FRAN DÍAZ, španielsky tanečník a choreograf, dlhodobo pôsobiaci v Nemecku, sa predstaví na festivale Bratislava v pohybe inscenáciou Born By the Sea (Narodený pri mori), ktorá je duetom tanečníkov, pôsobiacich spolu ako dva dobre naolejované stroje. Ich pohyb je čistý, ostrý a plastický zároveň, pôsobí osviežujúco a pripomína rituál párenia dvoch predátorov. Ich telá predstavujú živé archívy, pripomínajúce nám stopy minulosti, ktorá nás môže posilniť, ale i brzdiť.
Pochádzaš zo Španielska, ale svoju tanečnú kariéru si rozvinul v Nemecku. Tanečná scéna je vo všeobecnosti medzinárodná, ale príbeh každého umelca je jedinečný. Aký bol ten tvoj?
Študoval som klasický tanec a dostal som štipendium do Toronta, kde som strávil posledné tri roky svojho štúdia a v určitom momente som sa musel začať obzerať po angažmáne v Európe. Nemecko je krajina, kde je viac stabilných pracovných príležitostí v oblasti tanca. Získal som prácu v Hannoveri a zostal som v Nemecku. Som tam už dvanásť rokov. Desať rokov som tancoval v rôznych súboroch a teraz som na voľnej nohe.
Takže už netancuješ, ale tvoríš choreografie...
Tanečnú kariéru som jednoznačne ukončil. Tanec je niečo, čo som mal veľmi rád a kde som sa veľmi veľa naučil, ale tancovanie mi nedávalo kreatívny náboj, ktorý som hľadal. Choreografia sa javila byť organickým krokom v mojej kariére.
Tvoja choreografická tvorba je veľmi rozmanitá. Tvoríš pre veľké súbory, ale tvoríš aj nezávisle. Z pohľadu choreografa v čom vnímaš rozdiel, keď pracuješ pre nejaký súbor a keď tvoríš nezávisle?
Veľmi veľa vecí je odlišných. Keď pracuješ pre inštitúciu, je tam vo väčšine prípadov veľa zdrojov, ale aj veľa obmedzení. Nevnímam to negatívne, ale mám omnoho radšej nezávislú tvorbu. Pri nej mám svoj tím, mám ľudí, s ktorými sa cítim komfortne. Je to veľa práce, pretože v podstate musím všetko robiť sám. Zháňam financie a robím veci, ktoré by som v inštitúcii nemusel robiť, ale postupne som si našiel ľudí, ktorí mi pomáhajú. Pôsobiť na voľnej nohe je naozaj ako naučiť sa robiť úplne nový job. Je to aj veľmi motivujúce, musel som sa naučiť robiť veľa vecí naraz. Umelecky to človeka veľmi napĺňa, ale je za tým množstvo práce.
Born by the Sea je duet, ktorý bol prezentovaný na Aerowaves. Máš pocit, že byť súčasťou Aerowaves ti pomohlo? Bolo prínosom pre teba ako choreografa byť v TOP20?
Bolo to veľmi prínosné, priam neuveriteľne prínosné. Je to zvláštne, pretože predstavenie Born By the Sea vzniklo s minimálnymi zdrojmi. Vzniklo na objednávku veľmi malého divadla v Hannoveri, kde som vtedy žil. Rozpočet bol veľmi obmedzený, v skutočnosti stačil iba na zaplatenie tanečníkov. Nestačil na zaplatenie môjho honoráru, ale ja som si povedal, že musím do toho ísť, že musím spraviť túto choreografiu. Bolo neuveriteľné, že nás vybrali medzi TOP20. Vďaka Aerowaves sme doteraz odohrali pomerne veľa predstavení, vystupovali sme v Chorvátsku, v Mainzi, prídeme na Slovensko, pôjdeme do Španielska. A je neuveriteľné, že z takého malého projektu s veľmi obmedzenými zdrojmi vzniklo niečo také úžasné. Vďaka tejto choreografii som dostal ponuku vytvoriť choreografiu pre Hessisches Staatsbalett.
Skvelé. Dúfam, že tvoje slová budú inšpiráciou pre slovenských tanečníkov a tvorcov a prihlásia svoje diela do Aerowaves. Pri svojej nezávislej tvorbe pracuješ s nejakými tanečníkmi dlhodobo, alebo si vyberáš vždy nových ľudí v závislosti od témy, alebo štýlu choreografie?
Obvykle mám svoj tím ľudí, s ktorými sa mi dobre pracuje. Keď si to projekt vyžaduje, som samozrejme otvorený spolupráci s novými ľuďmi. Pre mňa je dôležité vytvoriť atmosféru, v ktorej sa človek cíti príjemne a mať pri práci svojich ľudí. Povedal by som, že to je veľmi hodnotné. Choreografia Born By the Sea vznikla s dvoma dobrými priateľmi, no život je komplikovaný a kvôli kolíziách v ich pracovných termínoch na iných projektoch som bol po premiére nútený ich alternovať. Súčasne bolo veľmi pekné vidieť, ako sa choreografia stáva niečím iným s inými ľuďmi, ale v Bratislave uvidíte originálne obsadenie.
Myslím, že za každým dobrým dielom je ten pocit, že ho musíš vytvoriť. Prečo si cítil, že musíš tento duet vytvoriť?
Pre mňa je to veľmi osobné dielo, stotožnil som sa s ním a cítim v ňom aj z odstupom osobný vklad. Má to súvis s miestom, z ktorého pochádzam – z Murcie, mesta na juhu Španielska, ktoré je mestom pracujúcej triedy. Pôvodne tam bolo silné poľnohospodárstvo, ale zároveň aj dosť umenia. Počúval som album, ktorý sa volá Born By the Sea od britského hudobníka Richieho Culvera, ktorý pochádza tiež z veľmi malého mesta na severe Anglicka a rovnako ako ja má robotnícky pôvod. Počúval som album dokola a veľmi vo mne rezonoval a pripomínal mi moju vlastnú skúsenosť. A bola to práve fascinácia tým, že som našiel tieto dve miesta, ktoré geograficky a kultúrne nemajú veľa spoločného a napriek tomu mi to, čo som počul, bolo také blízke. V predstavení je Richie veľmi prítomný, znie tam jeho hlas, jeho text. Náš tvorivý proces bol o snahe nájsť sieť okamihov, pocitov, ktoré sa budú hodiť k textovým pasážam, no súčasne vytvoria aj isté pnutie. Myslím, že je to pomerne emocionálne, do určitej miery melancholické dielo.
Pohybový jazyk, ktorý používaš, je veľmi precízny, pohyb je rýchly, ostrý i organicky plastický a tanečníci ho vedia výborne interpretovať. Je tento choreografický slovník niečím, čo si už predtým používal, alebo je špecifický pre toto predstavene?
Myslím, že ide o zmes vecí. Časť pochádza od ľudí, s ktorými pracujem a potom sú tam moje vplyvy. Tento štýl som si počas rokov vypracoval, ale je ťažké zaradiť to do nejakej kategórie. Je to súčasný tanec, alebo je to street dance, je to klubová scéna, je to niečo medzi tým? Cítim, že je v tom všetko, čo ma v živote ovplyvňovalo. Bolo to ako vyberanie a skladanie vecí tak, aby z nich vzniklo niečo koherentné.
Tanečníci majú na sebe niečo ako pracovný odev, unisex oblečenie podobné montérkam. Ako vznikali ostatné elementy predstavenia, teda hudba, kostým, svietenie?
Pri kostýmoch sme hľadali niečo, čo sa bude hodiť k atmosfére. Spoločne so svetelným dizajnérom sme mali predstavu o upršanej atmosfére, aká by mohla vládnuť v severnej Británii – dážď a mokro. Pri kostýmoch som sa zámerne vyhol rodom, lebo ide o dvoch jednotlivcov, ktorí sa snažia nájsť správnu cestu, zjednotiť svoje sny, ale ich budúcnosť je stratená a všetko to nejakým spôsobom nesú na chrbte. Možno nevedia nájsť správnu cestu, respektíve tá cesta nebola ich cestou. Hudba bola základným kameňom tvorby predstavenia. Už dvanásť rokov som aj DJ a mám doslova vášeň pre hudbu a nahrávky, pre ich archivovanie. Používam softvér pre DJov, robím remixy a vytváram nové naratívy. To ma naučilo veľa aj o choreografii, pretože aj ako DJ buduješ abstraktné naratívy a poznáš nástroje, ktoré ti umožňujú pracovať s pozornosťou ľudí a ich očakávaniami. Mojím základným kameňom pri tvorbe choreografie býva často naratív, ktorý už je obsiahnutý v hudbe a na ňom sa snažím stavať. V tomto zmysle Richieho hudba mi už sama hovorila tak veľa. Šlo mi o to nájsť veci, ktoré sú s ňou v kontraste a naozaj pracujú s napätím medzi zvukom a tým, čo robia tanečníci, resp. tým čo vidí divák.
*Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu alebo vypočuť ako podcast
BORN BY THE SEA / 12. 10. A4 – Priestor súčasnej kultúry
Choreografia: Fran Díaz v spolupráci s tanečníkmi
Účinkujú: Keren Leiman, Paxton Ricketts/Sandra Bourdais, Louis Steinmetz
Hudba: Richie Culver, The Prodigy
Svetelný dizajn: Kristina Schmidt
Asociovaný umelec: Manuel Cornelius
Video: Manuel Cornelius
Fran Díaz je španielsky choreograf pôsobiaci v Nemecku. Vo svojich, často multidisciplinárnych projektoch, skúma témy súvisiace s kolektivitou. Jeho choreografie sa vyznačujú klinickým a takmer sochárskym štýlom, ktorý charakterizuje extrémne rýchly pohyb a choreografický jazyk odkazujúci na súčasný tanec, hip-hop alebo klubovú kultúru. Díazova práca sa zaoberá prienikom tanca a queer identity a skúma výzvy, ktorým tento umelecký žáner čelí v niektorých inštitucionálnych štruktúrach.