„Nešťastná je krajina, ktorá potrebuje hrdinov...“
Replika z hry Bertolta Brechta Život Galileiho sa vracia od jej uvedenia v 50. rokoch minulého storočia opakovane nielen na javiská, ale aj do reality ďalších a ďalších generácií. Kontroverzne vnímaný autor si vybral rovnako kontroverzne vnímanú historickú postavu, aby súdobému publiku kládol otázky o zmysle pravdy a spochybnil akýkoľvek druh totalitarizmu, ktorý odoberá ľuďom postupne slobodu, aby si udržal kontrolu. A komunikuje to cez nedokonalé postavy, bez hrdinských charakterov, skrz defilé všetkých ľudských slabostí a nedostatkov... a bez jednoznačného záveru.
Brecht predstavil vo svojej hre morálne problémy a reflektoval vtedajšiu spoločenskú realitu. „Milénium viery sa skončilo, povedal som si, toto je tisícročie pochybností,“ hovorí Galileo v Brechtovej hre. „Ja som vždy veľmi rád, keď hľadáme odpoveď na sociálnu klímu, na problémy spoločnosti, keď hľadáme jej neuralgický bod práve v Brechtových hrách. To mi vyhovuje. Ale v akom stave bol svet, keď Brecht písal, čo všetko reflektoval, čo všetko sa stalo a čo všetko sa deje teraz... Po tých sto rokoch svet prechádza niečím podobným. To, čo ma na Živote Galileiho zaujíma, je jeho márny boj, jeho únava, jeho bolesť. Púta ma príbeh človeka, ktorý za každú cenu potrebuje presadzovať pravdu a ktorý naráža do niekoľkých stien. Do stien demagógie, doslova,” povedal režisér Martin Čičvák.
Galileo ako obeť zákona ľudskej krehkosti. Prípad Galileo.
VEĽMI STARÝ KARDINÁL Galileovi : „Takže ste to vy? Viete, zrak mi už príliš neslúži, ale predsa vidím, že sa nápadne podobáte na jedného muža, ktorého sme upálili – ako sa len volal? (...) Vy chcete degradovať zem, na ktorej žijete a ktorá vás od kolísky živí. Špiníte do vlastného hniezda! Tomu ja osobne zabránim. Ja totiž nie som len tak niekto, nie som proste nejaká bytosť na nejakej hviezde, ktorá práve nejaký čas niečo obieha. Kráčam pevným krokom po pevnej zemi; spočívam v strede Božieho všehomíru a oko môjho Stvoriteľa spočíva na mne a len na mne. Okolo mňa, upevnené na ôsmich krištáľových sférach, otáčajú sa hviezdy a mocné slnko stvorené len preto, aby dávali svetlo môjmu príbytku a mojej domovine. Aby svietili na mňa, pretože mňa môj Boh chce stále vidieť (....)”
O inscenácii Život Galileiho hovorí dramaturgička, riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová:
Bertolt Brecht, Hanns Eisler: Život Galileiho
Réžia: Martin Čičvák, Dramaturgia: Katarína Jungová, Miriam Kičiňová, Preklad: Martin KubranAutor hudby: Hanns EislerHudba: Ján Kučera, Scéna: Katarína HolkováKostýmy: Georges VafiasObsadenie: Ľuboš Kostelný ako Galileo, Juraj Loj, Robert Roth, Jakub Rybárik, Martin Šalacha, Gabriela Dzúriková, Roman Poláčik a ďalšíPremiéra: 11. 4. 2026, Činohra SND