14.03.2023 | TLAČOVÁ SPRÁVA

Richard Autner. Foto/Zdroj: DPOH

Inscenácia inšpirovaná životom Imricha Lichtenfelda, legendárneho zakladateľa obranného systému Krav maga, najmä o jeho posledných rokoch v Prešporku, keď sa život zmenil na skutočný boj o život a ulice na krvavý ring.

V roku 1936 premiérujú česko francúzsky veľkofilm Golem, v sále sedí pestrá spoločnosť vtedajšieho Prešporku, medzi nimi Imrich „Imi“ Lichtenfeld a jeho kamarát David „Dufi“ Unreich. Obaja sú veľmi úspešní a populárni zápasníci zo židovského športového klubu Makabea. Premietanie filmu po úvodných záberoch zo synagógy preruší piskot a protesty študentov z katolíckeho internátu na Svoradovej ulici. Film ich uráža, kričia protižidovské heslá. 

Píše sa rok 1938, HSĽS protiústavným spôsobom vyhlásila autonómiu Slovenska a v novovzniknutej republike prevzala moc. Atmosféra v multikultúrnom Prešporku hustne, príslušníci novovzniknutých Hlinkových gárd a ďalší hejslováci, hnaní nenávistnou kampaňou režimu a médií, pravidelne ponižujú alebo rovno prepadávajú bezbranných Židov na ulici, beztrestne ničia ich obchody a majetok. Imi a Dufi sa rozhodnú aktívne brániť svoju komunitu a v pouličnej bitke zmlátia niekoľko nacionalistických výtržníkov. 

Akcia neostane bez odozvy. Na policajné riaditeľstvo je po zmene režimu dosadený nový riaditeľ Sitár, ktorému je večne v pätách nemecký poradca Kramer. Imiho otec Samuel, bývalý cirkusový artista, akrobat a zápasník v jiu jitsu, má v policajných kruhoch rešpekt. Počas svojej kariéry v polícii vyriešil množstvo závažných prípadov, školil policajtov v boji zblízka, spoluzakladal športový klub Makabea a hoci je teraz v dôchodku, stále má k polícii blízko. V novej situácii je ale veľmi ťažké pomôcť synovi a ostatným „páchateľom“ výtržností na slovenskom obyvateľstve. Židia sú momentálne veľmi zraniteľnou skupinou a mnoho z nich už dostáva zo zahraničia informácie o  chystaných pogromoch a rozhoduje sa opustiť krajinu. Príslušníci židovského hnutia Betar pripravujú riečny parník Pentcho, na ktorom plánujú odviesť z krajiny stovky Prešporských Židov. 

Imiho a Dufiho život sa až doteraz celkom bezstarostne odvíjal medzi zápasením, prácou s mládežou (Imi je učiteľom), kurizovaním dievčatám a obľúbenými tanečnými zábavami. Ich fanúšikmi sú aj mnohí členovia Hlinkovej gardy. Imi s Dufim snívajú o tom, že vytvoria niečo ako židovskú domobranu. Krátko po „Golemiáde“ Imi stretáva Havu – aktivistku za ženské práva, ktorá charitatívne pomáha prostitútkam. Hava priťahuje Imiho viac ako iné ženy, aj keď musí bojovať sám so sebou – doteraz bol zvyknutý na bezvýhradný obdiv a submisívne postavenie žien. Jeho nová známosť sa nepáči ani rabínovi. Slučka okolo Imiho sa sťahuje. Samuel a jeho priatelia na polícii už nedokážu odolávať tlaku na vydanie výtržníkov z Golemiády. Aby zastrašili celú komunitu a zabránili prípadnému ďalšiemu odporu, radia aj nemeckí poradcovia exemplárne potrestať židovských bitkárov. Dufi Unreich sa po brutálnom výsluchu a vydieraní rozhodne, že sa zo zápasu v USA do Prešporku nevráti. Havu ako politickú odporkyňu režimu pošlú do koncentračného tábora v Ilave. Imi sa v zložitej situácii rozhodne poslúchnuť otca a rabína, ktorý mu daruje peniaze, a kúpi si lístok na parník Pentcho. Na ňom v máji 1940 opustí milovaný Prešporok, kde zanechá Havu, priateľov a rodičov, ktorých čaká smrť v koncentračnom tábore. Imi ešte netuší, že plavba riečnym parníkom potrvá dlhšie ako päť  mesiacov. Hoci sa riečny parník na mori potopí, pasažierom sa podarí zachrániť. Záchrana topiaceho sa chlapca počas plavby sa podpíše na Imiho zdraví – praskne mu bubienok a ochrnie polovica tváre. Plavba do novej zeme je pre Imiho snom o slobode aj nočnou morou, plnou výčitiek, frustrácie z neschopnosti zachrániť blížnych a smútku za milovanými ľuďmi aj Prešporkom.

Na prelome rokov 1938 a 1939 ovládol mesto Pressburg nepokoj. Dňa 6.10.1938 vyhlásila HSĽS protiústavným spôsobom autonómiu Slovenska a v novovzniknutej republike prevzala moc. Príjemne ospalé mesto na brehu Dunaja, plné kaviarní, tančiarní a športových klubov, v ktorom dovtedy vedľa seba nažívali ľudia mnohých kultúr a náboženstiev, sa v novej politickej situácii začalo meniť. Pod vládou autonomistov z vládnucej HSĽS bolo potláčané všetko, čo s novým režimom nesúhlasilo, alebo čoho sa režim obával. Po Viedenskej arbitráži bolo na príkaz Jozefa Tisa deportovaných vyše 7500 ľudí na územia, ktoré mali pripadnúť Maďarsku. Začali sa policajné prenasledovania opozičných politikov, zakázané boli občianske spolky, všetci Slováci vo veku od šesť do šesťdesiat rokov mali povinne nariadený vstup do Hlinkovej gardy. V slovenskej spoločnosti tradične prítomné protičeské a protižidovské nálady boli podporené silnou mediálnou kampaňou. Minister vnútra Alexander Mach v rozhlase a iných médiách oznamoval vznik koncentračných táborov pre politicky nepohodlných, ako ohlasoval časopis Slovák: „Keďže je ešte mnoho duší, ktoré nevedeli pochopiť volanie doby, tieto musia byť zneškodnené, aby pre chúťky jednotlivcov neutrpel celok.“ 

V tom čase mal Imrich „Imi“ Lichtenfeld necelých tridsať rokov a za sebou množstvo športových úspechov – bol šampiónom v zápasení aj boxe, gymnastike či plávaní. So svojim kamarátom Davidom „Dufi“ Unreichom z klubu Makabea pravidelne vyhrávali v boxerských i zápasníckych turnajoch po celom meste a užívali si popularitu. Obľúbení ženami radi trávili čas na tanečných zábavách. Ich fanúšikmi boli často aj členovia Hlinkovej gardy. Imi pochádzal z rodiny policajného inšpektora Samuela Robinsona Lichtenfelda, rešpektovaného prešporského detektíva. Samuel okrem znalosti jazykov vynikal aj bojovými zručnosťami a v boji zblízka trénoval nielen svojho syna a jeho kamarátov, ale aj policajtov. 

V zhoršujúcej sa spoločenskej situácii a stupňujúcom tlaku stáli prešporskí Židia pred zložitými voľbami. Jednou z možností bola aktívna rezistencia. O ňu sa pokúsil aj Imi a jeho priatelia. Snažili sa organizovať židovskú sebaobranu. Aby boli obyvatelia bez špeciálnej prípravy schopní brániť sa na uliciach množiacim sa prepadom ľudáckych alebo nacionalistických jednotiek, učil ich Imi Lichtenfeld systém jednoduchých obranných prvkov. Z neho neskôr v emigrácii rozvinul celosvetovo rešpektovaný obranný systém Krav maga. Dufi Unreich, Imi Lichtenfeld a mnohí ďalší sa napokon rozhodli odísť pred pogromami, o ktorých skutočnom rozsahu v tom čase iba matne tušili. Imi opustil Prešporok v roku 1940 na riečnom parníku Pentcho. 

Inscenácia Pressburger Fight Club sa odohráva v priebehu posledných dvoch rokov Imiho Lichtenfelda v jeho milovanom Prešporku, keď sa život menil na boj a ulice mesta na zápasnícky ring.

 

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava

Premiéra: 25. marec 2023

Autor: Agda Bavi Pain

Réžia: Gejza Dezorz

Dramaturgia: Ján Šimko, Valeria Schulczová

Hudba: Henrich Leško

Scéna a kostýmy: Lucia Šedivá

Choreografia: Andrej Petrovič

Účinkujú: Richard Autner, Miroslav Noga, Annamária Janeková, Ladislav Bédi, Peter Kadlečík, Milan Chalmovský, Kamil Mikulčík, Juraj Hrčka, Adam Jančina, Tomáš Magát, Krištof Tobiáš, Filip Koiš,   Alexander Vais, Tadeáš Bolo, Artur Viliam Šuchta / alt. Arthur Haverda

Späť na drama.plan