Dušan Hanák

17./2023 (24. – 30. 4. 2023)

S existenciálnym cítením uchopenia témy možno súvisia moje pracovné návštevy Francúzska, ale napríklad aj čítanie Dostojevského alebo antických stoikov. Za železnou oponou som sa ocitol v polovici 60. rokov. Chodil som po parížskych uliciach a vnímal tých slobodných ľudí aj s ich prirodzenou dôstojnosťou, skutočne ma to vnútorne oslovilo, nebol som na to zvyknutý. V tom čase sa mi dostal do rúk na deň alebo na dva český preklad Sartrovej knihy Cesty k slobode, v ktorej som našiel sám seba. Nemusel som sa učiť, čo je existencializmus, mal som ho v sebe. Keď som po rokoch čítal slovenský preklad, bola to iná kniha, už sa ten pocit z inšpiratívneho románu nedostavil.

Čo vám bolo na existencializme blízke?

V mojom ponímaní je jeho skrytou témou dilema ľudskej existencie vo vzťahu k večnosti, ale aj ku konkrétnej protirečivej dobe. Sartre a Camus vo svojich dramatických textoch riešili aj tému angažovanosti a absurdity. V mojom prípade bola tá absurdita v nemožnosti pracovať kontinuálne. Věra Chytilová neskôr poznamenala, že tvorivý človek sa dostane do krízy, keď sa angažuje aj keď sa neangažuje. Protirečivosť doby sa prejavovala a prejavuje vždy mnohostranne, včera i dnes, ľudia vždy chceli žiť v lepšom a spravodlivejšom svete.