Uvedenie filmu EMA A SMRTIHLAV (slovenský národný kandidát na Oscara) je aj príležitosť zaspomínať si na autora predlohy i pôvodného scenára PETRA KRIŠTÚFKA.
Po románe Dom hluchého a konceptuálnej knihe Atlas zabúdania sa Peter Krištúfek po tretí raz vrátil do búrlivej a rozporuplnej slovenskej histórie v útlej novele Ema a Smrtihlav. Tentoraz sú to 40. roky v ére Slovenského štátu, kedy krutá doba nepriala rozličným menšinám – a malý Šimon sa v okamihu stane takpovediac menšinou na druhú. Musí sa skrývať v chlieve u priateľky svojej matky, bez možnosti voľného pohybu, pričom na vzduch sa smie vybrať iba za bezmesačnej noci, aj to len na malý zadný dvor. Nemá so sebou nič, okrem niekoľkých obrázkových časopisov, a tak sa neodvratne musístať, že sa čoraz väčšmi ponára do snívania, ktoré mu postupne splýva s realitou. Krásna a dokonalá Ema v žltých plavkách na večne slnečnej morskej pláži je hneď za stenou. Rovnako aj generál Smrtihlav. Príbeh o krutej dobe alebo rozprávka pre dospelých? Na to si už musí nájsť odpoveď sám čitateľ. A teraz už aj divák.
Peter KRIŠTÚFEK a....
Iveta Grófová, režisérka filmu Ema a smrtihlav
Keď som si prečítala novelu a pôvodný scenár Petra Krištúfka
....uvedomila som si, ako vo mne tento skutočnými udalosťami inšpirovaný príbeh rezonuje. Scenár aj novela ma pritiahi svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry Slovenského štátu mi ponúkla priestor na autorské a výtvarne silné spracovanie háklivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. Dej filmu sa odohráva v prirodzene multikulturálnej Bratislave a blízkych Podunajských Biskupiciach, osídlených v tom čase maďarským etnikom. Viedli sme s producentkou debaty o tom, ako sa postaviť k Petrovej predstave o filme, do akej miery jej ostať verní a do akej miery môžem látku spracovať svojim autorským rukopisom. Túto otázku sme položili aj Katke Krištúfkovej, Petrovej manželke. Keď ma obidve ubezpečili, že môjmu autorskému prístupu dôverujú, rozhodla som sa film realizovať.
Hľadala som svoju optiku, cez ktorú príbeh porozprávam
...lebo v pôvodnej novele je hlavnou linkou fantázia, ktorá malému chlapcovi pomáha v úkryte prežiť. Ja som sa rozhodla rozprávať príbeh prostredníctvom hlavnej ženskej postavy. Marika je vdovou maďarskej národnosti, ktorá prichádza o prácu v arizovanom krajčírskom salóne v Bratislave a stojí pred dilemou, či dokáže - sama „nepriateľka slovenského národa“ - ochrániť židovského chlapca Šimona a za akú cenu.
Príbeh stojí na reálnych udalostiach
....kedy do Biskupíc pri Dunaji prichádzajú gardisti s jasnou misiou: „Zasiaťkrv slovenskú do tohto nenašského kúta slovenských hraníc!“ Ukrývaný chlapec Šimon je rovnako inšpirovaný príbehom reálneho židovského chlapca, ktorý sa pred transportom zachránil tak, že sa ukrýval v chlieve medzi prasatami a prežil. Podrobne som preskúmala dostupné pramene a snažila som sa dôkladne budovať autentický historický obraz. Postavy vo filme Ema a smrtihlav majú svoje predlohy v konkrétnych ľuďoch danej doby a rozprávajú ich autentickými jazykmi a nárečiami.
Je pre mňa dôležité sprítomniť vo filme toto obdobie pretože
.... téma rozdúchaných národnostných konfliktov medzi Slovákmi, Maďarmi a Čechmi počas fašistického Slovenského štátu je veľkou stigmou zneužívanou našimi politickými elitami dodnes. Napriek tragickej historickej skúsenosti sme dnes v Európe opätovne konfrontovaní s vlnami nenávisti, spúšťanými populistickými politikmi a priživovanými sociálnymi médiami, ktoré obnažujú až na dreň tie najhoršie ľudské vlastnosti. Z tohto pohľadu nám Marikina dilema môže byť blízka a aj preto je ona postavou, na ktorej stojí moje filmové rozprávanie.
Martin Štrba, kameraman (aj) filmu Ema a smrtihlav