionážne hry studenej vojny vážne, ale celkom nepokryte ich paroduje. Sú zámienkou na kľukatenie zápletky, ktorá sa presúva naprieč niekoľkými štátmi USA v šialenom tempe. Centrálnym motívom filmu je pohyb samotný ako esencia moderného života: protagonistu vidíme ustavične v pohybe: rýchlo kráča, uteká, štverá sa po budovách či skalách, alebo sa presúva v taxíkoch, limuzínach, dodávke, sanitke, vlaku či lietadle. Koniec-koncov, k pohybu hrdinu i zápletky odkazujú aj úvodné titulky Saula Bassa, v ktorých sa stretávajú horizontálne línie s vertikálnymi a preľnú sa do fasády modernej administratívnej budovy. Samotná pointa špionážnej zápletky je celkom nedôležitá. Tento dramaturgický trik Hitchcock nazýval McGuffin a s obľubou ho používal pri filmovej akcii rozohranej s cieľom získať čosi ako listiny, dokumenty, mapy alebo tajomstvo. V skutočnosti slúži len na vytvorenie a udržanie napätia. Hitchcockovými slovami: „McGuffin je dôležitý len vtedy, keď si myslíte, že je dôležitý, a to, aby ste si mysleli, že je dôležitý, je úlohou mňa ako režiséra.“ McGuffin je prázdny ako písmeno O v Thornihillovom monograme, stvorený z rovnakej ničoty ako samotný agent Kaplan. Netreba ho brať vážne.
Ako teda brať vážne film, ktorý je vybudovaný ako katalóg turistickej či reklamnej agentúry? Kľúčom by mohla byť scéna, v ktorej protagonistu prenasleduje uprostred prázdneho poľa lietadlo. Scéna trvá sedem minút a hoci sa v nej udeje len málo, dokáže udržať v divákovi napätie. Hitchcock tu išiel proti klišé žánru, v ktorom sa úkladné vraždy dejú v úzkych temných uličkách, v rýchlej montáži a za sprievodu dramatickej hudby. Scénu nakrútil v dlhých záberoch otvoreného priestoru zaliateho slnkom a celkom bez hudby. Jeho skladateľ Bernard Herrmann neskôr túto voľbu vysvetlil: „Ticho je pre skladateľa tiež jedným z tónov, podobne ako je biela jednou z farieb pre maliara.“ Ticho a zdanlivo pokojný horizont krajiny sú tu dramatickou kulisou boja o prežite. Vďaka nim sa Thornihill mení z elegána v neelegantne existenciálnej situácii na obraz vratkosti existencie, neistoty a straty kontroly v studenom svete.
O Filmovom kabinete špeciál: Alfred Hitchcock čítajte tiež:
https://www.plan.art/plan/film-plan/plan/film-plan/hitchcock3
https://www.plan.art/plan/film-plan/hitchcock2
https://www.plan.art/plan/film-plan/filmovy-kabinet-special-alfred
https://www.plan.art/plan/film-plan/kino-lumiere-sa-vracia-na-mapu
