Bibiana nie je len dom v strede Bratislavy, je aj zbierkotvorná inštitúcia. Vedeli sme, že sa v nej skrýva cez 330 originálov knižných ilustrácii – už pred rokmi sme si vypýtali a aj korektne dostali ich zoznam. Aha, tuto ho máte (je taký veľký, že si naň musíte kliknúť). Naozaj hviezdna zostava: od Albína Brunovského, cez Petra Kľúčika, Alojza Klimu, Miroslava Cipára, sú v ňom aj svetoví autori ako Adolf Born či Lorenzo Mattoti.

Chceli sme vidieť, čo doň pribudlo. Podali sme normálnu žiadosť v zmysle Zákona 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a žiadali, aby nám poslali zoznam originálov od slovenských autorov a autoriek, ktoré BIBIANA, ten medzinárodný dom umenia pre deti vlastní, či spravuje vo svojej zbierke.

A?

Dostali sme výpočet ani nie päťdesiatky diel, na troch A4. Vraj majú len tie.

A?

Stačilo.

Je to verejný majetek, rozumiete?

Keď raz nejaká štátna inštitúcia niečo nakúpi alebo dostane, tak to predsa nemôže len tak zmiznúť! Pôvodný zoznam obsahuje inventárne čísla, meno kurátorky aj archivára, rozmery, techniky akými boli vytvorené. Tento nový zoznam... nič.

A tak sa pýtame: kedy tie zvyšné ilustrácie vyradili? Kam ich presunuli? Jednoducho, kde sú?

Petra Flach je riaditeľkou Bibian-y rok a pol, ľudia čo tam robia s ňou, alebo jej radia, sú tam aj dvadsať. Vykrikovali, že robili audit a hádzali špinu na tých, čo ten dom umenia pre deti viedli rok, vláčili ich verejným priestorom za blbo vypísané cesťáky. A toto si nevšimli?

Tak dole rukavice.

Myslia si, že sa to, čo robia, nedá skontrolovať.

Čiastočne majú pravdu.

Nás - Ida Želinská, Maria Rojko a Milos Koptak - nepustia k tomu, aby sme zistili, porovnali, či je originál v archíve naozaj to, čo je na katalógovom lístku. Ilustráciu za ilustráciou.

Ale sú inštitúcie, ktoré keby chceli, tak by tam mohli nabehnúť.

Vieme, teraz, hneď zajtra, sa budú vyhovárať, že pri posielaní zoznamu prišlo k "zlyhaniu ľudského faktora", k bežnej chybe a tak. Vyhodia nový, na sto percent. Skúsia povedať že zbierka Bibiany a BIB sú dve veci (nie sú - je to pod jednou inštitúciou) a že majú dva zoznamy.

Úprimne?

Už im neveríme. A ani to, že tie krehké obrázky chránia, ako majú. Že sú riadne popísané, skladované v tme a suchu, aby nevybledli, nerozpraskali sa.

Poslaný zoznam z tohto týždňa bol na základe niečoho vytvorený, sú v ňom diela, o ktorých vieme, že sa katalogizovali v roku 2009 či 2012. Je to kompilát. Niečo zmizlo, niečo ostalo. Nedáva zmysel aby pár ilustrácii z tej istej knihy nechali tam, kde boli a iné sa niekam presunulo.

Nie je nemožné, že niekoľko alebo kopa z tých krásnych diel je už preč… To sa nedeje len vo filmoch, že z múzeí a galérii zmiznú cennosti a o pár rokov sa niekde vynoria a niekto ich predá. Príklady máme aj na Slovensku, z 90-tych rokov, keď sa vyšetrovalo, ako sa komunistickí pohlavári navzájom obdarúvali Benkom, Bazovským aj Fullom... stačilo ich vytiahnuť z lokálnych, nie úplne sledovaných múzeí a vyradiť papierové kartičky z kartoték.

Bibiana nie je digitalizovaná, verejná kontrola je obmedzená. Roky tie originály čo mala, nevystavila "naživo" - zvyčajne len printy, nikde nie sú ich scany uchované, ako tie na Web umenia.

Celé zle.

Nikdy nás nenapadlo, že nedôvera voči inštitúciám môže nadobudnúť takéto rozmery.

A to bolo rečí o národnom bohatstve!