zdroj: ASFK
Kurdsko-švajčiarsky režisér Mano Khalil vyštudoval filmovú réžiu na FTF VŠMU a na Slovensko sa stále vracia. Jeho posledné dve návštevy sa niesli každá v inej atmosfére. Pred niekoľkými týždňami sa prišiel naposledy rozlúčiť so svojim mentorom režisérom Stanislavom Párnickým a pred niekoľkými dňami uviedol osobne vo viacerích mestách svoj najnovší film Susedia, v ktorom detskými očami vtipne a zároveň realisticky ukazuje život Kurdov a Židov v malej dedine na sýrsko-tureckých hraniciach na začiatku 80. rokov. Šesťročný Sero zažíva prvý školský rok v arabskej škole kde je jeho dovtedy priateľstvom avzájomným rešpektom naplnený svet konfrontovaný s absurdným nacionalizmom i antisemitizmom. Do dediny totož prišiel nový učiteľ, ktorý má len jedno poslanie: vnútiť im poslušnosť a urobiť z kurdských detí panarabských socialistov. Kurdčina sa stáva zakázaným jazykom a deťom je brutálne vštepovaná nenávisť k židovskému náboženstvu. Sero, ktorého hlavným “problémom” bolo, že nemajú doma televízor, aby mohol pozerať kreslené rozprávky, zrazu nerozumie ničomu z vyučovania, pretože sa musí najprv naučiť arabský jazyk a jeho neznalosť je prísne trestaná. Koľko priateľstva, lásky a solidarity je možné získať v časoch represií a despotizmu?
zdroj: ASFK
Príbeh malého Sera je inšpirovaný detstvom režiséra, ktorý je aj autorom scenára. Napokon keď Mano Khalil stále plynulou slovenčinou rozpráva o svojom živote, tak by Susedia mohli mať nemenej zaujímavé a emotívne pokračovanie.
Mano Khalil v rozhovore hovorí nielen o filme Susedia, ale aj o tom, čo ho priviedlo práve na Slovensko a VŠMU, o statuse utečenca, ako sa mu podarilo, jeho slovami, zmeniť sa z čísla na človeka a napokon sa aj vrátiť späť k svojej profesii, o ktorej hovorí, že je zmyslom jeho života. A tiež o potrebe rešpektu.
Mano Khalil (1964, Kámišlí, Sýria) – režisér, scenárista a producent pôvodom z kurdskej časti Sýrie. Históriu a právo vyštudoval v Damašku, v Prahe absolvoval filmovú réžiu. Ako nezávislý tvorca pracoval v bývalom Československu, neskôr na Slovensku a potom sa presťahoval do Švajčiarska, kde založil vlastnú filmovú produkčnú spoločnosť.
Filmy – 2004: Bunte Träume (Farebné sny) – stredometrážny; 2007: David der Tolhildan – dokumentárny; 2010: Naša rajská záhradka (Unser Garten Eden) – dokumentárny; 2013: Der Imker (Včelár) – dokumentárny; 2016: Lastovička (Die Schwalbe); 2018: Hafis & Mara (Hafis a Mara) – dokumentárny; 2021: Susedia (Nachbarn).
