Uspávanku Leïly Slimani nakrútia ako minisériu

Spisovateľka Leïla Slimani získala medzinárodnú pozornosť románom Chanson douce (Gallimard, 2016), preložený bol do takmer 40 jazykov a získala za neho prestížnu Goncourtovu cenu. Príbeh je inšpirovaný skutočným prípadom opatrovateľky, ktorá zabila dve deti, o ktoré sa mala starať. Román sa krátko po vydaní dočkal rovnomennej filmovej adaptácie (r. Lucie Borleteau, 2019) a teraz v produkcii HBO vzniká miniséria The Perfect Nanny v hlavnej úlohe s Nicole Kidman (zo seriálov v ktorých účinkovala  spomeňme Veľké malá klamstvá, Mala si to vedieť alebo Tiene nad jazerom v réžii Jane Campion).

 

Romány Leïly Slimani vrátane Uspávanky vyšli aj v slovenskom preklade. „Vydavateľstvo Inaque vydáva prózu Leily Slimani programovo, keďže ide o jednu z najvýraznejších súčasných francúzskych autoriek, ktorej romány patria k tzv. súčasnej klasike,” hovorí pre plan.art Aňa Ostrihoňová,  ktorú osobne Leïla Slimani oslovuje „neustálym pohybovaním sa na hranici svetla a tieňa, odhaľujúc tak nestálosť a abstraktnosť spoločenskej hierarchie, vžitých predstáv a morálnych súdov, ktoré vynášame nielen nad inými, ale najmä nad sebou. Literárne originálne dokáže skúmať tie najtemnejšie zákutia ľudskej povahy, nebojí sa tabu, no pristupuje k nemu s nuansou. Príbeh z čiernej kroniky sa v jej podaní zmení na psychologickú štúdiu ženy, ktorú spoločnosť odsúva na okraj až natoľko, že sama rezignuje na zmysluplné medziľudské vzťahy.”  

Jej autorský i občiansky a ženský hlas je silný aj v tom, že „vo svojich verejných vystúpeniach je veľmi priama v pomenúvaní problémov súčasnej spoločnosti, pričom vychádza aj zo svojej osobnej skúsenosti a útočí na klišé, ktoré sa s ňou ako Maročankou a ženou môžu spájať nielen v literárnom svete.”

 

––

* Leïla Slimani sa narodila 3. októbra 1981 v Rabate matke s francúzsko‑alžírskymi koreňmi a marockému otcovi. Vyrástla vo frankofónnom prostredí a absolvovala francúzske lýceum v Rabate. Jej otec Othman Slimani bol bankár a matka lekárka. Do pozornosti sa dostala vďaka svojmu druhému románu Uspávanka. V zovretom rozprávaní sa dotkla pálčivej témy, ktorou je novodobé služobníctvo. V debutovom románe Adele sa zamerala na rovnako kontroverznú tému ženskej sexuálnej závislosti. Po štyroch rokoch od vydania románu Uspávanka sa rozhodla vrátiť sa do Maroka po druhej svetovej vojne v mierne autobiografickej sérii románov s názvom Krajina iných. „Vždy som mala pocit, že vo Francúzsku alebo v Maroku žijem v krajine iných,“ hovorí autorka pre francúzske vydavateľstvo Gallimard, „v tomto románe sa snažím opísať genealógiu pocitu cudzoty, menšinovosti. Až keď som sa vrátila k príbehu svojich starých rodičov, pochopila som, čo presne som prežívala. Môj marocký starý otec bojoval za krajinu iných a následne sa vrátil do krajiny, v ktorej vládli iní. Moja francúzska stará matka sa v krajine iných ocitla. A Maročanky podliehajúce množstvu zákazov žijú v krajine iných, v krajine mužov.“

Motívom románu je miešanie, štepenie rastlín a kultúr. „Jednotlivé postavy predstavujú rôzne tváre kolonizácie, prostredníctvom ktorých som chcela pripomenúť, že v Maroku sa stretávali všemožné kultúry. Boli tam Španieli, Gréci, Taliani, Maďari, Rusi, Rómovia… Niektorí utekali pred vojnou, iní túžili zbohatnúť, mnohí skromne žili zo dňa na deň.“

„Chcela by som vyrozprávať príbeh troch‑štyroch generácií marockej rodiny, zaberajúci približne šesťdesiat rokov, počas ktorých sa z Maroka stávala moderná krajina. V ďalších románoch by som chcela sledovať postavu Aiche, Selmy a ich detí.“

O sérii románov píše aj v autobiografickom texte Vôňa kvetov noci.

(A. Ostrihoňová, Inaque)

Pokračovanie románu Krajina iných s podtitulom Dívajte sa, ako tancujeme vyjde v slovenskom preklade v lete 2023.