Vyjadrenie podpory Dorote Holubovej

V prvom rade mám potrebu ti verejne poďakovať, za to, ako svojou tvorbou a prácou prispievaš k podpore a porozumeniu nám, ľuďom, ktorí sme dnes označovaní ako „lgbti propaganda“, ako „hrozba národa“, ako „pliaga“ a pod. Miestami je to v mediálnom a tiež politickom priestore až neľudské, a to, čo prinášaš a reprezentuješ ty a tvoje dielo, je plné humanizmu. Empatie, citlivosti, načúvania a aj autenticity v žánri fotodokumentu. To, čo sa dnes deje okolo zrušenia tvojej výstavy, pripravovanej pre jednu z pobočiek SNM, je pre mňa ľudsky a aj profesne neprijateľné. Chcem, aby si vedela, že v tom rozhodne nie si sama, a že kontúry vymazávania nepohodlných tém z oficiálnych adries MK SR sú tu viac než zjavné.

 

K tomu aj niekoľko vecných poznámok. Je iste veľmi jednoduché tvrdiť, že spolupráca inštitúcie s tebou neexistuje a neexistovala, keď k tomu neexistuje zmluva alebo iný typ právne záväzného dokumentu. Rezonuje mi to žiaľ v pamäti z viacerých káuz, že „projekt nebol vo výstavnom pláne“, alebo že „sa zmluva nenašla“, to sa rado vytiahne, keď sa hodí resp. presnejšie – keď sa niekto nehodí. Ľudia pracujúci v kultúre ale vedia, že nemať zmluvu vopred je celkom bežným a pomerne rozšíreným príkladom zlej praxe na Slovensku, bohužiaľ. Stretávame sa s ním v inštitúciách ale rovnako aj pri nezávislých projektoch, kde to celé tým pádom stojí a padá na vzájomnej dôvere, renomé a skúsenostiach na oboch stranách.

 

Tvoja dôvera v tomto prípade ťahá za kratší koniec. Je tu MK a aj podriadené SNM, ktorí môžu tvrdiť, že spolupráca a plán výstavy neexistoval. Je to aj problém základných štandardov, ktoré nám v kultúre stále chýbajú a v kritických momentoch, akým je aj tento, sa váha ich absencie ukazuje asi najviac. Chápem tvoj pôvodný zámer ochrániť dobrý úmysel ľudí, ktorí za to nemôžu a najmä - nerozhodujú. Je ale dôležité a dobré, že si detaily a okolnosti zverejnila. Ak sa národná kultúrna inštitúcia dnes dištancuje od vlastných plánov, a ak mlčí o povahe rozhodnutí, ktoré ju priviedli ku zmene kurzu, pôsobí to prinajmenšom ako tichý súhlas. A toto mňa osobne desí a zarmucuje viac než nenávistné názory ministerky Šimkovičovej.

 

Netransparentnosť a cenzúra sú späť, v kultúre, ktorá je a má byť ich opakom. Potrebujeme sa aktívne brániť, hľadať spoločnú reč v hodnotách, nenechať si kultúru ukradnúť. Pretože presne to sa deje, od národného menu až po národné múzeum. Už v minulosti sa kultúrna obec dokázala zomknúť, nezostať ľahostajná a pasívna. Tvoja výstava, Dorota, je jasným signálom, že už teraz nám nová realita plazivo a nebezpečne tečie pomedzi prsty. Na krst knihy určite prídem, s radosťou, lebo sú ľudia a ich hodnoty, ktoré sa nedajú ukradnúť. Prajem ti veľa síl a dobrej energie, a osobitne čo najviac divákov a diváčok tvojich výstav s otvorenou a empatickou mysľou. To tu doma na Slovensku potrebujeme ako soľ.