Poľský choreograf a tanečník Dominik Więcek patrí k najvýraznejším talentom mladej európskej scény. Dvakrát sa dostal do prestížneho výberu platformy Aerowaves a dnes patrí k tvorcom, ktorých diela putujú naprieč kontinentom. V Bratislave uvedie 11. októbra v Štúdiu SND inscenáciu Glory Game. O svojej ceste od plávania s monoplutvou až po európske javiská sa rozprával s Miroslavou Kovářovou, umeleckou riaditeľkou festivalu Bratislava v pohybe.
ROZHOVOR
Tvoje dielo Glory Game sa ocitlo vo výbere Aerowaves TOP 20. Čo to to pre teba znamenalo?
Aerowaves ma umiestnili na tanečnú mapu – byť dvakrát medzi vybranými umelcami je pre mňa obrovské uznanie, doma aj v zahraničí. Dodalo mi to sebavedomie a otvorilo dvere na európske javiská.
V Glory Game sa spája šport a tanec. Ako sa zrodila táto téma?
Projekt som začal na základe osobnej skúsenosti. Bol som plavcom, trénoval som špecifický šport – plávanie s monoplutvou a k tancu som sa dostal až neskôr. Hoci som v športe neuspel, roky tréningu pripravili moje telo na tanec. Sedem rokov som skúmal paralely medzi športom a tancom – od voľného potápania cez krasokorčuľovanie až po synchronizované plávanie – a tieto skúsenosti som preniesol do choreografie.
V centre diela je telo pod tlakom – podobne ako v športe. Ako vnímaš napätie medzi ľudskými limitmi a ambíciou?
Šport neustále posúva hranice, hoci naše telá sa nemenia. Fascinuje ma kontrast medzi týmto extrémnym tlakom a umeleckým prístupom v tanci. Všetci interpreti Glory Game majú športové zázemie – gymnastika, bedminton, beh, ale a v istom momente sa rozhodli opustiť šport a pretvoriť svoje skúsenosti na umenie.
Glory Game je dielo výrazné aj vizuálne – od scénografie, kostýmov až po svetelný dizajn. Ako si pracoval s tímom?
Okrem choreografie sa venujem fotografii a stylingu, preto mám silný cit pre vizuálnu stránku. Mojich spolupracovníkov som oslovil z módneho prostredia – scénograf Mateusz sa venuje tvorbe videoklipov, kostýmová výtvarníčka je stylistka, s ktorou som robil niekoľko fotení. Spolu sme vytvorili estetiku, ktorá podporuje fyzickú intenzitu diela.
Ako sa v tvojej práci odráža tvoja queer identita?
Všetko, čo robím, je ovplyvnené tým, že som queer človek – aj keď to nemusí byť explicitné. V Glory Game sa táto téma objavuje len okrajovo, ale v predchádzajúcej práci Café Müller bola prítomná veľmi silno. Nechcem tvoriť manifesty, skôr cez osobnú skúsenosť prinášať pohľad, ktorý je prirodzene queer.
Celý rozhovor si môžete vypočuť tu
Bratislava v pohybe predstavenie Glory Game uvedie 11. októbra o 20.30 v Štúdiu SND.