Aké knihy by deti a mládež mali čítať?

 

Kníhkupectvá aj knižnice sú plné kníh pre deti i pre mládež. Spoločnosť už dávno prijala a ešte stále opakuje fakt, že čítanie je kľúčovým prvkom v ich vývine. Nielenže rozvíja ich slovnú zásobu a komunikačné schopnosti, ale prostredníctvom obsahu i formy pomáha formovať ich myslenie a fantáziu. V tomto článku vám plan.art ponúka plán, ako a kde nájsť na jednom mieste overené tipy na tie najzaujímavejšie knihy pre deti a mládež. Môžete sa nimi inšpirovať pri návštevách verejných knižníc, kníhkupectiev alebo antikvariátov.

 

Prešovská univerzita v Prešove v roku 2023 vydala v tlačenej i online podobe dve publikácie Svetom COOLtových kníh pre deti a Svetom COOLtových kníh pre násťročných, obe s podtitulmi 100 + 1 tipov pre teba a pre mňa, ktoré zostavovali odborníci na literatúru pre deti a mládež – Dávid Dziak, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Prešovskej univerzity v Prešove a výtvarníčka, literárna vedkyňa pôsobiaca v Centre výskumu detskej reči a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove Iveta Gal Drzewiecka.

Zostavovatelia oslovili ďalších povolaných statočných, ktorí mali navrhnúť a spracovať heslá k titulom katalógu tých najzaujímavejších kníh pre deti a mládež, k akým sa v našom literárnom kontexte môžeme dostať. Vyberali ich okrem spomínaných zostavovateľov aj emeritná profesorka a jedna z najuznávanejších odborníčok na tzv. „literatúru v literatúre" prof. Zuzana Stanislavová, známy autor kníh pre deti a mládež, jazykovedec a vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Peter Karpinský, výskumníčka a odborníčka na detskú reč Alexandra Brestovičová, vysokoškolská pedagogička pôsobiaca na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa odborne venuje rozhlasovým hrám pre deti a mládež Adela Dúbravová, vysokoškolská pedagogička pôsobiaca na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a spisovateľka Anna Timková Lazurová, vysokoškolská pedagogička z Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Prešovskej univerzity v Prešove Danka Lešková, odborná asistentka na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, odborníčka na literatúru young adult Nina Kollárová, doktorandka z Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Prešovskej univerzity v Prešove Patrícia Dziaková a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci tiež na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý je odborníkom na didaktiku literárnej výchovy Radoslav Rusňák.

Karikatúry vytvárali Slavo Capek a Tomáš Telepák, ilustrácie kreslila mladá výtvarníčka Sára Šarišská.

Takýto informačný opis o jednotlivých autoroch a autorkách hesiel však v publikáciách nenájdete. Dozviete sa v nich o nich predsa len to najpodstatnejšie, a teda to ľudské. Napríklad, že Alexandra Brestovičová najradšej číta, keď prší, že zostavovateľ Dávid Dziak si zlomil zápästie a roztrhol si achilovku, tak (aj!) preto už radšej číta, že Danka Lešková je trochu viac veselší typ, ako je normál, alebo že Patrícia Dziaková je taká slovenská Hermiona, ktorá márne čakala na list z Rokfortu a pod.

 

V publikácii Svetom COOLtových kníh pre deti nájdete napríklad heslá ku knihám overených klasík, ako sú Rozprávky Hansa Christiana Andersena či Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, samozrejme nechýbajú tam ani povesti Ondreja Sliackeho. Nemalé zastúpenie majú svetové klasiky, ako je Peter Pan, Pippi Dlhá Pančucha, Dhalove diela, ale aj Tri príbehy Umberta Eca či dielo aktuálneho nobelistu za literatúru Jona Fosseho Kant. Nechýbajú ani ďalšie slovenské klasiky Márie Ďuríčkovej, Ľuba Feldeka, Daniela Heviera, Tomáša Janovica, Tone Revajovej, ale ani výnimočné súčasné slovenské knihy ako Dievčatko z veže od Jany Bodnárovej, Tuláčik a Klára od Erika Jakuba Grocha, krásne dialogické rozprávky Jána Milčáka, rozprávky prozaikov nominovaných na cenu Anasoft litera Alexandry Salmely, Mareka Vadasa či Moniky Kompaníkovej. Kniha obsahuje aj zaujímavé náučné tituly ako napríklad Hávedník Jiřího Dvořáka, aktuálne známe slovenské hity Mimi a Líza, ale aj grafický román Pavla Čecha A či obrazové encyklopédie Takto vidím/Takto počujem od ukrajinskej dvojice Romany Romanyšyn a Andrija Lesiva a pod.

Pozrite si ďalšie tipy v knihe Svetom COOLtových kníh pre deti (online)

 

V publikácii Svetom COOLtových kníh pre násťročných nájdete legendárneho Stopárovho sprievodcu galaxiou, román Malé ženy, kultovú sériu Troch pátračov, nechýba Nekonečný príbeh, Alica v krajine zázrakov, románové „atramentové" fantasy Cornelie Funke, Príbehy z počiatku sveta od Teda Hughsa, a tiež aj jeden text Neila Gaimana. Tínedžeri a tínedžerky si môžu svoje filmové zážitky porovnať aj s literárnymi predlohami Vojnového koňa, Anny zo Zeleného domu, ságu Harryho Pottera či Tolkienho Hobita a jeho trilógie. Zastúpené sú slovenské klasiky pre mládež od Jaroslavy Blažkovej, Kláry Jarunkovej, Vincenta Šikulu, Jána Uličianskeho. Nájdete tam aj Moju prvú galériu či poviedkovú knihu Trinásť od Jany Bodnárovej, Na slepačích krídlach Ireny Brežnej, ba dokonca aj konceptuálnu knihu Viliama Klimáčka Noha k nohe. Tieto posledné mená úspešné aj v tvorbe pre dospelých (niekoľko nominácií na cenu Anasoft litera) dopĺňajú aj iné texty „anasoftových" autorov Mareka Vadasa Rozprávky z čiernej Afriky, Alty Vášovej Niekto ako ja a dokonca je tu aj jedna kniha, ktorá v roku 2009 bola aj vo finálovej desiatke, Keď sa pes smeje od Juraja Šebestu. Do pozornosti plan.art dáva chuťovky na večerné dialógy s rodičmi titulu Harún a more príbehov od Salmana Rushdieho, Múr Petra Sísa či komiksový dystopický príbeh Stratená vec Shauna Tana.

Pozrite si ďalšie tipy v knihe Svetom COOLtových kníh pre násťročných (online)

 

Samozrejme, nie sú to len vymenované knihy. Jednotlivé heslá sú na každej dvojstranne informačne a komplexnejšie rozvrhnuté. Dôležité je, že súčasťou informácie je práve vekové odporúčanie a text autora alebo autorky hesla, ktorý je napísaný nie akademicky, ale pútavo. 

 

 

 

„Dobrá kniha pre deti má estetickými prostriedkami poukazovať na poznanie a dôležité hodnoty v našich životoch" 

Rozhovor s Dávidom Dziakom, spoluzostavovateľom publikácií

 

Publikácie vznikli ako záverečný výstup grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 + 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných), sú v online i tlačenej podobe, ide teda hlavne o akademický počin či pokus popularizácie dobrej literatúry?

Áno, ide o hlavné výstupy spomínaného grantového projektu KEGA, ktorý je v porovnaní s projektmi VEGA či APVV viac zameraný aplikovane vo vzťahu k školstvu, pedagogike, tvorivému a interpretačnému umeniu, a preto cieľom tohto projektu bolo spopularizovať podnetné knihy pre súčasné deti a mládež a urobiť to tak, aby ich to zmotivovalo prečítať danú knihu. A keďže na tlač spomínaný projekt vyhradzuje 30 % z pridelených financií na jeden rok, preto vyšli len v náklade 150 kusov. Viac sa nedalo, lebo tlač bola finančne náročnejšia, keďže sme chceli, aby publikácie boli v tvrdej väzbe a plnofarebné (predsa sú určené aj deťom). A keďže je to hradené z projektu, tak sú nepredajné, preto sme sa rozhodli aj pre ich online verziu, aby sa dostali ku každému, kto má záujem. Napokon sme sa dohodli s rektorom univerzity a prebehla dotlač slovníkov, ktoré sa čoskoro budú predávať cez UnipoShop. 

 

Prihovárate sa v nich deťom i dospelým, ich hlavným cieľom je, aby sa knihy v nich uvedené čítali, vyše dve stovky kníh vyberalo 11 autorov a autoriek, aké mali konkrétne zadanie?

Na prvých dvoch stretnutiach sme vytvárali zoznam tých 202 kníh pre deti a násťročných, ktorý sme spolu s koncepciou slovníkov a štruktúrou hesla následne poslali šiestim recenzentom na posúdenie. Keď sme mali finálny zoznam, tak zadaním bolo napísať o danej knihe takým štýlom, aby to recipienta motivovalo prečítať daný titul. Zároveň sme vytvorili šablónu, podľa ktorej každý písal heslá. Rozsah textu nesmel byť veľký, preto sme sa dohodli na max. dvoch normostranách. Jazyk textu nesmel byť ani príliš odborný, ani infantilný, preto sme sa rozhodli pre esejistickejší štýl s využitím 2. osoby množného čísla, čím vzniká fiktívny rozhovor s čitateľom. Zároveň v heslách využívame aj otázky a výzvy, čím texty nadobúdajú interaktívny rozmer. A napokon sme si stanovili základné otázky, ktoré autor hesla mal viac-menej zodpovedať v texte, ako napríklad prečo sme vybrali práve túto knihu, čím bude čitateľa baviť a, naopak, čo mu môže spôsobovať ťažkosti, alebo či sa oplatí venovať pozornosť aj ilustračnej stránke knihy. 

 

Vznikali tieto objemy ľahko a museli ste škrtať návrhy kníh alebo naopak, museli ste hľadať a dopĺňať ešte ďalšie tituly?

Podľa mňa ani ľahko, ani ťažko to nevznikalo, lebo na jednej strane muselo sa dohodnúť 11 autorov a autoriek, avšak na druhej strane každý z nás sa špecializuje na istú časť detskej literatúry, napríklad ja som vyberal tituly najmä z poézie, profesorka Stanislavová bola zárukou toho, že to, čo sa oplatí prečítať zo staršej literatúry, tak to vyberie, spoluzostavovateľka Iveta Gal Drzewiecka sa venuje ilustráciám pre deti a mládež, preto sa skôr zameriavala na obrazové knihy atď. Titulov sme mali viac ako 200, zároveň sme dostali mnoho návrhov od recenzentov, čiže napokon sme museli škrtať, avšak nevyškrtli sme ich úplne, lebo všetky, čo stoja za to, sme spomenuli v poznámkach pod čiarou a sú v záverečnom registre názvov a autorov. Register prvej časti pre deti tvorí 431 kníh, register druhej časti pre násťročných 314. 

 

Aké kritériá sa skrývajú pod pojmom najlepšia kniha a pod pojmom COOLtová kniha? Tieto dve publikácie vnímam ako také sprievodné katalógy k tomu, aké knihy by nemali chýbať vo verejných i domácich knižniciach s deťmi…

Zámerne sme sa vyhli pojmu najlepšie knihy pre deti a mládež, lebo urobiť taký zoznam nie je možné a vždy by niekto mohol sa pýtať, prečo je tam táto kniha a nie táto... Aj preto sme upustili od pôvodného názvu zlatý fond, ktorý tiež evokuje najlepší výber. Zriekli sme sa toho a vymysleli sme slovnú hračku COOLtové, ktorá naznačuje, že zoznam budú tvoriť aj kultové knihy, tzv. klasiky, ktoré už overil čas, ale aj cool knihy, ktoré sú zo súčasnej literatúry a ktoré sú cool u dnešných detí a násťročných. Daný atribút, samozrejme, nevylučuje, že aj kultové knihy sú cool. 

 

Bol by rovnaký počet tipov na knihy, keby boli rozhodujúce čisto len umelecko-estetické kritériá literárneho textu bez spoločenského, historického, hodnotového a kultúrneho kontextu?

Nebol by, pri viacerých knihách sa spomínajú uvedené kontexty, hoci umelecko-estetické kritériá knihy boli viac-menej primárne. Avšak ako som napísal vyššie, zriekli sme sa vybrať to najlepšie, lebo sme chceli predstaviť tituly aj zo staršej, aj z úplne najnovšej literatúry, ktoré ešte len overí čas. Zároveň keď sme sa v závere rozhodovali medzi dvoma knihami, tak niekedy sme sa rozhodli skôr pre slovenského autora ako zahraničného, lebo išlo nám skôr o slovenský zlatý fond ako svetový, alebo niekedy vyhrala čitateľská obľúbenosť medzi (slovenskými) súčasnými detskými čitateľmi nad kánonickou klasikou. 

 

Nemyslíte si, že problém povinného čítania je aj v tom, že knihy v takom povinnom zozname čitatelia a čitateľky automaticky vnímajú ako také, čo by mali byť (asi) aj umelecky hodnotné a zrazu pri čítaní sú prekvapení/é, lebo sa im to nepáči? Mierim na to, že či ste pri mape hesla neuvažovali aj o nejakom značení aj literárnej a textovej kvality…

Pri výbere titulov sme mali vždy na zreteli umelecko-estetické kritériá knihy, ale nechceli sme o nich explicitne písať v hesle, lebo našim cieľom nebolo predstaviť to naj a písať, prečo je to naj, ale našim primárnym cieľom bolo heslom motivovať k prečítaniu danej knihy. Akýsi zoznam povinnej literatúry je len zoznamom bez ďalších informácií, ktorý žiaci musia prečítať. Častokrát už pred čítaním majú odpor k tejto literatúre, lebo je povinná. A v tom je rozdiel v porovnaní s našimi slovníkmi, ktoré okrem zoznamu obsahujú aj také informácie o knihách, podľa ktorých čitateľ vie zistiť, či sa mu bude kniha páčiť. My ani nechceme, aby všetky knihy, ktoré predstavujeme v slovníkoch, prečítalo každé dieťa. Ich fungovanie v praxi si predstavujeme tak, že učiteľ pošle link na online verziu slovníka žiakom, respektíve ich rodičom, a dieťa si bude čítať heslá (pričom, ako píšeme v úvode, má právo heslo nedočítať či ľubovoľne preskakovať z hesla na heslo) a samo si vyberie, ktoré knihy prečíta, napríklad učiteľ im stanoví, nech si každý podľa seba vyberie desať kníh, ktoré prečíta za rok (ideálnym stavom by bolo, keby každá školská knižnica mala niekoľko kusov, respektíve keby bol aspoň jeden kus v každej triednej knižnici). Alebo si predstavujeme, že dieťa alebo rodič si požičia slovník z knižnice, bude si v ňom listovať a na základe toho si požičia alebo zakúpi tituly, ktoré ho oslovili. Je to väčšia istota, že to bude kvalitná kniha, ktorá sa bude páčiť, ako keď sa kúpi kniha z internetu len na základe anotácie od vydavateľa, ktorý, samozrejme, v nej danú knihu vychváli. 

 

Čo by mala mať kniha pre deti, aby bola umelecky hodnotná? Vychádza takých kníh v aktuálnom období dosť?

Podľa mňa umelecky hodnotná kniha pre deti by mala byť funkčným spojením estetickej, formatívnej a informatívnej funkcie. V prvom rade by sme počas čítania knihy mali mať pocit krásna, estetický zážitok, ale zároveň dobrá kniha pre deti má estetickými prostriedkami poukazovať na poznanie a dôležité hodnoty v našich životoch. Myslím si, že v aktuálnom období vychádza veľa dobrých kníh, ale veľmi veľa aj priemerných, ale aj gýčových či brakových. A preto je pre mnohých učiteľov, knihovníkov, kníhpredajcov, rodičov ťažko sa zorientovať v dnešnej ponuke, čo sa im nemožno čudovať. A teda aj na to reagujú naše slovníky, ktoré im v tom môžu pomôcť. 

 

Ako s publikáciami ďalej aktuálne plánujete pracovať pri prezentácii verejnosti? Komunikujete aj s verejnými knižnicami?

Prezentácia publikácií je už len na autoroch bez akejkoľvek podpory, čiže ak by sme chceli ísť prezentovať na nejakú univerzitu alebo do knižnice, tak už na vlastné náklady. Zároveň to stojí čas a energiu, cez pracovný týždeň by sa musela brať dovolenka atď. Urobili sme len jednu verejnú prezentáciu v našej domácej univerzitnej knižnici, na ktorej vystúpila väčšina autorského kolektívu. Autorské výtlačky so sprievodným listom sme rozposlali do mnohých knižníc na Slovensku, od ktorých sme dostali obrovskú spätnú väzbu. Pokiaľ ide o ďalšiu spoluprácu s verejnými knižnicami, tie by museli podať projekt, do ktorého by nás zahrnuli, aby sme mohli prísť. Zároveň nebude môcť prísť celý autorský kolektív, keďže ho tvorí štrnásť členov, ale len výberovo niektorí. Uvidíme, čo prinesie tento cool knižný svet. 

 

Naplánujte si čítanie so svojimi deťmi i násťročnými

Čítanie pomáha rozvíjať slovnú zásobu a gramatické štruktúry, čo je kľúčové pre efektívnu komunikáciu. Podporuje kognitívny rozvoj, vrátane schopnosti koncentrácie, pamäti a analytického myslenia. Knihy ponúkajú deťom priestor na rozvíjanie fantázie a kreativity. Čítanie príbehov a rozprávok ich môže inšpirovať k vlastnému tvorivému mysleniu. Čítanie príbehov z rôznych perspektív zas môže pomôcť deťom porozumieť rôznym situáciám a emocionálnym stavom, čo zlepšuje ich schopnosť empatie a porozumenia. Knihy sú tiež cenným zdrojom poznania a informácií, s ktorými majú cez strany, ktorých sa dotýkajú, fyzický kontakt. Čítanie im približuje rôzne koncepty, kultúry a svety a rozširuje ich obzory. Pre niektoré deti môže byť čítanie útekom od každodenných stresových situácií a zdrojom relaxácie. V dnešnej dobe, keď je digitálna gramotnosť stále dôležitejšia, čítanie tlačených aj digitálnych kníh pomáha deťom rozvíjať schopnosti práce s technológiou a porozumenie digitálnym médiám. Čítanie môže byť dôležitým doplnkom formálneho vzdelávania. Deti, ktoré čítajú pravidelne, majú väčšiu pravdepodobnosť dosahovať lepšie výsledky v škole a v neposlednom rade čítanie slúži ako prevencia proti duševným ochoreniam.