Režisér Alejandro Jodorowsky získal status ikonického tvorcu kontrakultúry v 70. rokoch minulého storočia filmami Krtko a Svätá hora. Spolu s jeho nemenej slávnym debutom Fando a Lis a snímkou Svätá krv ste si si ich mohli pozrieť v rámci psychomagickej prehliadky, ktorú ponúkol Film Europe. Aktuálne sú filmy dostupné na platforme edisonline.
"Vo Film Europe sa dlhodobo venujeme akvizícii diel podstatných režisérov a režisérok svetovej kinematografie. Ale pravdupovediac až teraz si to začali diváci a médiá všímať," hovorí pre plan.art kreatívny riaditeľ Film Europe Dominik Hronec. "Bola to ale naša chyba, pretože v minulosti sme sa ako keby báli pustiť do kín film starší ako dva roky a rovno sme ho radšej šupli do našich televíznych kanálov Film Europe a Film Europe+. Dnešnú dobu vnímame ako globálnu renesanciu pre znovuobjavené klenoty kinematografie, ktoré som si počas môjho štúdia v Londýne pravidelne užíval v miestnych kinách – komerčných aj jednosálových. Čo ma ale vždy v Londýne prilákalo ísť do kina bol moderný marketing k starému filmu - trailer, plagát, tričko, sprievodný text, úvod, diskusia, kritický kontext... Kontrast medzi starým a novým v súčasnom svete ma bavil a chcel som si to vyskúšať aj na vlastnej koži ako distribútor na Slovensku a v Česku. S Ivanom sme sa približne pred rokom rozhodli investovať do „starín” ako napríklad Nenávisť (1995), Mesto bohov (2002), Faunov labyrint (2006), skoro kompletnú kolekciu filmov Ingmara Bergamana a neskôr sme šli ešte hlbšie do histórie s tuctom nemých filmov ako Fantom opery (1925) alebo Muž s kinoaparátom (1925). Filmy Alejandra Jodorowského som študoval na škole, vnímam ich ako súčasť korpusu filmov zo sedemdesiatych rokov, ktoré formovali kinematografiu ako ju dnes poznáme. Má to ale aj ekonomický rozmer. Ak vieme dobre pripraviť film, tak vieme naplniť sály. Darí sa nám to skoro na 100% v našom pražskom kine a kaviarni Edison Filmhub, musím zaklopať, že zlaté časy aktuálne zažívame aj v bratislavskom Kine Film Europe."
Majster surrealizmu, mystiky, psychedélie a fantázie, znalec tarotu, ktorý definoval nový smer psychoterapie, tzv. psychomágiu (či psychošamanizmus odvodený z alchýmie , tarotu , zenového budhizmu a šamanizmu). Alejandro Jodorowsky. Čílsko-francúzsky režisér s ukrajinskými koreňmi vyšiel z divadelného prostredia - pantomímy a bábkového divadla. V roku 1962 bol v Paríži, spolu s Fernandom Arrabalom a Rolandom Toporom spoluzakladateľom Hnutia paniky, idúceho v stopách divadelného vizionára Antonina Artauda, jeho divadla krutosti a ono “posvätné násilie” sa potom prenieslo aj do jeho rannej filmovej tvorby.
“Divadlo je z mäsa a kostí. Film je svetlo.” (A. Jodorowsky)
Jodorowsky debutoval v roku 1968 filmom Fando a Lis, ktorý bol krátko po svojej premiére na festivale v Acapulcu v Mexiku zakázaný. Ďalší Jodorowského film El Topo (1970), uvádzaný ako Krtko, zaujal Johna Lennona natoľko, že presvedčil manažéra The Beatles Allena Kleina, aby podporil distribúciu filmu v USA. Klein dal napokon Jodorowskemu 1 milión dolárov na nakrútenie ďalšieho filmu. Svätá hora (1973) je inšpirovaná symbolickým, iniciačným románom francúzskeho básnika, spisovateľa a prekladateľa zo sanskrtu Reného Daumala Le Mont Analogue. Román vyšiel až po smrti Daumala, ktorý zomrel predčasne vo veku 36 rokov na následky tuberkulózy i dlhodobého experimentovania s drogami podľa vzoru Rimbauda. Román sa končí nedopísanou vetou uprostred piatej kapitoly, k ďalším kapitolám sa zachovali už iba autorove poznámky. Daumal v románe mapuje metafyzickú cestu na bájnu horu, a vytvoril paralelu medzi horolozectvom a hľadaním zmyslu života. „Hora je spojením medzi Zemou a Nebom. Jej najvyšší vrchol sa dotýka sféry večnosti a jej základ v mnohých úpätiach zasahuje do sveta smrteľníkov,” píše Daumal. V Jodorowského filme vedie mocný alchymista muža, ktorý pripomína Krista a s ním skupinu ľudí na Svätú horu za osvietením. Zámerom okultnej skupiny je podrobiť jednotlivých členov zvláštnym mystickým obradom a oprostiť ich od svetských vecí predtým, ako sa vydajú na púť na Svätú horu aby zvrhli nesmrteľných bohov, ktorí tajne vládnu vesmíru.
Po rozpore s Kleinom bolo na Svätú horu aj Krtka uvalené embargo a až v roku 2007 boli opäť dostupné verejnosti.
Jodorowskeho meno sa potom skloňovalo najmä s plánovanou filmovou adaptáciou kultového sci-fi románu F. Herberta Duna, no napokon z toho zišlo a film nakrútil veľký Jodorowského obdivovateľ David Lynch. O tomto neuskutočnenom projekte vznikol aj zaujímavý dokument, ktorý mal byť súčasťou prehliadky v Kine Film Europe. "Mali sme zálusk aj na dokument o najznámejšom a podľa mnohých „najlepšom“ nenatočenom filme, o ktorom rozpráva film Jodorowsky's Dune. Ale ten vlastní Hollywoodske štúdio, a preto by sme film mohli zakúpiť iba na pár projekcií za nemalé prostriedky. Naopak Jodorwského posledné dva filmy sú voľnou autobiografiou režiséra a hoci sú úctyhodné, tak sme akosi necítili potrebu ich zaradiť. Podľa našich informácií 94-ročný Jodorowsky natáča nový film, tak možno práve tento nový film bude pre nás o rok aktuálny," vysvetľuje Dominik Hronec.
Alejandro Jodorowsky sa popri filme venoval napr. aj komiksu a literárnej tvorbe. Jeho autobiografický román, takmer mýtická rozprávka, Kde vták spieva najlepšie sa mu stal predlohou k filmom Tanec reality (2013) a Nekonečná poézia (2016).
Prehliadku filmov Alejandra Jodorowského otvárala snímka Svätá hora, spolu s masterclassom režiséra Roberta Kirchhoffa, ktorý pre PLAN.ART o svojom objavení Jodorowskeho tvorby a filme Svätá hora napísal:
Myslím, že tesne pred zlomom v roku 1989 som postupne objavoval "panické hnutie" hlavne cez pozoruhodnú postavu Fernanda Arrabala (niekoľko krát navštívil Československo). Cez jeho texty a kresby Rolanda Topora som sa postupne prepracoval k tretiemu článku: Alejandrovi Jodorowskému. Proces dotykov so surrealizmom ma oslobodzoval. Revolučné, anarchistické básnické šľahy Bretona, či Péreta boli pre mňa podstatnou súčasťou toho, čomu možno vravieť - vzopnutie poéziou: "Pravda vždy len získa, keď sa vyjadrí urážlivo"... Ich imaginativita a humor, ma načisto oslnili, pretože ukazovali zrkadlo klietkam vážneho sveta, hriechu, autoritám, dejinám. Všetko fatálne, tajomné, okultné, bolo vhodené do osudia grotesky. Po vplyvoch Buñuela som si od istej chvíle nedokázal predstaviť film bez situačnej poézie (jeho kniha pamätí bravúrne spísaných Jeanom -Claudom Carrière Do posledného dychu, bola pre mňa zásadnou). V tejto tradícii akoby pokračoval Arrabal s Jodorowskym. Nech žije smrť a Svätá hora boli objavmi, ku ktorým som sa musel dopracovať postupne. Explozivita, provokatívnosť obrazov (nedá sa povedať, že som lipol na konvenciách) rúcali všetky tabu, aby sa pre mňa stali jedným z mnohých podstatných impulzov, ako slovami Artauda preniknúť do stredu krútiaceho sa kolesa a objaviť priestor. To znamená, že všeobecne menili môj pohľad na umenie alebo umelecký výraz. V zažitom vnímaní umenia obrazy nepotrebujú myslieť. Stačí im, že sú krásne. Slovo však volá po význame, aj keď ide o automatický text. Alejandro Jodorowsky bol jedným z tých, ktorí túto hrádzu rúcali. Jeho cesta nie je cestou kvôli ceste samotnej, je cestou, ktorá má cieľ na vrchole hory. Otvorené vedomie v špirálach a kruhoch emanácií, psychomagických aktov, lucidných snov, šamanských maškarád, či astrálnych tiel nachádza v prastarých magických rituáloch, ktoré premieňa na divadelný performance. V tomto zmysle je dokumentárny. Svätá hora je preto jedným z filmom, ktoré nemusíme vnímať tak, ako nám káže tradícia, pretože hovorí o nevyhnutnosti oslobodiť sa z racionálnej kobky, ktorá pláva uprostred šialenstva.
pre plan.art Robert Kirchhoff
A čím je zaujímavý Jodorowsky pre kreatívneho riaditeľa Film Europe Dominika Hronca? "Jodorowského som videl prvýkrát na filmovom festivale v Cannes v roku 2013, kde uviedol svoj vtedy nový film The Dance of Reality. Vtedy som bol práve čerstvý študent filmu a poznal som Svätú horu len ako film, ktorý musí každý vidieť, ale v tej dobe som ho ešte nevidel. V Cannes si pamätám, že som našiel v programe Jodorowského meno a povedal som si, že kvôli Svätej hore, ktorú som nevidel, musím vidieť tento film a hlavne naživo filmársku legendu. Pamätám si, že sála bola úplne natrieskaná a panovalo tam obrovské vzrušenie. Keď Jodorowsky vstúpil do sály, tak nastúpilo asi 10 minútové standing ovation. Povedal pár viet s veľkým úsmevom a odišiel. Film som nedopozeral. Bola to na mňa silná klada. Ako prvý kontakt s Jodorwského poetikou pre nepripraveného diváka to asi nie je úplne ľahký štart. Plus v tej dobe zúrili vo Francúzsku teroristické útoky. Plné sály nerobili dobre môjmu duševnému pokoju a expresívnosť filmu mojim paranojám neprosievala. Prinútilo ma to ale hneď po návrate z Cannes si pozrieť Svätú horu a ďalšie filmy a od tej doby je pre mňa Jodorowsky samostatná kategória vo svete filmu, ktorá sa nedá replikovať iba sa z nej dá učiť , čerpať a napodobňovať ju. Vždy som ale Jodorowského obdivoval za to, že sa jeho filmy na konci dňa nebrali vážne a ostali v rovine seriózneho humoru."
AKTUÁLNE: online na edisonline
*****
A na záver ešte hudobný tip. Na vypočutie je k dispozícii na streamovacích platformách aj soundtrack filmu Svätá hora, ale PLAN.ART má pre vás ešte tip na iný hudobný zážitok spojený s predlohou tohto filmu. Daumalov román Le Mont Analogue sa stal aj inšpiráciou pre album Patti Smith a Soundwalk collectiv Peradam, ktorý uzatvára triptych Perfect Vision, zložený ešte z albumov The Peyote Dance inšpirovaný Artaudovou cestou do Mexika a Mummer Love inšpirovaný Rimbaudovým pobytom v Etiópii. Hudobníci na albume Peradam použili zvuky „himalájskych vetrov, posvätných mantier a vody vlniacej sa v posvätnej rieke Ganga“, aby znovu vytvorili krajinu Peradamu, ako ju opísal Daumal.
