„Pohľad jedinca na seba a svoju minulosť s odstupom rokov – no predsa subjektívny, (ne)verný“

 

Spoločný životný príbeh poetky Sylvie Plath a básnika Teda Hughesa si získal – a stále si získava – značnú pozornosť. Niekedy sa zdá, že sa tak deje na úkor kvalitnej poézie, ktorú obaja (vy)tvorili. Ich vzťah, ktorý sa skončil tragicky, bol spracovaný napríklad aj vo filme Sylvia režisérky Christiny Jeffs alebo v knihe Pytliakove ženy autorky Claude Pujade-Renaud. V oboch prípadoch ide o optiku nezúčastnenej osoby. V roku 1998 bola publikovaná kniha, ktorá priniesla pohľad jednej z hlavných postáv. Ted Hughes napísal zbierku básní Birthday Letters ako intímnu mapu svojho života so Sylviou Plath. České a slovenské literárne publikum má od roku 2021 možnosť zoznámiť sa s týmito básňami v českom preklade, o ktorý sa postarali Vanda Senko Ohnisková a Milan Ohnisko. Knihu s názvom Dopisy k narozeninám vydalo vydavateľstvo Argo. Dopisy k narozeninám sú však „iba“ jednou z častí skladačky. Okrem Birthday Letters Ted Hughes napísal aj bibliofíliu Howls & Whispers (1998) v náklade 110 kusov, ktorá sa venovala rovnakej téme ako Birthday Letters. V roku 2010 bola Hughesovi posmrtne publikovaná aj báseň Last Letter, ktorá – ako už upozorňuje názov – bola posledným textom z celého súboru. Slovenský preklad kompletnej zbierky Howls & Whispers a básne Last Letter spolu s prekladom vybratých básní z Birthday Letters vyšiel v roku 2023 vo vydavateľstve Skalná ruža. Jeho autorom je Peter Trizna, ktorý v nasledujúcom rozhovore približuje svoju skúsenosť s prekladom Hughesových veršov.

 

Slovenskej aj zahraničnej poézii sa venujete dlhodobo. Zostavili ste výbery z poézie Mikuláša Kováča a Vladimíra Roya, prekladateľsky ste pracovali na relácii RTVS s názvom Rockové verše, spolupracovali ste s Jurajom Kuniakom na jeho prekladoch básní Walta Whitmana a Roberta Hassa a s Jánom Gavurom na jeho preklade poézie Leonarda Cohena. Aká bola vaša prekladateľská cesta k Tedovi Hughesovi? Predpokladám, že na začiatku vás oslovili jeho básne a váš čitateľský vzťah k nemu sa prehlboval. Kedy ste získali motiváciu priniesť slovenskému publiku preklad jeho posledných básní?

To, že sa z toho vykľul Ted Hughes, bolo pôvodne len náhodou. Jeho poéziu som poznal už dlhšie, ešte z vysokoškolských čias. Dokonca som si z katedrovej knižnice kúpil staršie vydanie Selected poems – jeho vybraných básní – Listy tam ešte neboli – s tým, že som vedúceho katedry uhovoril, že majú veľa exemplárov, nejde o povinnú literatúru pre naše učiteľské predmety a poéziu aj tak číta málokto. Keď som s Jurajom Kuniakom pracoval ako redaktor na jeho vlastnom preklade R. Hassa, nadškrtol som mu, že by som chcel niečo preložiť aj sám, a on povedal, že v rade vydavateľstva uvažujú o Listoch k narodeninám Teda Hughesa, či tú knihu poznám, a ja na to áno, mám ju doma. Pár rokov pred tým som si ju kúpil z Amazonu. A tak sme sa dohodli, že ju budem prekladať.

Ako prebiehal proces s autorskými právami? Získali ste povolenie na preklad rýchlo?

Trvalo to vyše roka, veľké vydavateľstvá typu Faber and Faber sa o náš malý typ trhu väčšinou neobtrú, no našťastie Juraja po niekoľkých pokusoch a pár mesiacoch mailov dali dokopy so „spojkou“ pre naše pre východoeurópske krajiny, ktorá pochádza z Čiech a s ktorou už predtým spolupracoval pri inej knihe.

Listy a výkriky obsahujú preklad vybratých básní zo zbierky Birthday Letters, kompletnej bibliofílie Howls & Whispers a básne Last Letter.  Ako vznikal výber básní z Birthday Letters? Ako ste dospeli k celkovému konceptu prekladu?

Takmer od začiatku mi bolo jasné, že preklad z pôvodnej knihy bude výberový, keďže pôvodná zbierka je pre edíciu Skalnej ruže príliš rozsiahla, a preklad by mi tiež trval asi raz tak dlho. Navyše, keďže básne spája vzťah Hughesa k Silvii Plath, témy a motívy sa v knihe s určitými štylistickými obmenami pomerne často opakujú. Potom sa mi dostalo do pozornosti súborné vydanie Hughesových básni z roku 2007, kde už bola aj pôvodná bibliofília Howls & Whispers, ktorá Birthday Letters ďalej rozširuje a dopĺňa, a ako celok sa mi zdala esteticky silnejšia. A po trochu gúglenia o oboch knihách som na internete našiel zmienku o The Last letter a napokon aj samotný text. A z mojej strany bolo rozhodnuté. Juraj a ostatní v redakčnej rade vydavateľsva moju koncepciu prijali. Napokon sa to ukázalo ako šťastné riešenie aj preto, lebo počas prekladania sme zistili, že české vydavateľstvo Argo má preklad Birthday Letters v edičnom pláne, a knihe vyjde minimálne pár mesiacov pred našou. Preklad básnika Milana Ohniska s manželkou síce obsahuje kompletné Listy, tak ako pôvodne vyšli knižne, no nie je v ňom nič z Howls & Whispers a ani Last letter. Takže nás tak celkom nepredbehli, nakoľko sa ani obsahovo úplne neopakujeme. A to je pre mňa ako prekladateľa oná čerešnička na torte, keďže väčšinou to býva, zrejme aj s ohľadom na veľkosť českého čitateľského trhu, skôr opačne. A to ešte nerátam tú časť slovenského publika, ktorá aktívne číta aj v češtine – sám si kupujem pôvodnú českú poéziu aj pre mňa zaujímavé preklady.

Aké kvalitatívne kritériá ste si zvolili pri preklade jednotlivých básní?

V prvom rade ostať čo najvernejší vo vzťahu k originálu – a to ako v rámci formy, tak aj obsahu, pričom preklad musí znieť v slovenčine čo najprirodzenejšie – akoby ani nešlo o preklad, Ciele sú to ušľachtilé, niekedy je prekladateľ nútený lavírovať medzi nimi ako povrazolezec. Najviac som sa vo všeobecnosti natrápil s Hughesovou syntaxou – obľubuje veľmi dlhé súvetia – niekedy tvorí niekoľkostranovú báseň len pár viet. To som sa snažil zachovať aj v preklade, no aby bol text zároveň dobre stráviteľný. Pri sémantike, keď autor pracuje s viacerými významami jedného slova, si v slovenčine môžeme často vybrať len jeden z nich – s tým som pár ráz bojoval tiež, no našťastie takých prípadov v básňach, ktoré som vybral, nebolo veľa.

 

 

Básne v knihe sú,  pochopiteľne, dosť osobné, čo miestami spôsobuje to, že k zvoleniu interpretačného kľúča je potrebné isté pátranie. Nezvažovali ste vytvorenie a zaradenie poznámkového aparátu?

Chvíľu áno, no potom sme to zamietli. Napokon, ani originál ich nemá, a rovnako ani súborné vydanie v Collected Poems. Sám som pre potreby prekladu na viacerých miestach konzultoval iné zdroje. Niekedy je dobré, nech sa čitateľ trochu potrápi. A  myslím, že mu treba nechať otvorených čo najviac interpretačných dvierok, a s vysvetlivkami by síce menej blúdil, no zároveň by sa ich tak mohlo až priveľa zavrieť.

Na knihe redakčne pracovali Juraj Kuniak a Jana Kantorová-Báliková, autorom doslovu je Ján Gavura, jazykové korektúry robil Marián Andričík. Inými slovami sa na knihe podieľal výrazný prekladateľský tím. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

S pani Kantorovou-Bálikovou som pracoval prvýkrát, trúfnem si povedať, že v rámci anglofónnej poézie je už prekladateľskou legendou. Je výborná editorka, nevnucuje vlastnú víziu prekladu ale vie, kde v poznámkach „pritlačiť.“ S Jánom Gavurom spolupracujem už roky v rámci Vertiga, najprv bol mojím učiteľom na vysokej škole, takže to išlo prirodzene. V tomto prípade sa venoval doslovu, čize do prekladu nezasahoval. Marián Andričík – ďalšia prekladateľská legenda – bol jazykový korektor na slovenskej strane, no samozrejme, mal pár dobrých návrhov aj na prečistenie prekladu. Takisto aj Juraj Kuniak ako vydavateľ. Už som mu robil redaktora prekladu pre jeho dva vlastné – druhé vydanie W. Whitmana a R. Hassa, kde som napísal aj doslov, tak sme sa teraz
vymenili. Som mu za všetky tieto príležitosti veľmi vďačný. Najviac redakčných zásahov som mal do textov nakoniec ja sám, po tom, čo sme „polohrubo – polomäkko“ hotový preklad nechali odležať – až som bol sám mierne prekvapený, čo urobí odstup – až toľko som ich nečakal.

Aké (poetické/ľudské/...) hodnoty môžu podľa vás ako prekladateľa predať čitateľom a čitateľkám verše Teda Hughesa v Listoch a výkrikoch?

Hmmm. Hughesova poézia v tomto výbere osciluje niekde medzi realitou a fikciou, občas sa hranice medzi nimi celkom stierajú. Je to poézia bilancujúca, miestami bolestná, miestami sebavyviňujúca, sebaspytujúca. Pohľad jedinca na seba a svoju minulosť s odstupom rokov – no predsa subjektívny, (ne)verný. Napriek istej miere mystifikácie a fabulácie si predsa myslím, že nám dáva najviac nahliadnuť aj do Hughesa ako nedokonalého človeka, nielen významného a silného básnika. Osobne ma práca na preklade, intímna blízkosť k týmto básňam a osudom v nich primäla viac si vážiť tých, ktorých okolo seba mám a viac bojovať s vlastnými problémami, nevzdávať sa tak ľahko. Je to katarzná poézia – mnohé azda ostalo aj neuvedomené, kdesi v podvedomí….

Zhováral sa a za rozhovor ďakuje Peter Prokopec.

Peter Trizna (*1985) je slovenský prekladateľ, literárny vedec a básnik. Prekladal texty v rámci relácie Rockové verše na RTVS. Redakčne sa podieľal na prekladoch básní Roberta Hassa Čas a materiály, Walta Whitmana Spev o mne (oboje preložil Juraj Kuniak) a Leonarda Cohena Plameň (preložil Ján Gavura). Zostavil výbery z básní Mikuláša Kováča Prekročiť prah a Vladimíra Roya Vpísané do noci. Kniha Ted Hughes – Listy a výkriky je jeho prvým samostatným knižným prekladom.