Tanec si ma vybral a aj keď som chcel od neho odísť, vždy si ma pritiahol späť

 

Na Slovensko po prvý raz prichádza oceňovaný španielsky tanečník a choreograf DANIEL ABREU. Táto výrazná osobnosť európskeho súčasného tanca sa predstaví v rámci hlavného programu festivalu Bratislava v pohybe. Aj keď už dvadsať rokov vedie vlastný tanečný súbor, s ktorým precestoval Európu, Ameriku a Áziu, v Bratislave sa predstaví s expresívnym sólom El Hijo (Syn). Výtvarne zaujímavo riešené dielo hovorí o zvláštnych väzbách k predkom a o snahe vysporiadať sa s nimi. Daniel Abreu v ňom prostredníctvom energického a expresívneho tanca vyjadruje svoju vlastnú skúsenosť s kultúrou a prostredím, ktoré ho formovali. Vytvára obrazy plné metafor, rozpráva príbeh existencie v širšom kontexte cyklov bytia a prírody.

 

O štúdium tanca ste sa začali zaujímať vo veku 18 rokov, čo je v tanci pre profesionálne umenie trochu neskoro. Mali ste iné záujmy alebo ste potrebovali čas, kým si vás tanec získal?

Najprv som chcel študovať astrofyziku, ale fyzika mi na strednej škole nešla. Tanec sa ku mne dostal náhodou a pri ňom som aj skončil. Aj keď som sa snažil od neho odísť, pretože je to ťažké povolanie, ktoré si vyžaduje veľkú disciplínu, život ma vždy priviedol späť k tancu. Buď sa objavil projekt, ktorý ma zaujal, alebo som získal ocenenie, ktoré ma povzbudilo pokračovať ďalej. Nie som však jediný, kto sa do toho sveta dostal neskoro. Dnes sa objavuje čoraz viac tanečníkov, ktorí začínajú až po dvadsiatke a dokážu sa vypracovať na vynikajúcu úroveň. Myslím si, že to súvisí s novými spôsobmi pedagogiky tanca a odklonu od akademických foriem, akou je napríklad balet. Ten si vyžaduje veľmi špecifickú fyziológiu tela a oveľa zložitejšiu technickú náročnosť. 

 

Počas svojich umeleckých štúdií ste sa prihlásili aj na psychológiu. Chceli ste pracovať v tejto pomáhajúcej profesii?

Áno, aj sa mi to podarilo a popri tanci som chvíľu pracoval ako psychológ. Bavilo ma sprevádzať ľudí v procese ich osobnostného rastu, bolo to však dosť náročné popri tanci a nezostávalo mi veľa času a síl na vlastnú tvorbu. Psychológia mi poskytla nástroje a vedomosti, ktoré som uplatňoval aj v tanci. Možno sa k nej ešte v budúcnosti vrátim.

 

Ako vás ovplyvnilo spojenie tanečného umenia a psychológie?

Mal som šťastie na veľmi dobrých učiteľov v oblasti psychológie aj tanca, veľa som sa vďaka nim naučil. V tanci rád pracujem so symbolmi, ktoré vychádzajú zo štúdia ľudského správania. Naposledy som študoval systemickú terapiu, ktorá je zameraná viac na skupiny a rodiny, čo mi veľmi pomohlo uchopiť viaceré koncepty a preniesť ich na javisko. Takmer stále pracujem so skupinami tanečníkov, ktorí sa odhaľujú pred publikom, čo prináša so sebou istú citlivosť a zraniteľnosť. Takisto je dôležité, aké vzťahy majú navzájom a ako sa vzťahujú k téme daného diela. Kombinácia tanca a psychológie mi v tom veľmi pomáha.

 

Ako tanečník ste získali bohaté skúsenosti v mnohých domácich španielskych aj medzinárodných zoskupeniach. Pred dvadsiatimi rokmi ste si založili vlastný tanečný súbor. Čo bolo impulzom? 

Neplánoval som nič zakladať, ani pôsobiť ako choreograf, za to môže tanec, ktorý ma nasmeroval na túto cestu a priviedol k jednotlivým rolám. V podstate som chcel len spolupracovať s ľuďmi, ktorých som obdivoval, no začal som tvoriť malé diela, ktoré mali úspech. Postupne som bol viac aktívny ako choreograf a interpret vlastných diel, než ako performer pre iných. Môj súbor tak vznikol veľmi prirodzene, takmer som si to neuvedomil a netušil som, čo to všetko obnáša. Založiť si tanečný súbor je pomerne jednoduché, len udržať si ho si vyžaduje veľkú dávku odvahy. 

 

V portfóliu máte viac než šesťdesiat inscenácií. Viaceré boli úspešne prezentované v mnohých krajinách a získali veľa ocenení. Čo je hnacím motorom vašej tvorby?

Mám za sebou už dlhú cestu, v portfóliu takmer 70 titulov a vo väčšine z nich aj vystupujem. Od začiatku som veľa tvoril a to mi zostalo dodnes. Každý rok tak vytvorím tri až štyri nové choreografie. Som veľmi fyzický typ a nechávam telo, aby sa samo vyjadrilo, či už vo vzťahu so sebou samým, alebo so skupinou. Aj keď idem do štúdia s nejakým nápadom, počas tvorby sa rozplynie. Nápad je napokon zámienkou na to, aby som začal pracovať a každá inscenácia si prejde svojou vlastnou cestou vývoja.

 

 

Ako to bolo v prípade choreografie El Hijo (Syn), s ktorou sa predstavíte na festivale Bratislava v pohybe?

Tento titul som vytvoril po náročnom období, kedy som mal na starosti nielen svoj vlastný súbor, ale zároveň som režíroval jeden veľký externý projekt. Krátko nato prišla pandémia, ktorá bola pre mňa vykúpením. Konečne som mohol byť dlho sám, načerpať energiu a oslobodiť sa od tlaku na výkon. Musím však dodať, že proces tvorby tohto titulu nebol jednoduchý. Vybavujem si ho teraz s ťažkosťami, ale nie je spojený s bolesťou.

 

Z akého inšpiračného zdroja ste pri tvorbe vychádzali?

Témy, ktorým som sa v minulosti venoval, sa týkali najmä partnerských vzťahov, cez tanec som hľadal odpoveď na to, čo spôsobuje, že partneri zostávajú spolu, či je tam niečo viac okrem vzájomnej lásky. Zaoberal som sa aj spôsobmi uctievania predkov, inými slovami, mal som pocit, že sa celý čas vraciam späť do minulosti, na rodinné systémy. Pandémia mi však priniesla otázku – čo sa stane s nami v budúcnosti? Ako o nej môžem hovoriť? Prišli mi na um deti alebo potomstvo ako také, cez ktoré by som sa mohol pozrieť smerom do budúcnosti. Nevychádzal som pritom zo svojho vzťahu s rodičmi, ale skôr z môjho pohľadu na život. Bolo to síce ťažké preniesť na javisko, ale podarilo sa a som rád, že si získala pulikum i kritikov.

 

Okrem choreografie a interpretácie ste v tejto inscenácii i autorom svetelného dizajnu a spoluautorom kostýmu. Je bežnou praxou, že sa angažujete vo viacerých tvorivých disciplínach?

Keď choreograficky premýšľam o pohybe tela, napadne mi, ako má vyzerať na javisku a aký druh svetla by ho mohol podporiť. Osvetlenie mi tentoraz pomohla dotvoriť kolegyňa Irene Cantero. Takisto som sa zaoberal zvukom. Väčšinou pracujem vo vrstvách, inšpirujem sa hudobnými bankami a v tomto prípade som stavil na hudbu, v ktorej dominujú perkusie. Koncepciu kostýmov, ktorú som vymyslel, pretavil do praxe kostýmový výtvarník Leo Martínez. 

 

Hovorme o interpretačnej zložke,  inscenácia El Hijo (Syn) je sólom. Daniel choreograf a Daniel tanečník – v akom sú vzťahu? Konfrontačnom alebo zvyčajne spolu dobre vychádzajú?

Považujem sa za tanečníka, ktorý tvorí. Lepšie rozumiem dielam, keď ich môžem sám rozhýbať. V poslednom období sa viac venujem réžii, ale rád sa do inscenácií ponáram a prežívam ich. Vekom sa môj spôsob tanca mení, som pomalší, telo ma viac bolí, ale áno, považujem sa viac za tanečníka. Som veľmi rád, že v Bratislave môžem uviesť práve túto inscenáciu, lebo hoci sa často nehráva, mám ju veľmi rád a teším sa vždy, keď sa s ňou môžem podeliť s divákmi. Doteraz som mal na ňu dobré odozvy, preto som zvedavý, akú dostanem v Bratislave či už zo strany odbornej alebo laickej verejnosti. 

 

 

 

 

EL HIJO / 13. a 14. 10. Činohra SND

Choreografia, svetelný dizajn a interpretácia: Daniel Abreu
Asistent réžie: Janet Novás
Asistent dramaturgie: Marina Wainer
Hudba: koláž
Rekvizity: Las practicables
Kostýmy: Leo Martínez a Daniel Abreu
Videoprojekcia a technická koordinácia: David Benito
Svetelný dizajn (spolupráca): Irene Cantero

 

Daniel Abreu je tanečník a choreograf, pôvodom z ostrova Tenerife, kde sa začal zaujímať o štúdium pohybu tela a scénického prejavu. Počas svojich umeleckých štúdií získal aj titul v psychológii, čo sa prejavuje v zámernej poetickej symbolike jeho choreografií.Ako tanečník sa zdokonaľoval počas pôsobenia v rôznych skupinách a národných tanečných alebo divadelných súboroch a ako tvorca získal bohaté skúsenosti. Vytvoril viac než päťdesiat inscenácií. Tieto produkcie boli úspešne prezentované v mnohých krajinách a získali veľa ocenení. Vďaka tomu je súbor Daniela Abreu už roky jedným z najznámejších zoskupení medzinárodej tanečnej scény.  Daniel Abreu tiež často vedie workshopy a kurzy, v ktorých zdieľa svoju tvorivú víziu a techniky telesného prejavu. V rokoch 2018 až 2020 bol Daniel Abreu umeleckým riaditeľom LAVA Compañía de Danza, tanečného súboru Auditorio de Tenerife. 

Súbor Daniel Abreu Company vznikol v roku 2004 a je jednou z najuznávanejších skupín na španielskej tanečnej scéne. Choreografické dielo Daniela Abreua sa vyznačuje jednoduchým interpretačným jazykom, podčiarkuje silu a osobnosti tanečníkov, vytvára sugestívne krajiny odvodené od nádherných snových a aktuálnych obrazov a citlivý zvukový zážitok. Rôzne interpretácie scénických obrazov a poetické rozprávanie sú základom sólových aj skupinových formátov a charakterizujú každé dielo. Tím Daniela Abreua tvoria tanečníci, ktorí sa zameriavajú na fyzický jazyk a telesnú komunikáciu. 

(zdroj: bratislavavpohybe.sk)