Za múrmi Starého minoritského kláštora nájdete raj i poklady

LENKA ŠAFRANOVÁ

 

Starý minoritský kláštor v Levoči ponúka výnimočný priestor, v ktorom sa história, výtvarné umenie a atmosféra stretávajú v podobe zážitku otvoreného aj detským otázkam. Text Lenky Šafranovej pozýva na pomalú prechádzku kláštornými múrmi, rajskou záhradou aj podzemím, kde sa súčasné sklárske umenie prirodzene spája s témami času, krehkosti a vzťahu človeka k prírode.

 

Ak existuje miesto, ktoré deti odjakživa láka i desí zároveň, je to podzemie. Pri tomto slove sa (nielen) v malých ľuďoch prebudí predstava temnoty. Tmy ťažkej ako hrubý vlnený kabát, ktorá každého, kto si ho oblečie, zahalí. To, že je tmokabát ťažký a vlnený však neznamená, že sa v ňom človek musí utopiť. Deti to vedia. Preto ich tak veľmi priťahuje predstava tmy.

V útulnom podzemí Starého minoritského kláštora v Levoči môžete nájsť spolu s nimi nádherný tmokabát, ktorý má vo vnútorných vreckách niekoľko skutočne neskutočných sklenených drahokamov. Už cesta k nim je obrovským zážitkom a návratom do tajomného stredoveku.

 

Krížová chodba a raj za múrmi

Ak neviete a chcete deťom vysvetliť, čo znamená „život odohrávajúci sa za múrmi kláštora“, môžete im to radšej ukázať. Na to, aby ste sa dostali do kláštorného podzemia, musíte prejsť kamennou Krížovou chodbou, ktorá je po vnútornom štvorcovom obvode lemovaná otvorenými arkádami. Za nimi sa vo vnútornom dvore nachádza Rajská záhrada.

Už samotné prechádzanie po Krížovej chodbe a pohľad cez arkády do srdca kláštora je výsadou. Za vonkajšími múrmi kláštora tlkot srdca nepočuť, a tak o ňom mnohí levočskí pútnici ani len netušia.

 

Otázky, ktoré otvára záhrada

Čo všetko v Rajskej záhrade mohlo pred pár storočiami rásť? Čo v nej mnísi pestovali? Koľko druhov byliniek v raji našlo svoje miesto? Pomáhali si nimi pri rôznych neduhoch? Bol tu priestor okrem úžitkových rastlín aj na ruže hľadajúce oporu v arkádach?

A čo je namaľované na freskách Krížovej chodby? Kto jej dal meno a prečo práve také? Návšteva Starého minoritského kláštora vám ponúkne toľko tém na rozhovor (nielen) s deťmi, že nebude vedieť, ktorú by ste mali otvoriť ako prvú a ktorú si nechať ako svoj stredoveký tromf.

 

 

Svetlo v Kostole Panny Márie Kráľovnej anjelov

Možno ním napokon bude Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov. Vedie k nemu jedna z ciest Krížovej chodby. Napriek tomu, že v kostole dominuje čierna a zlatá farba, je v ňom vďaka vysokým oknám toľko svetla, že v ňom barokové akantové listy pôsobia, akoby sa práve rozvili.

V kostole sa s deťmi možno rozprávať napríklad o nástennej maľbe z roku 1390, zachytávajúcej 7 skutkov milosrdenstva. Uhádnete, čo jednotlivé vyobrazenia znamenajú? Prečo ľudia už v dávnych dobách považovali za dôležité nakŕmiť hladných či navštevovať chorých? Dišputa o nástenných maľbách a prejavoch milosrdenstva môže byť skvelou praktickou „lekciou“ rozvoja emocionálnej inteligencie.

 

Levočská pätka

V kostole sa okrem výnimočných malieb či nádherného mobiliáru nachádza aj jeden unikát nazvaný „levočská pätka“. Je to ojedinelé ukončenie klenieb, ktoré je v rámci gotickej architektúry absolútnou raritou. Viac vám však o levočskej pätke neprezradím. Keď sa vyberiete do Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov, istotne si vás nájde sama.

 

Zostup do podzemia

Prešli ste sa so mnou? Nakukli ste do Rajskej záhrady? Spoznali ste „levočskú pätku“? Začína vám byť medzi kostolnými múrmi chladno? Poďte. Vezmem vás do podzemia.

Tmokabát s vreckami jagavých sklenených drahokamov vás určite zahreje. Kráčajte za mnou po kamenných schodoch smerom dolu. S každým z nich očakávanie narastá, no verte, nebudete sklamaní. Na ich konci sa ocitnete v kráľovstve zo skla.

 

Kráľovstvo zo skla a štvrtý rozmer

Sklenené objekty rozmiestnené po obvode podzemia sú samy o sebe ukážkou sily, krehkosti, ľudskej tvorivosti a nesmierneho talentu, ale aj hľadania štvrtého rozmeru. DEKÁDA – ŠTVRTÝ ROZMER, presne tak sa volá výstava predstaviteľa mladej generácie súčasného sklárskeho umenia Mareka Brincka, ktorý svoje diela vystavuje po celom svete.

Ako dodať sklu štvrtý rozmer a čo to vlastne znamená? Aj o tom sa môžete navzájom rozprávať a súčasne hľadať odpoveď v Brinckovej tvorbe.

 

Sklenený čas

Diela vám umožnia nahliadnuť do ich vnútorného skleneného priestoru, v ktorom drobné bublinky zamrzli v sklenenej hmote ako v čase. Nikdy nevyplávajú na povrch, neprasknú, ostanú večné ako mušky v jantári.

Inokedy zachytíte niečo, čo sa podobá dymu. Akoby sa práve rozvinul, vlnil, stúpal a klesal a pritom sa už nikdy nezmení či nestratí. Zvečnilo ho sklo. Prítomnosť i bezčasie sa odohráva a súčasne trvá v sklenených hĺbkach.

 

 

Včely, strom a krehká rovnováha

Výstava, ktorá bola predĺžená na neurčito, má nielen štvrtý, ale aj množstvo iných rozmerov. Hovorí okrem iného o vzťahu človeka a prírody. Sklenené včelie plásty s dokonalými hexagónmi zapustené do hladkých lesklých či drsných matných plôch otvárajú mnoho inšpiratívny tém.

Zelený Strom života má namiesto konárov plásty podobné tým, ktoré vytvorilo umelcovo vlastné včelstvo. Brincko si osvojil tradíciu včelárenia a tak predstavuje už tretiu generáciu včelárov v svojej rodine.

 

 

Otázky pre dnešok

Strom života je však nielen rodostromom autora, ale aj rodostromom našej planéty. Včely žijú na Zemi vyše 25 miliónov rokov. Oproti včelej histórii je história ľudstva v sklenenom rodostrome „iba“ bublinkou.

Neznamená to však, že včely nie sú zraniteľné a ich budúcnosť nie je krehká ako sklenený včelí plást. Do akej miery ovplyvňuje včeliu budúcnosť človek? Dokáže žiť živá príroda s ľudským výtvorom v harmónii?

 

 

Drahokamy v tme

Môže tvoriť včelí plást s geometricky presným, dokonale hladkým skleneným hranolom jeden harmonický celok? V čom sa Brinckova Babylonská veža ponáša na tú biblickú? Môžu nájsť približnosť a presnosť, asymetria a symetria spoločnú reč?

Nielen Babylonská veža, ale všetky vystavené diela stoja za reč. Či už sa o nich budete rozprávať s deťmi, priateľmi, sami so sebou, sklenená krása vás nenechá chladnými.

Vnímate to, však? Brinckove sklá sú drahokamy, ktoré svietia nielen v tmách levočského kláštora, ale aj v ľuďoch, ktorí ich tam objavia.

Ste pripravení obliecť si tmokabát a načrieť do vrecák.

 

Názov výstavy
DEKÁDA – ŠTVRTÝ ROZMER (Marek Brincko)

Miesto
Starý kláštor minoritov v Levoči (Spišské múzeum v Levoči, SNM)

Trvanie výstavy
od 31. október 2023 – 

Otváracie hodiny
denne od 9.00 do 17.00 h (posledný vstup o 16.00 h)

Vstupné
Starý kláštor minoritov: dospelí 5 €, študenti a seniori 3 €, žiaci 2 €, deti do 6 rokov zdarma; kláštorný kostol má samostatné vstupné.