Les Autres je príbeh štyroch ľudí, ktorí žijú v podivne izolovanom svete. V pekle z plastu, úplne zbavenom iných živých bytostí a obklopenom nepreniknuteľnými priesvitnými obrazovkami. Podarí sa jeho obyvateľom vyslobodiť sa z tejto fádnej a bezútešnej existencie? Budú chcieť? Aby udržali osud na uzde, aby udržali nudu na uzde, tancujú. Tancujú deň čo deň. S precíznosťou, zápalom, vášňou. Náhodné stretnutie, odmietnutie prestať hľadať – len možno sa naši štyria priatelia nakoniec dopustia toho najzásadnejšieho, najspurnejšieho zo všetkých činov: možno si dovolia žasnúť nad životom. S Antonom Lachkym sa rozpráva umelecká riaditeľka Medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe Miroslava Kovářová.
Miroslava Kovářová: Prichádzaš do Bratislavy s inscenáciou, ktorá je venovaná mladej generácii. Čo ťa viedlo k vytvoreniu predstavenia pre mladých? Je to preto, že máš dve deti?
Anton Lachky: Určite mali z veľkej časti vplyv aj moje deti. Želal som si vytvoriť pre ne kvalitné tanečné dielo nielen, čo sa týka obsahu, ale aj tanca. Zároveň som chcel urobiť predstavenie nielen pre deti, ale aj pre dospelých divákov.
MK: Predstavenie komunikuje aktuálnu tému – ako sa správame k svojmu životnému prostrediu. Ekologická kríza sa týka nás všetkých. Idea tohto diela je v tom, že každý musí začať od seba a je veľmi dôležité, aké je naše správanie, naše každodenné aktivity, naše zvyky a ich vplyv na to, akú stopu zanechávame. V čom je táto téma dôležitá, inšpiratívna? Ako si ju pretavil do tanečného diela? To asi nebolo ľahké?
AL: Je to téma, ktorou je posadnutá moja manželka. Ja ako manžel nasledujem spôsob, akým v rodine žijeme. Prvú verziu textu napísala moja manželka. Neskôr sme ju upravili a prispôsobili zvoleným charakterom. Príbeh je poetický a prvýkrát som pracoval na svojej inscenácii s textom. Priznávam, že som bol dosť skeptický a aj som sa bál, aby predstavenie nebolo príliš literárne, doslovné, aby nepôsobilo ako bábkové divadlo. Nakoniec som však bol prekvapený, že tvorba inscenácie sa akoby diala sama, pretože prevažnú časť dramaturgie tvorila hudba, vo veľkej miere ovplyvnila, ako budem tvoriť. Text dáva nejakú informáciu, ako kniha, ktorú čítame. Naša generácia si to pamätá z nahrávok príbehov, ktoré rozprával jeden herec. Ja som na takých rozprávkach vyrastal. Podobne aj v mojom predstavení – hudba v pozadí vytvára emóciu. Niekedy sme pracovali s textom a niekedy mimo neho. Potom sme text napasovali na situáciu. Fungovalo to, aj keď iným spôsobom, ako som zvyknutý pracovať. Sme spokojní s tým, že odkaz, ktorý predstavenie nesie, vidí veľa detí v školách, mladá generácia, to je veľmi dôležité.
MK: Pre mňa je veľmi dôležité a zaujímavé presne to, čo si povedal. Je to ako, keď sme boli malí a čítali nám rozprávku. V predstavení ide kontinuálne text, ktorý zároveň podnecuje fantáziu detí či tých, ktorí sa na to dívajú. Ten pohyb a to čo, sa deje na scéne, nie je žiadnym spôsobom naratívne. Každý si to, čo vidí, môže voľne prepojiť s príbehom, ktorý počuje. Verím, že týmto spôsobom sa ľahko stimuluje fantázia, čo je pre mladú generáciu dôležité. A tiež aby sme stimulovali ich porozumenie toho, čo všetko môže tanec vyjadriť. Že môže doniesť emóciu nielen cez slovo, ale aj cez obraz, ktorý je s tým slovom prepojený. V príbehu vystupujú štyri charakterovo odlišné postavy. Sú to tvoji členovia skupiny alebo si ich špeciálne vyberal pre tento projekt?
AL: V čase, kedy sme robili The Others, sme robili ešte aj inú produkciu, takže sme ich hľadali konkurzom a tanečníkov sme vybrali nezávisle od textu. Príbeh nebol ešte dokončený, mali sme len skicu. Postavy sme potom dotvorili podľa vybratých tanečníkov.
MK: Toto predstavenie získalo veľmi veľa ocenení a myslím si, že je to aj kvôli jeho vzdelávacej časti. Chcem sa opýtať, aká je odozva od škôl? Aká spätná väzba vám na túto súčasť predstavenia chodí? Čo vás veľmi prekvapilo alebo potešilo v rámci odozvy?
AL: Ohlasy sú veľmi pozitívne. Väčšina je na ten príbeh, text, vidno, že je oslovuje mladú generáciu. To predstavenie je vytvorené v otvorenom prázdnom priestore, tak ako väčšina predstavení súčasného tanca. Keď sa začína, tak si divák nevie predstaviť nič. Až text vytvorí imaginárny svet. To je to, čo milujeme na knižkách. Veci sú v nich detailne popísané. Ľudia chcú, aby sme ten príbeh vydali knižne. Tak náš súbor ide vydať prvú knihu, ktorej autorkou je moja manželka.
MK: Úžasné! Keďže si úspešný Slovák pôsobiaci v zahraničí a tento rok sa náš festival zameriava na belgickú scénu zaujímalo by ma, ako vnímaš belgickú scénu súčasného tanca, v čom je pre teba inšpiratívna? Čo je z tvojho pohľadu na belgickej scéne tanca špecifické?
AL: Poviem to veľmi jednoducho – deje sa tu toho veľmi veľa. To je práve to vzrušujúce, a aj bolo pre mňa ako mladého umelca v čase, keď som prišiel do Belgicka. Mal som pocit, že je tu priestor na tvorbu vlastného umenia a cítil som, že by som mohol zapadnúť do širokého spektra, ktoré už tam existovalo. A toto široké spektrum potrebuje nových tvorcov a naopak. Fascinujúca je tá pestrosť. A neuveriteľné možnosti, aké majú začínajúci umelci a súbory pre svoju tvorbu – prostriedky, sponzoring, priestory.
MK: Čiže podmienky pre rozvoj tanca sú tam výborne a z tvojho pohľadu dostačujúce?
AL: Pôsobím po celej Európe a musím povedať, že v Belgicku je to najlepšie. Také podmienky umelci nemajú nikde, ani vo Francúzsku, ani v Nemecku.
MK: Je niečo, čo by si ty ako úspešný človek zo Slovenska, chcel odkázať slovenským mladým umelcom, ako poučenie sa z tvojho príbehu?
AL: Dostávam veľa otázok odkiaľ pochádza moja inšpirácia, od ktorých umelcov. Inšpirácia neprichádza od umelcov, ale z okolia, v ktorom žijem, od mojich priateľov. Slovenskí umelci majú tiež veľa inšpirácie. Prajem každému, len to najlepšie, nech sa každému darí, ale treba pracovať tvrdo, lebo bez toho sa to absolútne nedá. Treba veriť svojim snom a pokračovať v práci. Je jedno, kde, či je to na Slovensku, či v Belgicku alebo inde. Rozprávam sa často s mladými umelcami, ktorí sa ma pýtajú, kam by mali odísť. Ja im odpovedám, že by mali ísť tam, kde to majú radi, nech je to kdekoľvek. Či Slovensko, Belgicko, Francúzsko, či je to hlavné mesto, veľké mesto alebo menšie mesto. Koniec koncov veľa ľudí má pocit, že sa musia dostať do niektorého konkrétneho tanečného súboru, nech sa deje, čo sa deje. Ale v mnohých prípadoch je šanca, dostať sa tam, minimálna. A preto treba byť otvorený na všetky strany, vyskúšať všetko, čo sa dá. Ak má človek potom možnosť vybrať si z 5 – 6 vecí, tak si vyberie to, čo má najradšej.
(rozhovor je prepisom videorozhovoru)
Anton Lachky Company: The Others
DPOH BRATISLAVA
16. 10. o 19.00
17. 10. o 10.00
Malý Berlín, Trnava
18. 10. o 19.00
Divadlo Štúdio Tanca, Banská Bystrica
19. 10. o 10.00 a 19.00
HB NDKE (v rámci projektu Medziscéna Tabačky Kulturfabrik a Národného divadla Košice
21. 10. o 19.00
Anton Lachky sa narodil na Slovensku a v roku 2002 sa presťahoval do Belgicka, kde študoval na škole P.A.R.T.S. , ktorú založila Anne Teresa de Keersmaeker. O rok neskôr sa začala jeho kariéra tanečníka v súbore Akrama Khana, s ktorým absolvoval celosvetové turné s produkciou MA. Potom slávny súbor opustil a vrátil sa do Belgicka, kde bol jedným zo zakladateľov kolektívu Les SlovaKs. Vďaka trom inscenáciám a niekoľkým svetovým turné si súbor získal celosvetovú slávu. Od roku 2008 Anton často pôsobí ako hosťujúci choreograf významných inštitúcií. Pre Mestské divadlo v Helsinkách vytvoril Softandhard, pre Icelandic Dance Company A Perfect Day to Dream. V Záhrebe vzniklo predstavenie Kids in a Play. V roku 2013 vytvoril predstavenie Sens interdit pre SEAD. V roku 2014 uviedol predstavenie Magical Road v St. Gallene a À demain na Bienále v Benátkach. V roku 2015 vytvoril predstavenie Wonderland pre balet Göteborskej opery, Dreamers v Škótskom tanečnom divadle a v roku 2016 Private Games v Los Angeles pre súbor Body Traffic. Všetky jeho veľmi originálne kreácie zožali veľký úspech u publika aj kritiky. V roku 2012 založil vlastnú spoločnosť Anton Lachky Company. Prvá inscenácia Mind a Gap mala viac ako 40 predstavení po celom svete. Anton bol vymenovaný za rezidenčného choreografa v Charleroi Danses (BE) a v roku 2015 vytvoril dielo Side Effects. Jeho prvé predstavenie pre mladé publikum Cartoon vzniklo v roku 2017. V roku 2018 vytvoril choreografiu Family Journey pre súbor DOT 504 v Prahe a Fortuneville pre Icelandic Dance Company. V roku 2019 vytvoril predstavenie LUDUM, ale turné sa nemohlo uskutočniť celé v dôsledku pandémie. V roku 2021 vzniklo Les Autres, jeho druhé predstavenie pre mladých divákov.
