40./2024 (30. 9. – 6. 10. 2024)
beda prebeda.
na ostrovoch s pravidelnými
lodnými linkami nikto nesmúti.
ľudia sa navzájom minú
tí veselí s inými ktorým je
smútok odporný.
štastné detstvo nad nedeľnými vydaniami novín.
ďalší dôvod aby sme jasali.
otec ktorý má rád syna nespoznáva jeho básne
(kŕče končatín pod rúškom noci).
beda prebeda. všetci ktorí odišli nechali po sebe
nepatrné stopy. pramáloaby som sa mohol
hocikomu pozrieť do tváre.
figovníky. pínie. granátovník. v rannej bohoslužbe
všetci sa skláňajú aby ovoňali svojho boha.
ale ešte celé tisícročie zapadne prachom
kým svätec nespozná ostrovné peklo.
beda prebeda. všetky linky sú v prevádzke a nikto nerozumie
prečo ten z druhej strany opakuje: haló.
v základoch je priveľa kameňa.
Jovan Zivlak
Samarkand, Veršeonline, Zošity súčasnej poézie – Vertigo, FACE 2024
