SIMONA FOCHLEROVÁ

D. Olejníková: Liek pre Vĺčika (ASIL 2013)

 

Výstava ilustrácií Daniely Olejníkovej s názvom Prerásť knihou v bratislavskej TOTO! je galéria prekypuje pestrými farbami. Jej štýl je hravý a láka vás na odviazanú prechádzku najrôznejšími tvarmi a vrstvami. Výstavu môžete s deťmi navštíviť do konca februára a aspoň na chvíľu vymeniť šeď mesta za živú obraznosť.

 

ROZHOVOR

Daniela Olejníková, foto z vernisáže výstavy, TOTO! je galéria, 2024

 

Aktuálna doba je síce všelijaká, v poslednom období ju vidíme skôr v tmavých farbách, ale v knižnom svete svetlo svieti konečne už aj na ilustrátorov a ilustrátorky. Ich mená sa objavujú na obálkach kníh, nielen v tirážach, v kvalitných knihách ilustrácie už nie sú len výtvarným sprievodom literárneho diela, ale aj jeho druhou polovičkou, ba dokonca, v mnohých už hrajú aj prím. V akých fázach tvojej tvorby táto pozitívna zmena zasiahla teba?

Mala som šťastie, že táto zmena prichádzala postupne už v dobe, kedy som len začínala ilustrovať. Osobne som to vnímala aj cez to, že niektorí vydavatelia začali byť otvorení experimentálnejším prístupom k tvorbe knihy. Postupne začali vznikať aj tituly, ktoré boli v minulosti považované z vydavateľského hladiska za príliš riskantné, no z ilustrátorského a dizajnérskeho hľadiska predstavovali skvelú príležitosť. A vždy, keď sa podarí netradičná vec, pritiahne to pozornosť -  aj na funkciu a impakt, ktoré ilustrácia môže v knihách mať. Z môjho pohľadu prišlo po malých krôčikoch ešte k ďalšej dôležitej zmene: narušeniu zaužívanej predstavy, že ilustrácia patrí iba do detských kníh.

 

Občas mám pocit, že sa to v nejakých prípadoch obracia a vydávajú sa knihy síce s kvalitnými ilustráciami, no už nie s takým dobrým literárnym textom... Vnímaš to tak aj ty, alebo počula si to už niekde aj od svojich priateľov či známych?

Nevnímam to tak, respektíve vôbec nemám tendenciu nad tým takto premýšľať. Sledujem čo nové vychádza, čítam aj recenzie a odporúčania a vždy si uvedomujem to isté: vychádza kopec kníh s témami a spracovaním, ktoré idú úplne mimo môj záujem. Aj tak si nachádzajú svojich nadšených recenzentov a čitateľov, a nie je ich vôbec málo a častokrát sú to ľudia, ktorých názor si vážim. A potom vychádza pár takých kníh, ktoré ma zaujmú okamžite. Nechcem robiť arbitra kvality na základe môjho úzko profilovaného záujmu. Podľa mňa je všetko v poriadku, kým si z pestrej ponuky každý vieme nájsť aspoň malý výsek toho, čo je nám blízke. To, čo ma však však vie extrémne zamrzieť, je odfláknutá robota: nekvalitná tlač alebo grafická úprava, necitlivý výber materiálu, kostrbatý preklad alebo redakcia textu... Proste, keď vidím, že niekomu na knihe málo záležalo.

 

Veľakrát nájdem v kníhkupectvách knihy pre deti, ktoré sa tvária, že sú akoby novými Malými princami, ale sklame ma buď text, alebo práve ilustrácia. Skrátka, neladia spolu. Ako by si nazvala to ladenie ty, a ako to prebieha u teba, to premýšľanie o texte s celkovým výsledkom?

Pre moju tvorbu je prepojenie textu a ilustrácie v knihe úplne kľúčové – to však neznamená, že nikto nemôže mať podobne sklamaný pocit aj z mojich kníh 
(smiech). Keď ilustrujem, nie som „otrokom" textu, ale snažím sa s ním komunikovať. Je to pre mňa spôsob, ako vyjadriť moje vnímanie príbehu, pochopiť a podporiť motívy, ktoré sú z môjho pohľadu kľúčové. Niekedy príbeh aj rozviť alebo doplniť aj o iné spôsoby vizuálneho čítania. Občas mám pocit, že potrebujem atmosféru textu vyvážiť, posunúť, nasvietiť z iného uhla. Môže to znieť ako nedostatok rešpektu, ale snažím postupovať čo najviac citlivo – pre mňa je ilustrovanie rozhovor s autorom textu, aj s naším budúcim čitateľstvom.

 

J. Dvořák: Myko. Kompletní zpravodaj ze světa hub (Baobab, Praha 2023), ilustrácie D. Olejníková

 

Potom je tu ešte aj ďalšia dôležitá premenná, a to grafický/á dizajnér/ka, ktorý knihu, ilustráciu a text zalamuje. Ty takto ladíš s Palom Bálikom, rozumiete si, čo by mala zohľadňovať táto premenná?

S Palom Bálikom robím tak často, že už to pre mňa ani nie je premenná: )) Palo je v prvom rade skvelý typograf a grafický dizajnér, ktorého prácu som vždy obdivovala a stále ma nesmierne baví. Pre moju prácu je však najdôležitejšie to, ako ma dokáže popostrčiť do neprebádaných území. Rozmýšľa inak ako ja a úplne sebecky poviem, že naša spolupráca je pre mňa skvelou príležitosťou na rozvoj. O knihe sa rozprávame ešte predtým, než sa pokúsim o prvú ilustráciu. Všetko je od začiatku spolu prepletené, reagujeme na seba a robíme si navzájom priestor. Kniha vzniká ako celok.

 

Tvoríš hlavne digitálnu ilustráciu, na aktuálnej výstave v TOTO! je galéria Prerásť knihou sú vystavené zväčšeniny niektorých tvojich ilustrácií s ich vrstvami, teda to ako ilustrácie vznikali, návštevník a návštevníčka si môže pozrieť aj knižnú podobu. Farby na monitore vyzerajú akiste inak ako potom vytlačené na papieri... ako to zvládaš, ako to komunikuješ, aby to bolo tak aj na papieri?

Žiarivosť a sýtosť farieb je pre mňa veľmi dôležitá a preto najradšej pracujem s priamymi farbami (Pantone), nie so štandardnou CMYK farebnosťou. Tlač je tak zvyčajne ešte krajšia, ako je náhľad na monitore. Je to vždy trochu lotéria, hlavne keď používam vzájomné miešanie farieb, ale stojí to za ten risk. Ak použijem aj neónové farby, ako v knihe Hávedník a MYKO, zážitok z listovania knihy je takmer nereprodukovateľný. To ma veľmi baví: keď fyzický objekt knihy je ten konečný výsledok.

 

M. Čársky: O Basetovi, ktorý neznášal mľaskanie (ASIL 2009), ilustrácie D. Olejníková

 

Hovorili sme najmä o ilustrácii pre deti, samozrejme, na výtave sú aj ilustrácie z knihy Itala Calvina Nevideteľné mestá. Ty si viacprofilová ilustrátorka, spomínam si aj na ilustrácie v poetickej knihe Kataríny Kucbelovej Vie čo urobí, ako vnímaš ilustrácie v poézii pre dospelých a náročných čitateľov Ty sama? Pri jej čítaní a z Tvojej skúsenosti, pri tvorení...

Niektoré texty – a poézia špeciálne – nepotrebujú žiadne ilustrácie a som si toho vedomá. Na druhú stranu je ťažké odolať lákaniu – pretože keď sa to spojenie podarí, je to veľká paráda. Pri Neviditeľných mestách otázku legitimity ilustrácií v knihe Palo skvelo vyriešil tým, že ilustrácie zavrel do nerozrezaných dvojstrán. Kto nechcel, neotvoril ich, alebo iba nachvíľku nakukol.  
Keď si to však zoberiem z časového odstupu, knihy ako „V melónovom cukre" alebo „Neviditeľné mestá" boli pre mňa silným inšpiračným zdrojom dávno predtým, než som sa vôbec začala zaoberať ilustráciou – som s nimi zrastená, mám ich dôkladne ohmatané. Keď som teda na nich mala začať pracovať takpovediac naostro pre vydavateľa, cítila som, že môžem a že to nie je odo mňa príliš trúfalé. Prí knihe "„Vie, čo urobí" ma oslovilo Artforum, texty však mnou tak rezonovali, že prvotné obavy relatívne rýchlo opadli. Ak by som však dostala na stôl „dospelácky" text, ktorý by mi až tak nešiel pod kožu, asi by som bola veľa opatrná pri rozhodovaní, či sa vôbec doň pustiť.

 

Tvorba Martina Gerboca je v knihách Ivana Štrpku, vieš si to predstaviť ilustrovať ty?

Budem trúfalá a poviem áno, ale samozrejme, že by som bola sprvu paralyzovaná obdivom k autorovi. Tak to bolo s Katkou Kucbelovou. Vtedy mi veľmi pomohlo cítiť, že mi dôveruje a že sa cítime byť na jednej vlne.

 

Máš mnoho ocenení, dali ti ceny aj slobodu alebo znamenajú pre teba niečo iné?

Ceny sú príjemné v neistých chvíľach, keď mám pocit, že ani neviem čo poriadne robím. A tiež mi slúžia na občasné pripomenutie, že sa netreba báť experimentovať.

 

J. Dvořák: Hávedník (Artforum 2015; Baobab, Praha 2015), ilustrácie D. Olejníková

 

Aké knihy si čítaš s tvojím dieťaťom, ktoré ťa oslovujú aj po rokoch, prípadne, ktoré si objavila nedávno.

Už veľa rokov pred narodením môjho syna som si kupovala detské knihy sama pre seba s tým, že sa možno niekedy zídu. Doma máme teda celkom rozsiahlu kolekciu a vyberáme podľa aktuálneho synovho záujmu – častokrát tie isté knihy dokola počas dlhého obdobia : ). Mnohé knihy máme v cudzích jazykoch a pri čitaní ich rovno prekladáme. Synove aj moje obľúbené knihy sú často od vydavateľstva Baobab, momentálne stále fičí „Roland" (Nelly Stéphane, André Francois), „Možná to je jablko" (Šinsuke Jošitake), „Je ráno" (Jakub Plachý). Máme radi aj Andreu Antinoriho a jeho veľmi smiešny Pomaranč (L'arancio) a knihu jeho kamarátky Noemi Vola „If you Cry like a fountain". Ujal sa aj môj dlhodobý obľúbenec Loic Froissart s knihou „Je voulais un chat et j'ai une soeur" (Chcela som mačku a dostala som sestru). Z úplnej klasiky nám naďalej roztápajú srdce Čapkove „Rozprávky o psíčkovi a mačičke".

 

Na aké kultúrne podujatia najradšej chodíte, do akých galérií?

Chodíme tam, kde je pokoj a ticho – keďže tak to má náš Alan rád. Občas teda navštevujeme galérie a vyberáme si podľa toho, kde je aká výstava. Špeciálne ocenil rekonštrukciu SNG a výstavu tvorby Marka Blaža, alebo výstavu Andreja Dúbravského v košickej botanickej záhrade.

 

Daniela Olejníková

Absolvovala štúdium grafiky na VŠVU v Bratislave. Ilustrovala viac ako dve desiatky kníh nielen pre deti a mládež pre domáce i zahraničné vydavateľstvá (Artforum, BRAK, Baobab, Slovart, Nota Bene, Akropolis, Argo, Little Gestalten, Boycott a iné). Pracovala tiež na experimentálnych vydaniach kníh V melónovom cukre Richarda Brautigana (2011) a Neviditeľné mestá Itala Calvina (2016). Jej ilustrácie sa objavili v Denníku N a časopisoch Slniečko a Raketa. Je držiteľkou Plakety BIB 2013 a Zlatého Jablka BIB 2017 a získala niekoľko ocenení v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska a Nejkrásnější české knihy roku. Kniha MYKO. Kompletní zpravodaj ze světa hub (Jiří Dvořák, vyd. Baobab) získala hlavnú cenu v aktuálnom ročníku Bologna Ragazzi Award v kategórii Non fiction. Dlhodobo spolupracuje so združením Čierne diery. Okrem grafických listov preň vytvorila ilustrácie do publikácii Stratená Bratislava (2019) a Čierne Diery I a II (2018, 2021).

 

Bibliografia 

Kamenný chlapec. Indiánska rozprávka (autorská kniha, 2009)
M. Čársky: O Basetovi, ktorý neznášal mľaskanie (ASIL – asociácia ilustrátorov, Bratislava 2009)
V. Miltner: Mahábhárata, aneb, Velký boj (Argo 2011)
M. Vopěnka: Spiace mesto (TRIO Publishing 2011, Fragment 2011, 2016)
M. Vopěnka: Spící spravedlnost (Fragment 2012)
R. Brautigan: V melónovom cukre (Artforum 2011)
J. Bodnárová: Trinásť (Perfekt 2012)
J. Matuškovičová: O zvieracej dušičke: rozprávanie pre dospelejších i dospelých (Proti prúdu 2013)
M. Vopěnka: Spící tajemství (Fragment 2013)
D. Olejníková: Liek pre Vĺčika (ASIL 2013)
D. Pastirčák: O kresbe, čo ožila (Slovart 2014)
J. Bodnárová: Dita (Perfekt 2014)
J. Dvořák: Hávedník (Artforum 2015; Baobab, Praha 2015)
I. Calvino: Neviditeľné mestá (Artforum, Bratislava 2016)
M. Vadas: Útek (BRAK 2016, 2018)
D. Pastirčák: Starec a dieťa (Proti prúdu 2017)
E. Stará: Největší přání (65. pole 2017)
M. Vadas: Na útěku (Raketa , 2017)
M. Vadas: ¡HUYE! (Barbara Fiore Editora 2017)
J. Šajgalíková: Ema a Max (Literárne informačné centrum 2018)
Kolektív autorov: Kapitán Spomienka: poviedky a básne pre deti a násťročných (Perfekt 2019)
M. Vadas: Krutá Marta (BRAK 2020)
J. Dvořák: Myko. Kompletní zpravodaj ze světa hub (Baobab, Praha 2023)

Zdroj: TOTO! je galéria

TOTO! je galéria sídli na Moskovskej ulici 29 v Bratislava (blízko Medickej záhrady)

Galéria vystavuje najmä ilustrácie – obrázky, ktoré si pamätáme z knižiek, čo sme čítali ako deti, aj z tých, čo si teraz čítame so svojimi deťmi a každou výstavou dokazuje, že ilustrácia je také isté umelecké dielo ako akékoľvek iné a má právo visieť v galérii.

 

Otváracie hodiny:

Utorok 15:00 — 19:00 hod.
Streda 15:00 — 19:00 hod.
Štvrtok 9:00 — 12:30 | 13:30 — 16:00 hod.
alebo na zavolanie

info@totojegaleria.sk, 0907 706 081

Dobrovoľné vstupné.

 

Prečo by ste mali mať v pláne ísť s deťmi na výstavu Prerásť knihou?

  • je vhodná pre všetky vekové kategórie ako detí, tak aj dospelých (ja som bola so svojou dva a polročnou dcérou),
  • pravdepodobne máte doma aspoň jednu knihu s ilustráciami Daniely Olejníkovej (bibliografia vyššie), ktorú môžete na výstave s deťmi spoznať (my sme jasali z Lieku pre vĺčika, ktorý bol našou prvou knihou od tejto autorky),
  • ide o oceňovanú a rešpektovanú slovenskú ilustrátorku, máte záruku, že vystavené diela majú aj umeleckú hodnotu (kultivujete estetický vkus dieťaťa),
  • návštevou galérie kultivujete aj kultúrne správanie dieťaťa, jednak mu vytvárate návyk pre návštevy kultúrnych inštitúcií či podujatí, a jednak v ňom pestujete pravidelný kontakt s umením ako bežnou súčasťou života,
  • podporujete váš vzájomný dialóg, rozširujete mu slovnú zásobu a počúvate navzájom vaše názory, čo sa vám páči alebo nepáči a prečo, pričom akákoľvek vaša či jeho odpoveď nemôže byť nikdy zlá.

 

Tipy na postrehy do dialógu s deťmi z výstavy Prerásť knihou (pre staršie deti):

  • viete sa s nimi rozprávať o rozdielnej práci autora*ky (text), ilustrátora*ky (ilustrácie), dizajnéra*ky (papier, písmo, zalomenie textu, obrázku...) pričom výsledok – kniha samotná – je ich spoločným umeleckým dielom,
  • viete poukázať na delenie kreslená ilustrácia rukou a digitálna ilustrácia, pričom obe vedia mať rôzne umelecké kvality a že neplatí, že jedna je lepšia než druhá, ale že všetko závisí od konkrétneho diela,
  • v ilustráciách Daniely Olejníkovej viete spoločne hľadať ich vnútornú logiku, opakujúce sa prvky, ich gradáciu,
  • takisto viete hľadať tvary, ako ich ilustrátorka zoskupuje, ako ich rozdeľuje, kde sú pokrivené, ako im dodáva vrstvy a štruktúry, 
  • viete porovnať farby v ilustrácii v knihe a na výstave vo vytlačenej/zväčšenej podobe, či sú identické, alebo či majú nejaký ten iný odtienok a prečo, napríklad, výsledná farba závisí od kvality papiera i od tlačiarne,
  • viete im upriamiť pozornosť na to, ako ilustrátorka medzi farbami vytvára ďalšie nečakané sútlačové farby, 
  • viete sa s nimi rozprávať o ilúzii pohybu a čo ju asi v jej ilustráciách tvorí,
  • môžete sa pokúsiť spoločne hľadať princípy jej štýlu – rukopisu, v čom je jej poznateľnosť (podľa kurátorského textu je vo vnútornej energii a detailoch v štruktúrach), 
  • a všetko čo vám len napadne...

 

Vlastné tipy na neprvoplánové umelecké výstavy, podujatia, knihy, ktoré zaujali vás či vaše deti viete sami uverejňovať vo facebookovej skupine Kultivované deti.

Sledujte nás aj na Instagrame.

Späť na Kultivované deti