„Myslíš, že aj smrť môže byť nádherná? Akoby si zostupoval hlboko do studne. Život a smrť sú ako brat a sestra. Voda vyviera zo studne, je jej podstatou. Ten kto sa do nej ponorí, ju už nepotrebuje," takto začína dialóg medzi ženami dvoch generácií, ktoré spolunažívajú v jednom dome, v rozhlasovej hre Jána Milčáka Okno.
„Dnes večer (28. mája 2024) vo veku 89 rokov zomrel v Levoči náš otec Ján Milčák, lekár, dramatik, prozaik a rozprávkar. Venujte mu, prosím, modlitbu a tichú spomienku," píše Marián Milčák, známy básnik a literárny vedec, na svojom fejsbúku. Ja, po bežne náročnom dni, nečítam, pozerám Simpsonovcov, ako prísluch iných činností, dcéra pokojne spí, kocúr nerobí zlobu, muž cvičí... O poetike rozprávok Jána Milčáka som kedysi písala bakalársku prácu, jej prílohu tvoril dokonca rozhovor obsiahlejší ako text práce. Na obsah si už síce nespomínam, ale na ten pocit, rozprávať sa s váženým, múdrym a tak nesmierne ľudským a dobrým človekom, na ten sa nezabúda. Jednostaj, áno, to je to jeho obľúbené slovo, predsa ide o váhu a silu dialógu, ten bol alfou a omegou jeho poetiky. Základným kameňom i pilierom, komunikácie dvoch bytostí. A Ján Milčák vedel písať dialógy. Bez častých uvádzacích viet a bez vaty. Krásne dialógy.
S dvojročnou dcérou sa v knižnici vždy zastavím aj v časti poézia pre deti. Keď mi medzi rôznorodými autormi a autorkami padne zrak na chrbát s menom Ján Milčák, automaticky ju beriem, pretože Ján Milčák písal hlavne prózu. Požičali sme si veršovanú knihu pre najmenších Zo štyroch kapsičiek. Čitali sme si ju, komentovali ilustrácie, rozprávali sme sa, teda ona ešte nevie rozprávať, ale predsa len môžeme hovoriť o dialógu, interagovali sme... Spomínala som na náš rozhovor, uvedomovala som si čas, ktorý prešiel, to čo život priniesol i odniesol. Predstavovala som si, že jej raz budem čítať aj Rozprávku o Marianke alebo, keď bude chorá a bude mať mobil, tak aj Zuzanku a pána Odila, neskôr Jakuba s veľkými ušami, Obrovho brata, Starca, ktorý lietal, a jeho už poslednú, opäť veršovanú, Cukorničku...
Vo všetkých však jednostaj ide v nejakej forme o dialóg. Ján Milčák chcel rozprávať a mal čo povedať, používal veľa symbolov, metafor, no nikdy nie prvoplánovo. Čítanie jeho textov prinášalo pocit úľavy, mali v sebe rovnováhu, ktorú všetci tak hľadáme, rozvahu, pokoj, spomalenie, rozjímanie, hľadanie i nájdenie tých správnych hodnôt. Poetika textov Jána Milčáka bola v atmosfére, ktorú vytvárali tiché, empatické dialógy.
„V rozhlasovej dráme rytmus vytvára atmosféru. Pri písaní nemám náčrt ako stavbár, ktorý pracuje presne podľa plánu. Všedné dni nevnímam ako obyčajné, sivé. Aj oni môžu byť zaujímavé, ibaže si ich výnimočnosť treba uvedomiť, všimnúť. Nezaujíma ma to, čo je vzdialené niekde za obzorom, cenné je pre mňa to, čo je blízko, s čím sa môžem bezprostredne stotožniť. Maliar má vlastný pohľad na objekt, ktorý ho zaujal. Je to istý spôsob transcendencie. Rovnaké je to u spisovateľa."
Aktuálna doba zúfalo potrebuje dialóg. Čítajte jeho knihy s vašimi deťmi. Paradoxom je, že sú také dobré, že sa o nich s nimi ani nemusíte rozprávať...
A ako dospelí, siahnite po jeho prozaickej zbierke Pocit úľavy, je to taká krásna kniha, plná hodnôt ľudskosti a dobra, ktoré v každej dobe, nielen tejto, jednostaj potrebujeme...
Česť jeho pamiatke.
Ján Milčák
sa narodil 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia začal pracovať ako lekár v Krompachoch, neskôr ako obvodný lekár v Spišskom Hrušove a v rokoch 1980 – 1984 ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venuje aj písaniu divadelných hier a pokračuje v písaní detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých. Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa). Zomrel 28. mája 2024 vo veku 89 rokov v Levoči.
