9./2024 (26. 2. – 3. 3. 2024)
Robert Welch: Batoh
Na Railway Road som sa stretol s Johnnym J.,
chlapíkom, na ktorého som nemal šťastie
už hodnú chvíľu, ak sme sa vôbec videli odvtedy,
čo sa odsťahoval do pokoja Culdaffu v Donegale.
Netrvalo dlho a zakotvili sme pri téme,
o ktorej predsa len niečo vie (pracuje pre poisťovňu),
konkrétne pri utrpení.
„Nech hovoríš, čo chceš, stále sa nájde niekto,
čo je na tom oveľa horšie ako ty.
Bol som minule s jedným chlapcom
a ten mi povedal, že keby som do kúta odhodil
všetky svoje starosti a potom požiadal ostatných,
aby na vrch hromady pridali tie svoje,
a neskôr by som sa začal tou kopou prehrabávať,
aby som našiel, čím som tam prispel,
bol by som šťastný prešťastný,
keby som si ich mohol vziať späť,
lebo som videl svinstvo, s ktorým musia žiť ostatní.
A s tým nič nenarobíš.”
Toto mi Johnny J. povedal
pred bankomatom na Railway Road.
Takže, zbaľ si tie svoje trápenia a kráže do starého batoha,
pretože pred zotmením môže byť ešte kus cesty
(možno ani nie), pekne sa zbaľ a s úsmevom,
chlapče, s úsmevom pridaj do kroku.
Robert Welch
Crosshaven, preklad Ján Gavura, OZ Slniečkovo 2007
