29. apríl je od roku 1982 Medzinárodným dňom tanca. Oslavuje sa v tento dátum na pamiatku francúzskeho tanečníka, choreografa a reformátora moderného baletu Jeana - Georgesa Noverrea, ktorého nazývali aj Shakespearom tanca. Medzinárodný deň tanca zastrešuje Medzinárodný divadelný ústav (ITI), Medzinárodná tanečná rada (CID) a UNESCO.
Autorkou posolstva pre Medzinárodný deň tanca 2023 je čínska tanečníčka a choreografka YANG Liping.
"Under Siege" /VCG Photo
Tanec je spôsob ako komunikovať so svetom
Jazyk tela je najinštinktívnejším spôsobom ľudskej komunikácie. Keď sme ešte iba novorodenci, používame ruky a nohy na gestá a pohyby podobné tancu. Deje sa to ešte skôr, než vyslovíme prvé slovo a tanec sa potom vyvíja práve z tohto „primitívneho jazyka“.
Ľudí k tancu vedú mnohé dôvody. V mojom rodnom meste to je napríklad tak, ako hovorila už moja stará mama, že tanec je spôsob ako slnku poďakovať za to, že do našich životov prináša svetlo a teplo.
Keď je dobrá úroda, tancujeme na poliach a naše srdcia sú plné radosti a vďačnosti zemi. Keď nájdeme niekoho, koho milujeme, často tancujeme ako pávy so svojimi rozprestretými operenými chvostami, aby sme si získali priazeň toho druhého človeka. Dokonca aj keď sme chorí, využívame tajomné tanečné rituály na to, aby sme odplašili démonov choroby.
V mojom svete je tanec previazaný s naším životom a existenciou, a to už od útleho detstva. Vždy bol kľúčom, ktorý odomykal komunikáciu človeka s prírodou a všetkými živými bytosťami. V mojom rodnom meste sa hovorí: „Ak máš nohy, ale nevieš tancovať, zbytočne si premárnil svoj život.“ Tanec je úzko spätý s prírodou a životom. Pokiaľ ide o mňa, tanec je jedno a to isté, ako je celá príroda a život – to je pravá podstata tanca.
Niektorí ľudia prídu na tento svet preto, aby pokračovali v tom, čo začal ich rod, iní si chcú život len užívať, ďalší zase hľadajú nové zážitky. Ja osobne som pozorovateľka života. Som tu na to, aby som sledovala, ako kvet rozkvitne a potom zvädne, ako sa oblaky vznášajú na oblohe, ako sa kondenzuje rosa...
Všetka moja tvorivá inšpirácia pochádza z prírody a života – jas mesačného svitu, vystavené perie páva, prerod kukly na motýľa, vážka meditujúca nad vodnou hladinou, krútiaca sa húsenica, mravce zoradené do šíku...
Pred mnohými rokmi som sa na javisku postavila pred publikum, aby som zatancovala svoju prvú choreografiu – páví tanec nazvaný Duša páva. Pávy sú zvieratá, ktoré ešte stále žijú na tomto svete a sú symbolom posvätnosti. Vo východnom svete páv predstavuje krásu, pretože sa vzhľadom podobá bájnemu Fénixovi, pričom jeho personifikovaná forma je porovnateľná s drakom. Pri tomto tanci som prišla na to, aká je pávia duša.
Tanečná kultúra ľudstva je bohatá, plná spoločnej kultúry a jej atribútov. Podstatou tanca je pozorovanie prírody, života a všetkých živých bytostí okolo nás. Aj moja krajina sa vyznačuje bohatou tanečnou kultúrou, ktorú s vášňou odovzdávam ďalej ako svoje dedičstvo. Napĺňa moju myseľ i telo, umožňuje mi komunikovať so svetom. Podarilo sa mi zozbierať viacero tradičných primitívnych tancov, ktoré som inscenovala aj na javisku, napríklad Impresie z Jün-nanu, Tibetská záhada, Impresie z Pingtanu, ale aj mnohé ďalšie. Všetky tieto tance vychádzajú z charakteru našej krajiny a zanechali nám ich naši predkovia ako dedičstvo, ktoré si vyžaduje naše úsilie, aby sme ho dokázali nielen zachovať, ale aj predstaviť svetu.
Inscenovanie týchto diel vyvolalo u ľudí impozantnú reakciu – silno vnímali ich podmanivú krásu a kultúrny význam. Ako tanečníčka som sa aj v priebehu ďalších desaťročí usilovala skúmať ničím neohraničený svet tanca. Prizývali ma k tvorbe súčasných, experimentálnych diel pre svetové javiská, ako napríklad V obkľúčení – Zbohom, moja konkubína (celý príbeh) alebo Jarný rituál.
Moje umenie čerpá inšpiráciu z prírody môjho rodiska, z mojich životných skúseností, ale tiež z úžasnej civilizácie Východu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou svetovej civilizácie, pretože je zdrojom rozmanitosti, bohatstva a najmä inšpirácie.
„Učenie sa od prírody“ a „jednota človeka a vesmíru“ – to je filozofia, múdrosť a estetika Východu. Tieto doktríny sú aj duchovným jadrom môjho umenia. Ako ľudské bytosti by sme mali rešpektovať prírodu, učiť sa od nej. Mali by sme vždy hľadať harmóniu s prírodou, so zemou, horami či nebom.
Tanečníci a choreografi dnes musia pozornejšie načúvať radostiam, ale i smútku sveta, a svojim tancom rozvíjať dialóg s prírodou a životom, ktoré existujú už tisíce rokov.
Dnes chcem nielen pokračovať v zdieľaní našej tanečnej kultúry so svetom, ale rada by som vyzvala všetkých tanečníkov na svete, ktorí milujú tanec a ktorí chcú svoje emócie vyjadriť prostredníctvom tanca, aby spoločným tancom vyjadrili našu lásku a chválu nebesiam a zemi.
Život je večný a tanec sa nikdy nekončí.
YANG Liping
(zdroj: theatre.sk)
YANG Liping je členkou etnickej skupiny Bai z prefektúry Dali v provincii Jün-nan. Je tanečníčkou prvej celoštátnej triedy a podpredsedníčkou Čínskej tanečnej asociácie. Yang pôsobí ako režisérka, choreografka a hlavná tanečníčka v slávnych tanečných drámach Dynamický Jün-nan, Tibetská záhada, Ozveny Šangrí-Lá, Páv, Pávia zima. Režírovala tanečné predstavenia V obkľúčení, Dynamický Huang-šan, Dynamický Pingtan, Jarný rituál, Apeng a Žin-hua. Liping Yang neustále experimentuje s novými prístupmi a formami v tanečnom umení. Od roku 2020 sa pokúša adaptovať tanečný žáner na dnešnú éru Metaverza, vytvorila a režírovala aj tri zo série umeleckých filmov Tanec podľa čínskeho horoskopu – Jarný vôl, Revúci tiger a Králik Jade a Chang’e. Vďaka svojmu univerzálnemu talentu je aj herečkou, autorkou a režisérkou filmu Sunbird, ktorý získal Hlavnú cenu poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Montreale. (zdroj: theatre.sk)