Sofia Andruchovyč. Foto/Zdroj: Valentyn Kuzan/Artforum
Sofia Andruchovyč. Foto/Zdroj: Valentyn Kuzan/Artforum
V piatok 19. apríla 2024 vydáva vydavateľstvo Artforum najnovší román Sofije Andruchovyč so zvláštnym názvom Amadoka. Knihu o spomienkach a zabúdaní a o tom, ako okolnosti vplývajú na utváranie našej osobnosti, uvedie autorka 2. mája osobne v bratislavskom kníhkupectve Artforum. O deň neskôr ju budete môcť stretnúť aj na festivale TRANZ v Banskej Bystrici.
„Amadoku som objavila počas práce na knihe. Píšem v nej o pamäti a zabúdaní, o tom, ako vznikajú naratívy, ako ľudia uchovávajú spomienky a ako ich používajú, čo je pravda a čo fikcia. Keď som sa dočítala o Herodotovom zázname o jazere Amadoka, ktoré veľmi podrobne opísal a ktoré potom kartografovia prekreslili na viacero máp, uvedomila som si, že by sa z toho mohla stať viacdimenzionálna metafora,“ vysvetľuje Sofija Andruchovyč.
Jazero, ktoré Herodotos opísal, totiž zmizlo. Ak teda vôbec niekedy existovalo. Amadoka je v podstate akousi vnútrozemskou Atlantídou – miestom, o ktorom existujú záznamy, no o ktorého (ne)existencii sa vedú spory dodnes. A práve toto zmiznutie zo sveta, z pamäti, sa ako metafora tiahne celým románom.
Môže byť trauma mostom k humánnosti?
Román Amadoka, veľký rozsahom aj významom je spletitým príbehom hľadania, vyrovnávania sa s minulosťou, ale aj neľútostnou prítomnosťou. Obsahuje veľké množstvo postáv (Romanu z kyjivského archívu, vojenského veterána, plastického chirurga, intelektuálov, ale aj príslušníkov sovietskej NKVD, ...). V ich komplikovaných osudoch a osobnostiach hľadá autorka odpoveď na otázku, či dokážeme ovplyvniť naše životné metamorfózy a či nám zabudnutie môže priniesť úľavu.
„Ako vieme, či niečo skutočne jestvovalo, keď to zostalo len v niekoho príbehu? Je možné, aby to, naopak, neexistovalo, hoci je o tom príbeh či dokonca viacero príbehov?”, pýta sa autorka.
„Sme vôbec schopní ovplyvniť, čo sa deje v našom vnútri? Môžeme o tom v ťažkých situáciách rozhodovať? Prečo niekoho trauma zničí a iného oslobodí? Môže byť trauma mostom k väčšej humánnosti?,“ dodáva v rozhovore pre www.medziknihami.sk.
O autorke:
Sofija Andruchovyč (1982) je ukrajinská spisovateľka, prekladatelka a publicistka. Je autorkou viacerých prozaických kníh, ako napríklad Жінки їхніх чоловіків (Ženy ich manželov, 2005). Jej román Felix Austria (2014) získal v roku 2014 cenu BBC Book of the Year. Spolu s Marianou Prochasko napísala detskú obrázkovú knihu Сузір'я Курки (Súhvezdie kurčiat, 2016), ktorá bola zaradená do katalógu medzinárodnej literatúry pre deti a mládež White Ravens. V roku 2021 získala ukrajinské ocenenie Ženy v umení (Women in Arts). Jej diela boli preložené do angličtiny, poľštiny, nemčiny, češtiny, francúzštiny, maďarčiny, srbčiny, slovenčiny a ďalších jazykov.
O prekladateľke
Veronika Goldiňáková študovala angličtinu a ruštinu na FiF UK v Bratislave. Už od štúdia sa venuje prekladu – odbornému aj umeleckému z angličtiny, ruštiny, ukrajinčiny a postupne aj z chorvátčiny. Vo voľnom čase sa učí nové jazyky, momentálne je to už rok macedónčina. Je členkou občianskeho združenia prekladateľov a redaktorov DoSlov. Z publikovaných knižných prekladov možno spomenúť napríklad Slovník vojny (Ostap Slyvynsky, N Press, 2023), absyntovku Naši iní (Olesia Jaremčuk, Absynt, 2022), príbeh Deväť žien (Gwen Strauss, Tatran, 2022) či zbierku poviedok v preklade študentov Samyzdat: Nostalgie (Literárna Bašta, 2021).
