Hľadanie hrdinu

 

Medzinárodný súbor Farma v jeskyni, ktorý od roku 2018 tvorí ako stály rezident v pražskom Centre súčasného umenia DOX, už dávno nepracuje s materiálmi z minulosti. Tie vedel v silnom performatívnom výraze pretaviť do hutného diela, ktorým sa vysporiadali buď s emigráciou, holokaustom či stretom kultúr v Brazílii. V súčasnosti sa však súbor na čele s režisérom Viliamom Dočolomanským opiera o aktuálne témy, ktoré zbiera z novinových článkov, reportáží či sondáže sveta, v ktorom práve teraz žijeme. Tak sa diváci v posledných rokoch mohli na javisku stretnúť s fenoménom hikikomori, migračnou krízou či extrémizmom detí a mladých na internete. Vo svojom poslednom diele Český hrdina tvorcovia svoju pozornosť namierili na prostredie dezinformácií a ich vplyvu najmä na seniorov.

   

Tvorcovia sa nechali inšpirovať reportážami českej novinárky Ivany Svobodovej, ktorá sa vo svojich článkoch zamerala na prípad „prvého českého teroristu“. Dôchodca Jaromír Balda z malej dediny Malá Bělá blízko Mladej Boleslavy v roku 2017 dvakrát paralyzoval regionálnu trať tým, že na ňu priviezol kmene stromov, aby sa prechádzajúce vlaky vykoľajili. Do okolia umiestnil transparenty napísané lámanou češtinou, z ktorých vyplýva, že tieto incidenty urobili utečenci z islamských krajín. Na jednom z nich stálo: „Allah Akbar, cesky neverici pes, mi tady a s nami djihad“. Chcel ľudí takto upozorniť na údajné nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z migračnej krízy a rovnako tak chcel napomôcť zvoleniu Tomiho Okamuru do parlamentu a Miloša Zemana za prezidenta. Informácie čerpal predovšetkým z dezinformačných webov, ktoré mu jednostranne a manipulatívne vykreslili aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu. Rovnako tak aj  z vyhlásení  predstaviteľov Okamurovej SPD.  Balda prebral i slovník politikov a novinárov, ktorých oslovil, častoval slovami ako presstitútky či hyeny. Samotný Okamura sa však od svojho voliča dištancoval a Balda za svoje činy skončil vo väzení. Svobodová ako novinárka má vlastný špecifický prístup k písaniu reportáží. Udalosti, ľudí či atmosféru miest, o ktorých píše chce aj fyzicky poznať, stretnúť sa a porozprávať. V prípade Baldu išlo o dedinské prostredie, do ktorého sa ako novinárka pokúsia infiltrovať a popísať ho zvnútra. „On je vážně hodný a soucitný člověk, jen se nějak pokazil,“ hovorí jeho manželka Helena v reportáži Ivany Svobodovej. Práve na paradox odhodlaného činu klasifikovaného ako teroristický  a výzoru neškodného muža na dôchodku sa zamerala Farma v jeskyni vo svojom výskume a následnej tvorbe inscenácie.  Nejde tak o konkrétneho dôchodcu, ale spôsob, ako sa mnohí voliči naprieč generáciami pod tlakom dezinformácií a populistov dokážu vyhecovať do nekontrolovateľných činov.

 

Po mladých a deťoch seniori

Téme extrémizmu detí a mladých na internete sa Farma v jeskyni venovala už v predchádzajúcom projekte Commander. Na základe článku o extrémistickej skupine na internete, ktorej šéfoval 13-ročný chlapec z Estónska, vytvorili performanciu, v ktorej šokujúco odhaľuje prostredie, pre deti výbušné a nebezpečné. Vzťah (nielen) seniorov k informáciám a ich overovaniu sme mohli sledovať vo filmoch ako Český sen a Šmejdi. V Českom hrdinovi tvorcovia pracujú s pohľadom na človeka, ktorý žije na zdanlivo pokojnom vidieku a na prvý pohľad pôsobí neškodne. Tvorcovia pátrali po možnosti komunikácie medzi rôznymi názorovými skupinami, ktoré sa za počítačmi a mobilnými telefónmi nepoznajú. Tu vychádzajú z anonymity svojich nickov. 

 

 

Stretnutie bublín

Režisér Viliam Dočolomanský spolu so svojimi dramaturgičkami Sodjou Lotker a Markétou Hrehorovou vytvorili priestor, v ktorom sa obaja hrdinovia - novinárka a dôchodca, z rôznych generácií stretávajú a pokúšajú sa nadviazať kontakt. Nevytvárajú naratív, v ktorom chcú demonštrovať intelektuálnu  prevahu novinárky a názorovú zadubenosť dôchodcu. Vytvoria medzi nimi vzťah, ktorý postupne speje k nachádzaniu spoločnej platformy, na ktorej sa síce nemusia zhodnúť, ale uvedomiť si, že obe strany rozdelenej krajiny sú z jej stavu bezmocné. Performancia je, ako býva u Farmy v jeskyni zvykom, sledom silných asociatívnych obrazov, ktoré sú obratne a emocionálne načrtnuté a čakajú na aktívne divácke zdieľanie. V prípade Českého hrdinu však do dramaturgie  prišla aj snaha o vytvorenie charakterov, najmä v prípade novinárky a dôchodcu, ktorá sa okrem  emocionálnej stránky orientovala aj na celistvosť príbehu. Na rozdiel od predchádzajúcich performancií, v Českom hrdinovi má každá postava nielen charakteristickú črtu, ktorú v rôznych situáciách variuje, ale prichádza k  jej prehlbovaniu, podobne ako sme zvyknutí  napríklad z činohernej inscenácie. Samozrejme preexponovaná fyzická akcia, ktorá telá performerov ženie do maximalistických emočných vyjadrení, je stále prítomná. 

Koncept vizuálne naplňuje scéna dlhoročnej spolupracovníčky Farmy v jeskyni Lucie Škandíkovej, ktorá vytvorila ohraničený zelený priestor s dvomi stenami a dverami.  Evokoval ho trikový greenscreen, z ktorého postupne vychádzajú postavy a postavičky a atakujú novinárku ako pozorovateľku.  

Dôležitým vkladom je živá hudba. Hudobníci (Štěpán Janoušek, Miloš Klápště) reagujú na performatívne dianie na scéne. Údernou hudbou a rytmickými zvukmi nielen vytvárajú atmosféru, ale akciu glosujú či ironizujú. Dávajú performerom a performerkám zvukový rámec, ktorý ich definuje.

 

Nechcem ťa využiť

Na scénu doskacká o francúzskej barle dôchodca (Andrej Štepita), ktorý sa kamsi ponáhľa. Predvedie precízne vypracované stepové číslo, ktoré dokáže každým opakovaním vygradovať. Pracuje tak celé telo, každý pohľad. Podchvíľou vyberie z vrecka ústnu harmoniku a krátko na ňu zahrá. V mančestrových nohaviciach, s trakmi a ponožkami v sandáloch,  vyvoláva zmierlivé reakcie, ktoré vzbudzujú iróniu i zvláštny pocit ľútosti. Toto zdanie dokáže v sekunde zmeniť ostražitý pohľad, ktorým sleduje okolie a čoraz dynamickejším  rytmickejším pohybom tela a údermi palice o zem.

Novinárka (Hana Varadzinová) sa spočiatku  prechádza po okrajoch scény a díva sa na postavy, ktoré sa pred ňou objavujú. S kabelkou a ďalekohľadom, ktorým mieri na svoje objekty, sa snaží s nimi kontaktovať. Cesta od performatívneho výrazu k aktuálnym témam je dobre viditeľná  pri porovnaní niektorých čŕt Českého hrdinu so staršou inscenáciou Čekárna z roku 2006. Aj tu sa performeri a perfomerky zjavujú vo dverách, chvíľu pobudnú v priestore, aby znova zmizli. Aj tu sledujeme kontakty novinárky s defilé postáv a postavičiek, ktoré sa objavujú. V prípade Českého hrdinu má Varadzinová možnosť aktívne vstúpiť do života druhých, o ktorých má svoju predstavu vštepenú mestským intelektuálnym prostredím. Keď sa, obrazne, dostane cez ploty dedinských domov, je atakovaná hadicou na polievanie, ktorú dotyčný drží pred neznámou osobou ako zbraň, rovnako tak na ňu zvukovo útočí muž s rozmerným vysávačom na lístie, či dvojicou miestnych výrastkov, z ktorých jeden ide po jej kabelke. Na prvý pohľad je jasné, že novinárka nepatrí do ich prostredia, nachádza sa v inej bubline, s iným štýlom života. Stáva sa pre dedinu  potenciálnym postrachom a nebezpečím. Fyzicky presvedčivo obyvateľov dediny vytvára trojica performerov (Michaela Králiková, Matúš Szegho, David Králík), ktorí žijú životy plné svojich predstáv a predsudkov. Dedinské prostredie, často označované za otvorenejšie, sa v Českom hrdinovi javí ako uzatvorené, s obyvateľmi, ktorí si prísne strážia svoje súkromie. 

 

 

 

Náš hrdina

Informačná masáž, ktorá zasiahla generáciu dnešných seniorov, síce v základnom ovládaní počítača zdatných, no zraniteľných v spleti sociálnych sietí a webov, manipulujúcich s informáciami. Pre nich sú každodennými hrdinami aj politici, ktorí naoko idú proti systému a populisticky až spiklenecky vykresľujú  realitu za pomoci zdanlivo závratných, ale falošných faktov. V jednej z akcií dôchodca nasadí mužovi v obleku  starú bojovú prilbu a spolu s francúzskou barlou vytvoria výjav Jána Žižku na koni, alebo vzápätí hrdinstvo národa dokázané v hokejovom súboji. Potrebujeme hrdinov, ale mnohí z nich skončia vykreslení na náš obraz, aby nám boli blízky svetonázorom a boli tak garantom nášho osobného, spoločenského, či politického postoja.

 

Zemiaky ako prostriedok (ne)komunikácie

V záverečnom obraze sa novinárka dostane do fyzického stretu s dôchodcom a jeho manželkou. Novinárka chce mužovi vytrhnúť francúzsku barlu ako zbraň, ktorú používa na ochromenie pozorovateľa. Silným momentom s otvoreným koncom je výjav šúpania zemiakov, pripojí sa aj vyčerpaná novinárka, ktorá medzi rozkotúľanými zemiakmi necháva dôchodcu a jeho manželku osamote.  

Performancia Český hrdina je aj napriek téme satirou na krajinu a jej obyvateľov, zvykov, z ktorých vyplývajú ich názory, či vzťahy k okoliu. Tvorcovia nemajú potrebu ironizovať len jednu  názorovú platformu. Nezamerali sa na ľudí, ktorých by pranierovali alebo nebodaj prevychovávali. Ironizuje aj samotnú novinárku, ktorá ľuďom nazerá cez plot ako do akvária s rybičkami. Dôkazom, že Farma v jeskyni sa nechce zabetónovať v bezpečnej diváckej bubline je aj edukatívna časť projektu Online Hero, ktorá je, podobne ako pri projekte Commander, určená študentom škôl. Tí si tentokrát na vlastnej koži vyskúšajú účinky politického marketingu v rámci vzdelávacích workshopov.

 

 

To, že Farma v jeskyni znova zaťala do živého, je hacknutý Instagram divadla a aj množstvo nenávistných komentárov, s ktorými sa súbor stretol na svojich sociálnych sieťach.