18./2023 (1. – 7. 5. 2023)
Kde to len bolo, v magazíne Strand? Fotografické
vyobrazenie nových udalostí.
Z nejakého dôvodu som si ju všimol.
Fotku študentov prijatých na Fullbrightovo štipendium
v tom roku. Práve prichádzali –
alebo už prišli. Možno len niektorí z nich.
Bola si na tom obrázku? Prezeral som si ho,
nie veľmi podrobne, a uvažoval nad tým,
či niekoho z nich nestretnem.
Pamätám si tú myšlienku. Nie
tvoju tvár. To si píš, že som si prezeral hlavne
dievčatá. Možno som si Ťa všimol:
Možno som Ťa ošacoval, no skôr nie ako áno.
Všimol som si tvoje dlhé vlasy , voľné vlny –
ofinu à la Veronica Lakeová. Nie to, čo zakryla.
Podľa všetkého boli blond. A tvoj úškľabok.
Tvoj prehnaný americký
úškľabok pre fotoaparáty, poroty, neznámych,
tých, ktorí ti naháňali strach.
Potom som na to zabudol. No aj tak sa v mojej mysli vynára
fotografia: Fullbrightovi štipendisti.
Aj s ich batožinou? To asi nie.
Mohli by prísť spolu ako skupina? S boľavými chodidlami
som sa prechádzal pod rozpáleným slnkom po rozpálených chodníkoch.
To vtedy som si kúpil broskyňu? Tak si na to spomínam:
zo stánku blízko stanice Charing Cross.
Bola to prvá čerstvá broskyňa, ktorú som v živote ochutnal.
Nechcelo sa mi veriť, aká je lahodná.
V dvadsaťpäťke ma nanovo ohromila
vlastná neznalosť najobyčajnejších vecí.
Ted Hughes
Listy a výkriky. Básne pre Sylviu Plathovú, preklad Peter Trizna, Skalná ruža 2023
